Denník N

Nejde len o kvetináče

V komentári pracovníka Mestského úradu v Leviciach k predloženému rozpočtu stálo: „Nákup extriérových kvetináčov“. Super, mesto bude zelenšie – povie si človek. Až kým ich nezbadá a kým nezistí, koľko tých 5 skvostov stálo…

Milujem kvety. Vlastne – kto nie. Vždy, keď sa mi podarí zo semienka, z kôstky či odrezku vypestovať niečo nové, niečo živé, je to ako taký malý zázrak. A keď sa človeku podarí takýto malý zázrak, zrazu má k tej rastlinke úplne iný vzťah. Pretože vie, koľko ho to stálo úsilia, koľko času tomu venoval a s akou láskou kropil pôdu a deň čo deň sa chodil pozerať, o koľko ten jeho malý zázrak podrástol. Ak by ľudia začali viac tvoriť vlastnými rukami a vlastným úsilím, možno by si aj veci viac vážili.

A ešte si myslím, že ak by aj vedenie mesta začalo tvoriť vlastnými rukami, tiež by si veci viac vážilo. Lebo rozhodnúť z klimatizovanej kancelárie o nákupe piatich kvetináčov za 7 640 €, to nie je žiadne úsilie. No popremýšľať o tom, či v meste alebo regióne nie je niekto, kto by za tú istú cenu vyrobil niekoľkonásobne viac kvetináčov, navyše vlastnými rukami a s láskou, to si už vyžaduje štipku snahy. A tiež úplne iné zmýšľanie. Iné, ako tam bolo doteraz. Svieže a kreatívne, odvážne a otvorené.

Nejde len o kvetináče. Tie už sú dávno kúpené a vrátiť sa nedajú. Ide o princíp. A tiež o to, aby vedenie mesta konečne namiesto plytvania začalo tvoriť.

Kvetináče pred historickou budovou mestského úradu.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Petra Števková

V Leviciach som sa narodila a prežila som tu najkrajšie roky svojho života. Najviac zo všetkého si želám, aby sa ľudia, a hlavne politici, začali konečne správať k tomuto mestu ako ku svojmu ozajstnému domovu.