Trek okolo Annapurny nie je len o stúpaní a boji s výškovou chorobou
S návrhom turistiky v Himalájach prišla priateľka. Spočiatku sme sami sebe úplne neverili a niekoľkonásobne sme prehodnocovali naše neisté rozhodnutie. Nakoniec sme sa rozhodli to aspoň vyskúšať. Ako to dopadlo a čo to obnáša deň po dni si môžeš prečítať nižšie ;)
1. deň Pokhara (830 m n. m.) – Dharapani (1990 m n. m.)
O 5:30 ráno dchádzame na autobusovú stanicu v Pokhare. Náš autobus do Besisaharu by mal odchádzať o 6:30. Ešte tesne pred jeho odchodom sme zistili, že sedíme v autobuse inej spoločnosti a na poslednú chvíľu sme utekali k tomu nášmu, už preplnenému. Naše backpacky putovali na strechu autobusu, s čím sme veľmi spokojní neboli.
Dali sme sa dokopy s ďalšou skupinou turistov a odviezli sa jeepom do dediny Dharapani. Už samotná jazda jeepom je dobrodružstvo, takže zážitok priniesol už prvý deň treku.
2. deň Dharapani (1990 m n. m.) – Chame (2710 m n. m.)
Všetci máme rovnakú cestu, všetci chceme dôjsť do Chame. Janka ráno po ceste vysmrkala nosy miestnym chlapcom, ale inak nič výnimočné. V nižších polohách nás najviac očarili rododendrónové lesy.
3. deň Chame (2710 m n. m.) – Upper Pisang (3310 m n. m.)
Tento deň bol asi najmenej náročný deň počas treku okolo Annapurny. Cesta z Bhratangu do Upper Pisangu je zároveň najkrajšia, akú sme doposiaľ videli.
Keď sme došli do Upper Pisangu, cítili sme, že sa nám ťažšie dýcha. Aklimatizačný výlet nám nestačil a začali sme brať Diamox, preventívny liek proti výškovej chorobe. Aj keď sme mali ráno krásny výhľad z okna, kvôli prevýšeniu by som nabudúce volil prespanie v Lower Pisangu.
4. deň Upper Pisang (3310 m n. m.) – Manang (3540 m n. m.)
Z Pisangu vedú do Manangu dve cesty. My sme sa rozhodli pre tú menej náročnú a kratšiu po ceste pre autá. Počas celej cesty nám výhľady kazilo elektrické vedenie a úsek od Lower Pisangu po Humde, bola tá najmenej záživnejšia časť okruhu okolo Annapurny. Väčšina turistov si vybrala omnoho náročnejšiu trasu s veľkým prevýšením ale prenádhernými výhľadmi na Annapurny.
Pred Manangom sa nachádza dedina Bhakra, kde je naozaj pekný budhistický chrám aj s výhľadom na Annapurnu III. Pre nás asi najkrajšie miesto z celého treku ;)
5. deň Aklimatizácia (4100 m n. m.)
Z Manangu sa vyberáme k Milarepas jaskyni s výhľadom na Annapurnu III. Vidíme aj ukážkový trog vytvorený ľadovcom. Sme v nadmorskej výške 4100 m n. m. a paradoxne sa nám tu dýcha lepšie ako sa nám dýchalo ráno o 500 výškových metrov nižšie.
6. deň Manang (3540 m n. m.) – Ledar (4200 m n. m.)
Cesta stúpala konštantne a na naše počudovanie bola nenáročná, čo sme za Manangom nečakali. V tejto výške, kde sme už očakávali, že sa budeme brodiť snehom, sme sa brodili prachom, čo bolo pre nás len dobre.
Počas trekov som pil aj vyše 3 litrov tekutín denne a potom som chodil v noci aj dva razy na záchod. Tak som si povedal, a dosť! Spravím z toho moju výhodu a odfotím si parádnu nočnú fotku s hviezdami :D
7. deň Ledar (4200 m n. m.) – Thorong Phedi (4450 m n. m.)
Po ceste z Ledaru do Thorong Phedi sme si vypočuli zaujímavú teóriu. Nejsť v ten deň až do High Campu ale ostať v Thorong Phedi a do High Campu si urobiť iba aklimatizačný výlet. Tento nápad sa nám páčil, lebo prevýšenie z Ledaru do High Campu je až 700 výškových metrov, čo môže byť v takýchto výškach nebezpečné a výšková choroba by nás mohla nemilo prekvapiť v noci.
8. deň Thorong Phedi (4450 m n. m.) – Thorong La Pass (5416 m n. m.) – Muktinath (3800 m n. m.)
Najnáročnejší deň pred nami, čaká nás nadmorská výška 5416 m n. m. Počasie býva dobré iba doobeda a preto všetci turisti štartujú už okolo piatej ráno. Podľa predpovede počasia je toto posledný použiteľný deň na prechod Thorong La Passom. Náš plán je vstať o 3:30, raňajkovať sa o 4:00 a odchádzať ideálne pred 5:00.
O 3:30 ráno som sa cítil neuveriteľne zle, o 4:00 som do seba dal jedno sústo. Náš odchod sa oneskoril na 5:35 s predpokladom, že všetko je to iba zo stresu.
Som slabý a nevládzem, cítim sa horšie ako kedykoľvek predtým. Janka do mňa nadžgala dva Snickersy, to je všetko, čo som za celý deň zjedol. Nie je to výšková choroba, priotrávil som sa jedlom!
Dole to už išlo lepšie aj keď nás chytili jemné krúpy, hmla a výhľad sme nemali vôbec žiadny. Cesta dolu je strmá a neuveriteľne dlhá, v najvyšších polohách zasnežená. Do Muktinahu sme prišli až pred 18-tou.
9.deň Muktinath (3800 m n. m.)
Ďalší deň ostávime v Muktinathu. Janka do mňa leje čierny čaj a tlačí čierne uhlie, Endiex a sušienky. Soletky k dostaniu nemáme. Na ubytovaní sa rozprávame s majiteľom a ten nám prezradil, že otrava jedlom ani u domácich nie je nič nezvyčajné.
10. deň Muktinath (3800 m n. m.) – Pokhara (830 m n. m.)
Balíme to. Mali sme v pláne ísť ešte na vyhliadku Poon Hill,ale chuť nás prešla. Chceme ísť čím skôr do civilizácie. Nastupujeme na autobus do Jomsomu a vezieme sa vyasfaltovanou cestou! Až pokiaľ sme nezišli do doliny, kde sa cesta premenila na offroadovú disko jazdu. V Jomsome sme prestúpili na autobus do Pokhary. Podľa google.maps tu je nejaká cesta, tak by to mohlo byť v poriadku a za pár hodín sme v Pokhare. Je to len necelých 160 kilometrov :)
Omyl, cesta tu nie je! Trasa vedie cez riečne náplavy a nemôžeme sa pustiť sedadla pred nami, lebo by sme vyleteli z miesta a otrieskali si hlavy! Jedna slečna zvracia von oknom. My sme úmyselne od rána nedali do úst ani sústo. Žijeme len z cukru v CocaCole.
Ak sa chceš dozvedieť čo ďalšie sme zažili na ceste autobusom späť do civilizácie, prejdi na našu stránku Triplovers.