Voľby sa blížia – a tu je 12 dôvodov, prečo opäť zvolíme zle

1.) Konfirmačné skreslenie (Confirmation bias)

“Sklon veriť faktom, ktoré potvrdzujú náš pohľad na svet, a naopak, spochybňovanie faktov, ktoré odporujú našemu videniu sveta.”

Konfirmačné skreslenie môže za to, že si z ponúkaných faktov podvedome vyberáme iba tie, ktoré nám sedia. Chce to tzv. pomalé myslenie (Thinking Fast and Slow), aby sme sa zamysleli nad tým, prečo naozaj reagujeme tak, ako reagujeme. To sa až tak často nedeje, a akékoľvek politické diskusie sú vyostrené práve týmto klamom, kedy si každá strana proste ide svoje bez dialógu.

2.) Sklon preceňovať autoritu v odbore (Authority bias)

“Uprednostňovanie názoru autority bez zvažovania iných alternatív, ktoré by mohli byť kreatívnejšie a vhodnejšie na riešenie situácie.”

Tu sme často vinný úplne všetci. Ak nie sme sami odborníkmi, väčšinou si požičiavame názor odborníkov. A to bez zamyslenia sa nad tým, či naozaj majú pravdu. Iné riešenie  môže byť vhodnejšie, menej nákladné,, inovatívnejšie, , viac kreatívne..To však zvážime málokedy. V diskusiách pri pive sme odborníci všetci, najmä keď zopakujeme, čo povedal nejaký ekonomický expert v televíznych novinách.

3.) Skreslenie zo strachu pred stratou (Loss-aversion)

“Sklon ľudí odmietať vzdať sa investovanej energie (času, peňazí) napriek tomu, že úsilie neprináša výsledky. ”

Predstavme si situáciu: do opravy bytu sme investovali nemalé peniaze, čas, energiu. A stále nie je v poriadku. Aj v prípade, že by bolo efektívnejšie sa ďalších investícií vzdať, my sa stále budeme rozhodovať v práci pokračovať. S postupnou investíciou času a energie si totiž ceníme tieto investície viac a viac. Rovnako si ceníme čas investovaný do podpory niektorého z kandidátov v politike. Aj keby sa o ňom preukázalo, že je podvodník, my sme už investovali príliš mnoho  energie. Je neskoro ho opustiť.

4.) Davové skreslenie (Bandwagon bias)

“Sklon pridávať sa k riešeniu v závislosti od veľkosti skupiny, ktorá riešenie už podporuje.”

Skreslenie, ktoré môžeme vidieť okolo seba každý deň. Ľudia majú tendenciu sa pridávať k rozbehnutému vlaku – často pri tom zaznie, že je to “trendy”. Nakupujeme napríklad rovnaké autá ako susedia alebo podporujeme politika, ktorého popularita rastie. Sami často nevieme prečo ho podporujeme aj my. Pritom skutočné tajomstvo je v našej potrebe sa podriaďovať trendom. Ak sa to páči väčšine, musí to byť predsa správne, nie?

5.) Kotvenie (Anchoring bias)

“Prisudzovanie prvej dostupnej informácií vyššiu váhu, akú by mala mať a následne posudzovanie ostatných informácií podľa nej.”

Kotvenie je najúčinnejšia taktika vyjednávania o plate – ak si vezmeme prvé slovo. Pokusmi totiž bolo dokázané, že sme úplne otrasní v schopnosti naceňovať hodnotu čohokoľvek. Platí, že ak začneme zjednávať s násobne vyššou sumou, máme garantované, že skončíme na uspokojivom výsledku. Náš mozog sa totiž na prvý konkrétny údaj zafixuje. Neskôr sa už len točíme okolo neho.

Bohužiaľ platí to aj opačne. Podvedome totiž veríme úplne prvému číslu, ktoré započujeme. Následne je veľmi zložité sa zbaviť tejto kotvy. Ak niekto sľúbi, že zvýši plat učiteľov o 25%, v našom mozgu sa táto informácie uloží natrvalo. Od toho momentu nás bude veľmi ťažké presvedčiť, že 6% je maximum, čo sa dá spraviť. Vďaka tomuto skresleniu môžeme posudzovať realistické výsledky a návrhy ako nedostatočné, pretože nám niekto vytvoril pomyslenú kotvu.

6.) Základná atribučná chyba (Fundamental attribution error)

“Pasca chybnej atribúcie znamená, že konanie iných je pripisované viac ich povahovým vlastnostiam, ako konkrétnej situácii alebo náhode.”

Častá chyba, s ktorou sa stretávame napríklad cestou ráno do práce. Konanie iných popisujeme cez ich povahové vlastnosti (a nie cez okolnosti konkrétnej situácie). Za dopravnú nehodu na ceste pred nami môže “hlúpy” vodič, ale v našom prípade by to bola proste náhoda. Rovnako za nevydarený projekt môže “neschopný” politik, ale naše nevydarené projekty sú proste nešťastná zhoda okolností. Používame dvojitý meter na seba a iných.

