Denník N

Richard Sulík, pokračovateľ mečiarovského geopolitického učenia

Je predvečer 21. augusta, kedy si pripomíname polstoročie sovietskej okupácie Československa. Keď sa toto výročie blíži, človek by čakal, že stíchnu rôzni proruskí trollovia, ktorých je v priestore sociálnych sietí viac ako dosť. Zdá sa, že niektorým sa aj celkom podarilo, možno neúmyselne, zahryznúť si do jazyka. A iným žiaľ nie.

Ale že toto výročie využije niekto na to, aby si kopol do Európskej Únie, na to mi ani pri tom všetkom, čoho sme na Slovensku svedkami, fantázia nestačila. A predstavte si, tým útočníkom nie je poslanec Marček z Krymu, ale líder najsilnejšej opozičnej strany na Slovensku a europoslanec Richard Sulík (konkrétne v tomto “zamyslení”).
A tým, čo dlhodobo sledujú postoje pána Sulíka, je jasné, že to nie je náhoda, ale dlhodobá kampaň, ktorá je v rozpore so základnými národnoštnátnymi záujmami Slovenska. Len akosi sme tomu prestali venovať pozornosť.
Za príznačné považujem, že v texte europoslanca Sulíka sme sa nedozvedeli nič o jeho názore na to, či na východ od nás, v Moskve, sa nerodí autoritatívny režim schopný využívať svoju vojenskú prevahu voči menším susedom, ako sme to už videli na Donbase, Kryme alebo v Gruzínsku. Namiesto toho nás autor nabáda k zamysleniu, či nás, podobne ako sovietske vojská pred 50 rokmi, raz neprevalcuje tá zlá Európska únia. K dokresleniu tejto scestnej paralely už chýbajú len tanky EÚ, čo isto striehnu zakopané kdesi pri Hainburgu a Kitsee a z Berlína im velí kancelárka Merkelová.
Opäť sme tak aj dnes mali možnosť nahliadnuť do typického (zahranično)politického sveta Richarda Sulíka: zlá EÚ, zlá Merkelová, ale o takom Putinovi, Erdoganovi alebo Orbánovi je radšej tichučko.
Týmto však pán Sulík namiesto toho, aby “skutočne hájil záujmy Slovenska”, ako to tvrdí, preukazuje Slovensku medvediu službu. Na jednej strane strašenie Európskou úniou (ktorá, nedá mi nepripomenúť, napriek všetkým nedostatkom, ktoré dokáže pán europoslanec bez váhania zosumarizovať, je tým najlepším, čo nás kedy v dejinách postihlo) a na druhej strane bláboly o vyvážených vzťahoch s Ruskom nás totiž vracajú o 15 rokov dozadu. Pre mňa sa z Richarda Sulíka definitívne stal pokračovateľ geopolitického učenia Vladimíra Mečiara. Málokto dnes robí viac pre politiku slovenského izolacionizmu a ďalších téz, ktorými Mečiar svojho času ohuroval Pasienky. Áno, ono to na isté skupiny chvíľu fungovalo… keď nás nebudú chcieť na západe, pôjdeme na východ…
Už len dúfať, že svoj ekonomický program nezačne budovať na tézach o našich poctivých slovenských privatizéroch – Kočnerovcoch. Tí sa tiež nebudú báť povedať nie tej zlej EÚ.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie