Plácido Domingo včera na festivale v Salzburgu debutoval ako Zurga v Bizetových Lovcoch perál, čím stvárnil svoju stopäťdesiatu rolu. Nepochybne sa tým nezmazateľným písmom zapíše do opernej histórie. Nielenže sa to nikomu pred ním nepodarilo, ale dokonca ostatní významní speváci sa k tomuto číslu ani len zďaleka nepriblížili.

Lovcov perál pritom Domingo veľmi dobre pozná, v minulosti v tejto opere spieval úlohu Nadira (tenorova rola) a neskôr operu aj dirigoval. Dnes sa k nej na najprestížnejšom letnom opernom festivale v Salzburgu vrátil ako barytón.

Za svoju šesťdesiatročnú kariéru Plácido Domingo odspieval takmer štyri tisíc predstavení a nahral viac ako sto albumov. Obrovský komerčný úspech dosiahol aj ako jeden z Troch tenorov (Pavarotti, Domingo, Carreras).

Album z ich prvého spoločného vystúpenia sa dokonca zaradil medzi najpredávanejšie na svete. Predalo sa viac ako 10 miliónov nahrávok, čo viedlo až k zápisu do Guinessovej knihy rekordov. Najpredávanejšiu nahrávku zo sveta klasickej hudby (v zmysle určenej pre symfonický orchester) však album neohrozil. Tou naďalej zostáva pieseň Irvina Berlinga z roku 1942  I’m dreaming of a White Christmas, ktorej sa predalo viac ako 100 miliónov kusov.

Napriek tomu, že Domingo vo svojich sedemdesiatich siedmich rokoch  má svoj vrchol speváckej kariéry dávno za sebou, dodnes dokáže bez problémov vypredať celú sériu predstavení v Metropolitnej opere, vo Viedenskej štátnej opere či na festivale v Salzburgu. Jeho meno predáva bez ohľadu na to, či v predstavení účinkuje ako spevák, alebo ho diriguje. Úroveň absolútnej svetovej špičky však dosiahol len ako tenor, jeho neskoršie barytónové úlohy alebo operné predstavenia ktoré dirigoval, vzbudzujú polemiky.

Po všetkých týchto informáciách ako paradox vyznieva fakt, že už začiatkom sedemdesiatych rokov mu Maria Callas radila, aby zvoľnil tempo, inak čoskoro vyhorí.

Tempo nezvoľnil a dokonca minulý mesiac ako dirigent debutoval v Bayreuthe, kde pod jeho vedením zaznela Wagnerova Valkýra. Kritiky však boli prevažne negatívne, časť publika ho dokonca vybučala. To však nič nemení na tom, že jeho fotografia po predstavení pribudla do galérie tých najvýznamnejších svetových dirigentov, ktorí mali tú česť v Bayreuthe dirigovať (s humorom im vlastným v Bayreuthe chodbu s podobizňami maestrov nazvali „Galéria kriminálnikov“).  Jeho fotografia sa tak v júli ocitla v spoločnosti  sedemdesiatich veľkých mien dirigentského sveta (Böhm, Barenboim, Karajan, Kleiber, Levine…).

Domingo si „Galériu kriminálnikov“ dobre prehliadol a skonštatoval, že s dvadsiatimi šiestimi z nich sa osobne poznal, pretože mal tú česť účinkovať ako spevák pod ich vedením. Je evidentne jediným človekom na svete, ktorý takéto niečo môže skonštatovať.

Plácido Domingo a Javier Camarena počas tohtotýždňovej skúšky Lovcov perál v Salzburgu

Domingo sa v novembri vracia aj do Metropolitnej opery, kde bude oslavovať 50 rokov svojho účinkovania v tomto najprestížnejšom americkom opernom dome. Pri tejto príležitosti sa predstaví ako Gianni Schicchi v známej Pucciniho jednoaktovke.

Peter Bleha