7.) Konzervativizmus (Conservatism bias)

“Konzervativizmus je skreslenie, kedy dôverujeme starým informáciám napriek dostupnosti nových. ”

Často obhajujeme neaktuálne riešenia, najmä keď sa situácia zmenila úplne od základov. Nie sme totiž schopní sa adaptovať na zmenené podmienky dostatočne flexibilne. Súčasná doba sa mení pre náš mozog príliš rýchlo: iba pred 10 rokmi bolo štandardom zotrvávať v jednej firme aj 25 rokov,  dnes je štandardom prácu meniť každé 2 roky. Aj preto podvedome volíme politika, ktorý presadzuje viackrát opakované riešenia, aj keď už vôbec nie sú relevantné.

8.) Skreslenie kontrastom (Salience)

“Skreslenie, ktoré vyplýva z posudzovania len na základe “výnimočných” príkladov, a ignorovania všetkých ostatných.”

Ako príklad môže slúžiť hodnotenie, že „podnikanie je ľahké“, pretože vidíme len úspešných podnikateľov, ktorí zarábajú. Už menej vidíme, koľkokrát museli zlyhať, aby svoje podnikanie rozbehli.

Skreslenie kontrastom sa často používa v spojitosti s učiteľmi a ich pracovným časom: na svetlo odporcovia pomoci učiteľom vyťahujú “2 mesiace” prázdnin, alebo “koniec vyučovacej doby o 14:00”. Ide o klamstvá, keďže do pracovnej doby sa zarátavajú aj obdobia prípravy na hodinu, bez ktorých by bolo vyučovanie len cirkusom.

9.) Averzia k riskovaniu (Risk-aversion)

“Averzia k riskovaniu je sklon ľudí vyberať si menej riskantné riešenia, o to viac, čím sú sami vystavení neistej situácii.”

Fungujeme všetci rovnako – neradi riskujeme. Z dvoch možností si vyberáme tú, ktorá je istá, hoci nemusí zaručiť vysoký zisk. Túžime po istotách a úplne podvedome.

Z dvoch politikov si preto vyberieme toho, ktorý má vyššiu šancu zvíťaziť, aj keď je neschopný. Ten druhý, ktorý by mohol priniesť kvalitnejšie projekty, investície, riadenie mesta – zostane automaticky odsunutý na druhú koľaj. Hlasovať pre neho je príliš riskantné. A my neradi riskujeme. Bohužiaľ.

10.) Efekt nejasnosti (Ambiguity effect)

“Efekt nejasnosti spôsobuje, že si vyberáme riskantnejšie riešenie z dvoch ponúknutých, ak jedno z nich má menej dostupných informácií. ”

Pri riskovaní ostávame naďalej. Efekt nejasnosti totiž spôsobuje, že menej jasné riešenie sa zdá viac riskantné, ako v skutočnosti môže byť. Z možných riešení preto vyberáme častejšie to, o ktorom máme viac informácií. Viac informácií však nezaručuje menšie riziko. Často sa dostaneme do špirály, kedy hľadáme viac a viac informácií, ktoré nám však nepomôžu spraviť lepšie rozhodnutie.

11.) Franklinov efekt (Ben Franklin effect)

“Franklinov efekt znamená, že ak pre niekoho spravíme jednu službu, je väčšia šanca, že pre neho spravíme ďalšiu službu opäť. A pritom nezáleží, či človeka máme radi alebo nie.”

V skratke: ako spraviť z nepriateľa fanúšika? Požiadame ho o pomoc. Tento efekt nazvaný po Benjaminovi Franklinovi je známy už 300 rokov. Je spôsobený kognitívnou disonanciou, kedy si vysvetľujeme, že ak niekomu pomôžeme, tak to robíme preto, že máme človeka radi. Nevieme si totiž zladiť v hlave myšlienky, že by sme pomáhali inému bez toho, aby na to bol dôvod.

12.) Ilúzia frekvencie (Baader-Meinhof phenomenon)

“Sklon pozorovať udalosti okolo seba častejšie ako je bežné. Fenomén sa spája s novo-naučenými faktami, ktoré si začneme okolo všímať omnoho častejšie ”

Ilúzia frekvencie je stav, ktorý nás zastihne, keď sa o niečom práve dozvieme – naučíme sa niečo nové. A vtedy začneme vnímať tieto predmety všade okolo nás. Pokiaľ sme sa práve niečo dozvedeli o tom, že ananásy boli v minulosti symbolom prepychu kráľov, začneme ananásy vidieť všade. V módnych kolekciach značiek, v ornamentoch na rámoch obrazov, v tvaroch lámp v luxusných whiskey baroch, či dokonca na vrchole trofeje z Wimbledonu.

Vyššie uvedené kognitívne skreslenia sa vyskytujú v nejakej miere u každého z nás. Jednoducho sa im nevyhneme. Schopní politici ich často využívajú/zneužívajú vo svojej komunikácií, rovnako ako my sami. Na aký účel ich využijeme, je plne na našom svedomí. V rozhovore s profesorom behaviorálnej ekonómie Danom Arielym na konferencií HR Leaders padla otázka, či je podľa neho morálne/ správne ich vôbec využívať.

Jeho odpoveď bola: “Vždy záleží na tom, aký je náš zámer.”

Verím preto, že pri využívaní kognitívnych skreslení v politickej komunikácií budeme všetci myslieť na pozitívny zámer – ako priniesť zmenu do riadenia samospráv v najbližších komunálnych voľbách. V tom prípade prajem veľa úspechov pri budovaní úspešných kampaní.