Denník N

Trochu pragmatickej matematiky, ako sa dá zvládnuť migračná kríza aj v zdravotníckom rezorte

Je nárast počtu obyvateľov o 2,8% za 5 rokov veľa alebo málo? Tak, alebo tak, musíte na to myslieť pri koncepcii zdravotníckych politík a napríklad aj výdavkov na lieky.

V Nemecku azylanti z rokov 2013-2018  tvoria 2,8% populácie. To je 2,8% tlak na zdravotnícky rezort. Tak sa pozrime troch na podrobnosti, čo tento tlak znamená.

(Slovensko malo v rokoch 2013-2017 prírastok 32 284 obyvateľov. To je +0,59%.)

Najprv začnime príjmovou zložkou – niekto zdravý a pracujúci tie odvody platiť musí, aby  to mohli poisťovne za chorých zatiahnuť.

Viac ako 300-tisíc utečencov z ôsmich hlavných štátov pôvodu si v Nemecku našlo prácu. Ide o ľudí z Pakistanu, Nigérie, Iránu, Eritrey, Afganistanu, Iraku, zo Somálska a Sýrie. Za posledný rok sa počet zamestnaných utečencov zvýšil o 88-tisíc. Zdroj: Viac ako 300-tisíc utečencov z ôsmich hlavných štátov pôvodu si v Nemecku našlo prácu – Denník N

Počet žiadostí o azyl  – rok – prvožiadatelia – opakované žiadosti

2013 109580 17443
2014 173072 29762
2015 441899 34750
2016 722370 23175
2017 198317 24366
Jan-Jul 2018 96644 13680
suma 1741882 143176

Suma: 1741882 osôb.

V štatistike vekového rozloženia za tento rok (1-6 2018) je vo vekových skupinách od 18-60 rokov cca 51,5% z nich. Extrapulujem to na celé obdobie.

Teda potenciálne práceschopných je 897 069 ľudí.  A to sú len počty za  ostatných 5 rokov.

Hovoria, že za posledný rok pribudlo 88-tisíc zamestnaných.  Ale len za ostatný pol rok prišlo do Nemecka cca 49 700 práceschopných.  Do konca roka to bude koľko? 100 000 práceschopných?

Aj taký nenasýtený pracovných trh je stále v prebytku nezamestnaných azylantov voči možnostiam trhu práce. O nutnosti dobehnúť roky 2013-2017 ani nehovoriac.

Takže tlak na doplnenie rozpočtu poisťovní z externých zdrojov je enormný a nejaký ten rok ak nie pár desiatok rokov ešte bude. 

A teraz k zdravotníctvu – výkonom lekárov a nemocníc

Každý azylant je, absolútne a nespochybniteľne správne, dňom podania žiadosti zaradený do štandardného zdravotného poistenia.  Na jednej strane tento poistný kmeň je zložený hlavne z mladších a teda zdravších ročníkov, na druhej strane je tam cca 25% detí do 4 rokov. Tieto sa nárokmi na zdravotný systém vyrovnajú dôchodcom.

Takto zložený poistný kmeň hovorí, že počty  výkonov sú teda na úrovni bežnej populácie, možno viac smerom k pediatrom ako k všeobecným lekárom či špecialistom na onkológiu.

Nemecko malo v roku 2016 cca 82,67 miliónov  obyvateľov.  Azylanti za roky 2013-2018 tvoria teda cca 2,8% prírastok obyvateľstva.  Takže aj priemerný počet výkonov u lekárov sa teda zvýšil o 2,8%.

Potrebujeme o 2,8% viac lekárov na zachovania rovnakého štandardu bez nutnosti uskromňovať sa.

Trochu sarkastická odbočka – keď sa nám bude zas Taliansko pýtať, ako sme prispeli k riešeniu migračnej krízy v EU, tak môže s čistým svedomím povedať, že Slovensko vyškolilo pre Nemecko v rokoch 2010-2016 celkovo 689 lekárov.  Koniec odbočky.

Nemecko má cca 344 000 praktických lekárov (tvrdí OECD 2016).  Takže ten nárast by mal byť o cca 9600 lekárov.  Aby sa udržala kvalita a dostupnosť na úrovni cca 4,16 lekára na 1000 obyvateľov.  (Slovensko v roku 2004 – 3,2 lekára na 1000 obyvateľov. )

Nuž, tak takto vidí zodpovedný politik vo svojom rezorte migračnú krízu. Iste zvládli by sme to.  Je tu skvelý potenciál. Až 25% azylantov sú deti do 4 rokov. Potenciál na výchovu lekárov pre budúcnosť už v našom rozvinutom školskom systéme je preveliký.  A máme to u týchto 0-4 ročných detí naozaj plne v rukách.

Dá sa to iste zvládnuť. Nejaké rezervy tu iste v našich krajinách máme a ako som ukázal na konci, potenciál v tejto populácii je preveliký.

ALE!

Hovoríme tu o 2-2,8% azylantov k počtu obyvateľov. O tlaku vo výške 2-2,8% pacientov na dnešný existujúci stav v jednotlivých krajinách EU.  Nie všetci máme nemeckých 4,16 lekára na 1000 obyvateľov.  A len Afrika má potenciálne 1,2 miliardy obyvateľov. (To je už samozrejme extrémne prirovnanie.)

Zahoďte štatistiku – za každým jedným človekom sú jndividuálne osudy. A listina práv a slobôd platí. Slovensko sa môže oprávnene pýšiť tým, že sme boli zakladateľom OSN a jej charty.

Svet naozaj nie je taký jednoduchý, aby sa dal šmahom ruky vyriešiť nálepkou slniečkár, pragmatik, či geopolitický idiot.

(Dáta som čerpal hlavne zo správy  Aktuelle Zahlen zu Asyl (07/2018)

Autor je členom SaS a členom zdravotníckeho tímu SaS. Má na starosti liekovú politiku. 

Viac jeho politických textov na jeho politickom webe www.politik.pilnik.sk. Ak chcete sledovať aj ďalšie jeho politické vyjadrenia, staňte sa fanúšikom jeho facebookovej stránky.



Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Martin Pilnik

Lekárnik - optimista.
Liberál, pravičiar, člen SaS, člen zdravotníckeho tímu SaS. www.politik.pilnik.sk
[Autorom fotografii, ak nie je uvedené inak, je ©Martin Pilnik]