Denník N

50 rokov po Auguste 1968

Kam sme to Dobro došli?

Tak už aj august 1968 oslávil 50-ku. To by si zaslúžilo serióznu pripomienkovú „after-party“. Tí, čo to zažili, videli na vlastné oči, a pamätajú, sú dnes vo veku 60+. Oni  by sa mali o svoje spomienky, skúsenosti, názory  podeliť so svojimi deťmi, vnúčatami, študentmi atď. Keď sa niekto už v minulosti díval vlastnými očami do hlavní tankov „spriatelených armád“ VZ (skúška z dejepisu), dnes si už ťažšie nechá natlačiť do hlavy bľabotanie o priateľstve so Sovietskym zväzom (dnes čítaj: putinovské Rusko) na ďalšie večné časy. DNA dvoch časovo vzdialených ale geneticky blízkych mutácií predstaviteľov tejto, inak celkom zaujímavej krajiny (L. I. Brežnev vs. V. Putin), ktorej lepšia časť prispela k rozvoju vedy aj kultúry, sa totiž výrazne nezmenilo – túžba po totalitnej moci, prerastanie štátu do všetkých oblastí života, geografická expanzia (viď v nedávnej minulosti Gruzínsko, Podnestersko, Ukrajina, Krym, angažmán v Sýrii, a len Putin vie, čo nás ešte čaká), patologický komplex mesiáša (hra na „spasiteľov  sveta“), obviňovanie Západu zo skazenosti atď. Ruské zdravotné poisťovne liečbu tejto choroby nepreplácajú, takže zostáva len alternatívna liečba.  Áno, tým naivným v Československu v r. 1968 prešiel ZSSR a jeho vodca L. I. Brežnev cez rozum. Presnejšie, niektorým pre istotu aj tankom. Rana istoty. Tí, čo nezažili august 68 na vlastnej koži (tie šťastnejšie generácie narodené po roku 1968) sa pravdu ešte mohli dozvedieť:

  • od rodičov, starých rodičov, príbuzných, kamarátov,
  • v škole – aj keď na Slovensku je táto možnosť prakticky nerelevantná,
  • z kníh,
  • dokonca aj na internete sa nájde niečo seriózne, ak človek s kritickým myslením cielene hľadá.

Žiaľ vyrastá až bujnie  nám tu nová komunita, členom ktorej sa všetky tieto možnosti poučenia z histórie dôsledne vyhli. Niektorí z nich sú aj v celkom zaujímavých politických funkciách. Tí nám teraz „radia“, kam máme upierať svoj zrak do budúcnosti. Našli mí rádcové, našli? Možnosti liečby? Celo-telové studené zábaly preplatí Fico v ďalšom sociálnom balíčku. V prípade tejto diagnózy určite nepoškodia. Niektorí z týchto poradcov dokonca, z dôvodu obmedzenej slovnej zásoby a neznalosti sémantiky, samých seba nazývajú „filozofmi“, resp. „politológmi“ . To sme sa pobavili! Koľko úsilia musí človek vynaložiť v snahe ohlúpnuť vlastnými silami, aby dosiahol taký vysoký stupeň Blaha? Iný, teraz už skutočný, filozof B. Pascal nám kedysi dávno múdro odkázal: „Existujú dva zdroje poznania, rozum a zmysly. Obidva nás klamú a ešte sa klamú aj navzájom“. To nám nestačí? Potrebujeme, aby nás klamal ešte aj niekto ďalší? Ďalšie perly „filozofa“: komunizmus mu začal byť blízky v 14 – 15 rokoch. Áno, aj o V. Biľakovi sa hovorilo, že bol geniálne dieťa, už v 3 rokoch bol taký múdry, ako neskôr v 50ke.

Podľa nášho „filozofa“ „Mnohí ľudia trpeli, čo je samozrejme zlé, ale o negatívach sa hovorí veľa“ . Takže toto je výsledok jeho filozofického bádania? Historici zaoberajúci sa dejinami komunizmu diskutujú a argumentujú štatistikami aj o tom, či počet obetí komunizmu na celom svete bol 60 alebo 80 miliónov ľudí. Takže, ak zoberieme to menšie číslo, hovorí sa o tom skutočne veľa? Koľko planých slov o „pozitívach“ socializmu nahradí jeden ľudský život? Z komunistického (vtedy 15 miliónového) Československa za roky 1948 až 1989 emigrovalo cca 450 000 ľudí. Bezprostredne po invázii sovietskych vojsk v 1968 ich odišlo 70 000 ľudí a v rokoch normalizácie ďalšie tisíce. Opačným smerom prišli súdruh kpt. ŠtB P. Minařík a Dean Reed do NDR.

A čo politické procesy v 50-tych rokoch? Keď niektoré deti odsúdených v politických procesoch verejne v novinách Pravda, Rudé právo (ak by niekto nevedel, čo je to oxymoron, tu to môže precítiť) žiadali trest smrti pre svojich rodičov, pretože „zradili vec komunizmu“. Jedna z  metód vypočúvania ŠtB (ktorú doniesli sovietski poradcovia) bola zvlášť humánna – gniavenie genitálií v zveráku. O tom sa tak veľa hovorí? Dôležitejšie je, že mlieko stálo 2 Kčs, všetci mali prácu. A tí istí „všetci“ si boli rovní, aj keď niektorí boli rovnejší. Jeden z bonmotov z tých čias: „My predstierame, že pracujeme a štát predstiera, že nás platí“.

Jeden z boľševických „bojovníkov – filozofov“ sa zaskvel aj takýmto verejným vyhlásením: určeným oponentom: „Môžete poprieť argument, ale nie guľomet“.

