Postoj konzervatívcov k LGBT v západnej Európe a na Slovensku

Keď sa na Slovensku povie konzervatívny, katolícky, kresťanský, či nacionalistický, pravdepodobne si každý pomyslí, že sa nejedná zrovna o zrovna gay friendly osobu alebo stranu. A áno, na Slovensku to skoro v každom prípade aj tak je. Existujú však mnohí politici a politické strany v západnej Európe (myslené z politického, nie geografického rozdelenia Európy), ktorých by sme mohli označiť ako konzervatívni, katolícki, kresťanskí a nacionalistickí, no navzdory tomu ich postoj k LGBT nie je prirovnávanie homosexuality k sexuálnym poruchám ako je napríklad pedofília či zoofília.

Ako hlavný príklad si dovolím uviesť Rakúsko. Rakúsko je pomerne katolícka krajina, ktorej názory a zákony v oblasti LGBT sú však pokrokovejšie ako na Slovensku. V politickom spektre tu existuje aj takzvaný Tretí tábor (Drittes Lager). Tretí tábor je označenie pre nemecky-nacionalistické (zastávajú myšlienku jedného národa s Nemeckom) politické strany v Rakúsku. Hlavnými predstaviteľmi tohto Tretieho tábora sú FPÖ (Slobodná strana Rakúska – Freiheitliche Partei Österreichs) a BZÖ (Aliancia pre budúcnosť Rakúska – Bündnis Zukunft Österreich). Tieto dve strany majú spoločnú minulosť a niektoré názory, avšak názor na LGBT majú dosť rozdielny.

V tej väčšej a známejšej strane – FPÖ stále prevažujú homofóbne názory. FPÖ je strana, ktorú založil bývalý člen NSDAP a hoci sa údajne snaží zbaviť sa tejto minulosti, tak niektoré ideológie jej stále ostávajú. Je len málo členov FPÖ, ktorí liberalizovali svoj postoj k LGBT. FPÖ je skôr príklad toho typického konzervativizmu.

Na druhej strane Tretieho tábora – BZÖ je to však trochu lepšie. BZÖ je strana, ktorá sa oddelila od FPÖ a keby ste mi dali zoznam ideológií tejto strany, tak by som si vyvodil, že sa jedná skôr o homofóbnu stranu. Avšak politiku jednotlivých politických strán častokrát ovplyvňuje aj to, kto ich vedie. A hádajte akej sexuálnej orientácie bol jej predseda od októbra 2013 do marca 2015? Áno správne, homosexuálnej. Gerald Grosz, známy vďaka jeho výraznému až talianskemu prízvuku a temperamentu sa v októbri 2013 sa stal historicky prvým otvorene LGBT spolkovým predsedom politickej strany nacionalistického spektra v Rakúsku. BZÖ, nacionalistické a konzervatívne ideológie rozhodne nepodporujem, ale áno. Aj toto je pozitívny pokrok, pretože je to krok k rovnoprávnosti v oblasti výberu politickej strany.

A teraz k iným štátom.

Malta. 98% jej trvalých rezidentov sú rímski katolíci. Má najväčší počet kostolov a pracovníkov cirkvi na svete a cirkev tam má silný vplyv aj pri politike, no navzdory tomu podľa magazínu The Economist má najväčšiu mieru rovnoprávnosti LGBT (zdroj: https://www.economist.com/graphic-detail/2018/06/05/malta-leads-the-way-for-gay-and-transgender-rights-in-europe).

Ďalšia príklad. Tentokrát politická strana. Konzervatívna strana (Conservative Party) v Spojenom kráľovstve. Čo si pod názvom predstavujete? Ak si niekto pod názvom predstavuje britskú verziu KDH, tak ho sklamem. Tento názov strany je najmä historický. Británia alebo v tomto prípade správnejšie len Anglicko, ktoré nereprezentuje celé Spojené kráľovstvo, no je jeho najdôležitejšou súčasťou vo svojich dejinách nezažilo moc okupácií a zmien štátneho zriadenia a preto je v ňom mnoho starých zákonov a politických strán. A teraz priamo k vzťahu Konzervatívnej strany k LGBT. V súčasnosti Konzervatívna strana oficiálne práva LGBT podporuje a existuje aj LGBT organizácia Konzervatívnej strany –  LGBT+ Conservatives. Je otázne, či sa v prípade Konzervatívnej strany dá ešte hovoriť o konzervativizme. Má totiž veľa krídiel a je vnímaná najmä ako alternatíva k podľa môjho názoru až marxistickej Labour Party, vedenej antisemitom Corbynom.

Osobne síce nepatrím do ani jednej z vyššie uvedených skupín, ale myslím si, že práva LGBT, národnostných menšín, či rodová rovnosť by mali byť záujmom každého, kto sa nazýva demokratom. Čo ďalšie som tým chcel ukázať je to, že ak chce byť niekto konzervatívec, nemusí si ihneď osvojiť aj homofóbiu.