Keď človek strieda človeka
Ako sa radosť, smútok a rôzne úzkosti vo mne dávno tak nestriedali
Keď som pred dvoma mesiacmi spomenula psychiatričke, že začiatkom augusta v rodine očakávame radostnú udalosť, narodenie vnúčatka, hneď ma varovala ako už niekoľkokrát predtým: „Dajte pozor, aj radostné udalosti môžu spustiť epizódu choroby.“ Manžel, ktorý bol na kontrolnom vyšetrení so mnou, nezabudol dodať: „Viete, ona by rada šla dcére do Bratislavy v tie prvé dni po prepustení z nemocnice pomôcť.“ Lekárka len pokrútila hlavou so slovami: „No, neviem, neviem,… Hlavne si dajte pozor na vlastný spánok.“ Áno, viem, spánok je dôležitý. Nedostatok spánku ma oslabuje a je akýmsi spúšťačom psychotickej epizódy.
Keď sme s dcérou plánovali ako jej pomôžem, dohodli sme sa, že ak to bude potrebné a možné, pomôžem jej predovšetkým cez deň s domácnosťou, aby sa ona v pokoji starala o bábätko.
Nik však netušil, že si osud s nami pohrá tak, že pred dvomi týždňami, v deň narodenia vnúčika, zároveň umrie manželova mamička, moja svokra. A tak radosť striedal zármutok, úsmev smútok. „To je život, človek strieda človeka,“ povedala som si a snažila sa o racionálny nadhľad.
Svokra už bola nejaký ten mesiac ležiaca a posledné týždne jedla už len kašovitú stravu. Už na nás reagovala len pohľadom, nerozprávala. Aj tak nás jej smť zaskočila, ešte sme to nečakali. V deň svokrinho pohrebu pustili dcéru s vnúčatkom z nemocnice. Známi a priatelia nám vyjadrovali úprimnú sústrasť a zároveň gratulovali k narodeniu nového člena rodiny. Miešali sa vo mne emócie. Pohreb v rodine je dosť psychycky zaťažujúca udalosťa k tomu starosti o dcéru a bábätko, či všetko bude v poriadku, ma veru donútili siahnuť aj po tabletkách na spanie. Myšlienky plné kadejakých úzkostí, čo mi v súvislosti s pohrebom, dcériným a vnúčatkovým zdravím napadali, som sa snažila nevšímať si.
Hneď ráno, druhý deň po pohrebe, som cestovala do Bratislavy za mladými a bábätkom. Bola som tam pár dní a trochu som im pomáhala predovšetkým s domácnosťou, pretože zať mal v práci práve obdobie, kedy si vziať voľno nemohol. Narodenie dieťatka do rodiny je veľmi krásna udalosť, ktorá mi priniesla zmenu do života – neskutočné množstvo energie a radosti. Dcéra kojí a vnúčatko prosperuje. Viac mi netreba. Lieky síce užívam a občas sa objavia nejaké úzkosti, no ostatné príznaky choroby akoby zmizli. Už dva týždne sa mám omnoho lepšie. Aj spánok sa upravil a všetko, čo si na plecia nakladám s vďačnosťou na perách zvládam. Mám nový zmysel života – som šťastná babka.
