Denník N

Nejde len o kvetináče

V komentári pracovníka Mestského úradu v Leviciach k predloženému rozpočtu stálo: „Nákup extriérových kvetináčov“. Super, mesto bude zelenšie – povie si človek. Až kým ich nezbadá a kým nezistí, koľko tých 5 skvostov stálo…

Milujem kvety. Vlastne – kto nie. Vždy, keď sa mi podarí zo semienka, z kôstky či odrezku vypestovať niečo nové, niečo živé, je to ako taký malý zázrak. A keď sa človeku podarí takýto malý zázrak, zrazu má k tej rastlinke úplne iný vzťah. Pretože vie, koľko ho to stálo úsilia, koľko času tomu venoval a s akou láskou kropil pôdu a deň čo deň sa chodil pozerať, o koľko ten jeho malý zázrak podrástol. Ak by ľudia začali viac tvoriť vlastnými rukami a vlastným úsilím, možno by si aj veci viac vážili.

A ešte si myslím, že ak by aj vedenie mesta začalo tvoriť vlastnými rukami, tiež by si veci viac vážilo. Lebo rozhodnúť z klimatizovanej kancelárie o nákupe piatich kvetináčov za 7 640 €, to nie je žiadne úsilie. No popremýšľať o tom, či v meste alebo regióne nie je niekto, kto by za tú istú cenu vyrobil niekoľkonásobne viac kvetináčov, navyše vlastnými rukami a s láskou, to si už vyžaduje štipku snahy. A tiež úplne iné zmýšľanie. Iné, ako tam bolo doteraz. Svieže a kreatívne, odvážne a otvorené.

Nejde len o kvetináče. Tie už sú dávno kúpené a vrátiť sa nedajú. Ide o princíp. A tiež o to, aby vedenie mesta konečne namiesto plytvania začalo tvoriť.

Kvetináče pred historickou budovou mestského úradu.

Teraz najčítanejšie

Petra Števková

V Leviciach som sa narodila a prežila som tu najkrajšie roky svojho života. Najviac zo všetkého si želám, aby sa ľudia, a hlavne politici, začali konečne správať k tomuto mestu ako ku svojmu ozajstnému domovu.