Ešte nezaschne krv obetí jednej verzie marxistickej/maoistickej deviácie a už sa objaví ďalší neo2-marxistický spasiteľ s pokrikom “Ale toto nebol ten „pravý“ marxizmus, to ja som majiteľom cieľa a pravého marxizmu! Richard Dawkins môže len s pobavením pozorovať, ako sa marxistické mémy pekne hemžia v tomto „myšlienkovom“ guláši.

Čo sme teda urobili pre našich potomkov, aby tých 425 ľudských obetí sovietskej okupácie od r 1968 nebolo márnych a zabudnutých? Vrátane nadľudskej obety Jána Palacha. A ako si pripomenuli súčasní predstavitelia štátu túto tragickú udalosť a následný 20-ročný marazmus v našich dejinách? Počas normalizácie komunisti vyhodili z práce 350 000 ľudí (takže takto mali všetci „nárok“ na prácu? Napr. univerzitný profesor (spomeňme napr. prof. V. Černý) mohol umývať výklady. Najhorší bol ten sprievodný holokaust morálky a cti (ako vždy, ich zásoby vydržali u väčšiny tak 4 – 5 dní). Ak ste sa započúvali do ticha normalizačnej noci, počuli ste tiché, nástojčivé praskanie – to sa lámali sa charaktery a na výstupe tejto výrobnej linky bola masová produkcia morálnych invalidov.

Potom, keď padol komunizmus, vlastne nepadol, len si sadol na lavičku pred Úradom vlády SR, aby nabral nových síl už pod novou vlajkou znovu objaveného postmoderného nacionalizmu ( už bez prívlastku proletársky a predpony inter-) vyrojili sa aj šíre pláne tých, ktorí nevedeli, čo sa dialo za komunizmu v 50, 60, 70, 80-tych rokoch). Milí moji! Fyzika ešte nepoznala teóriu strún a vy ste už vtedy žili v paralelnom vesmíre? Akými ľuďmi ste boli obklopení? Aké knihy ste to čítali? Na ktorej strane hlavy ste mali oči? To naozaj váš mozog vydržal tak dlho byť v stand-by režime? Poučili sme sa vôbec za tých 50 rokov? Dokážeme si aspoň uctiť ich obete? Aký odkaz odovzdáme svojim potomkom? Alebo znovu stačí nezáujem, neznalosť a záhradka? Narastá totiž počet rodičov a starých rodičov, ktorí hrdo vyhlasujú, že oni sa o “politiku” nezaujímajú. Zakladajú tak plodný kvások pre budúcnosť svojich detí a vnukov. Budúcnosť má totiž neodolateľné nutkanie sa opakovať – už v tragikomickej podobe. Postačí, ak budú vedieť slušne pozdraviť a nemliaskať pri jedle? Príde po nás ďalšia generácia s požiadavkou úsmevného generálneho pardonu „Ale, my sme o tom nevedeli, nám to nikto nepovedal!“ Ďalší ruský výsadok už asi nepríde v Antonovoch plne naloženými tankami, sú už pekne zahniezdení v sociálnych sieťach.

Ako sa teda naši politickí predstavitelia pripravovali na oslavu 50 výročia augusta 1968? Aj tie politické strany, ktoré sa najviac opájajú Ruskom, pričom majú Slovensko priamo v názve a pracovnej náplni.

  • Pomocou vládneho špeciálu sa podieľajú na nútených zájazdoch do komunistického Vietnamu, čo sa zasa nepozdáva našim oficiálnym spojencom.
  • Generálny prokurátor s amnéziou sľubu urobenia pekla v súvislosti s aktom úkladnej vraždy, vykonal aspoň zahraničnú služobnú cestu v súvislosti s únosom s podporou štátnych orgánov. Generálny prokurátor Nemecka akosi neprejavil záujem o spoluprácu so slovenskými orgánmi. Prečo asi? Potrebuje dočítať Peklo, od Dante Alighieriho, aby bol v obraze
  • Ministerka vnútra má znova poruchu zraku – nevidí (dôvod odstúpiť), niektorí poslanci majú zasa niečo naviac – vraj názor, žeby dokonca svoj? Uviedli takú vzácnosť v majetkovom priznaní?
  • BMW nepríde na Slovensko, hoci podľa vyhlásenia predstaviteľa vlády SR viacerí občania SR jazdia na autách tejto značky ( aj do Vietnamu?). Žeby si BMW dovolilo použiť pri rozhodovaní do ktorej krajiny investovať iné kritéria ako tie „istoty“, ktoré tak vehementne sľubuje Smer? Rozkošný príklad amaterizmu. To si naozaj mysleli, že stačí, keď to oni odhlasujú a BMW už len zapne auto-pilota do Hanisky pri Košiciach?
  • Poslanec Peter Marček si zasa veselo vycestuje na Krym aj s pochybnými poradcami kdekoho a bývalým šéfom rozviedky SIS. Na Slovensku sa etabluje nové slovné spojenie „dôveryhodný ako poradca predsedu vlády“.
  • Pokus o únos SAV, ďalšia pani ministerka (tentokrát školstva) abdikovala na svoje povinnosti vyplývajúce zo zákona a pokúša sa svojim diverzným správaním narušiť fungovanie SAV. Kauza inštitúcia poznania vs. demonštrácia moci a ignorancie. Zapadá do kontextu.

No nie je to dôstojné pripomenutie si obetí ruskej invázie? Aktéri na politickej scéne Slovenska nemali divadelné prázdniny. Hrali hru, v ktorej bránili ruskú bránku a jej súputnikov. A ešte aj podporili turistický ruch.

 

Áno, je to dlhé. Našťastie nie tak dlhé ako tá normalizácia.

Teraz najčítanejšie