Denník N

Verejne sa angažovať, chodiť na diskusie a participovať na projektoch môžem vďaka rodinným financiám, nie každý má však takú možnosť!

Predtým ako začneme ukazovať na mládež, ktorá nepreukazuje záujem o spoločnosť, zamyslíme sa nad tým, kde môže byť chyba. Právo na vzdelanie máme všetci, no medzitým sú akési 2 póly študentov. Jední vyhľadávajú informácie, je pre nich dôležitý jazyk, projekty ako Erasmus+, cestovanie, ale aj občianská angažovanosť im nie je neznáma…. Tí druhí nevidia zmysel v neformálnom vzdelávaní, je to pre nich zmysel času, a už vôbec sa nezaujímajú o spoločnosť, je to pre nich strata času, a v neposlednom rade strata peňazí.

Pred 9 mesiacmi som založila s priateľmi občianske združenie Nespi-Spiš, ktorého úlohou je vzdelávať. Vzdelávame malých Rómov v Markušovciach, tak ako sa venujeme aj neformálnemu vzdelávaniu pre mládež z Dolného Spiša. Nie je to ľahké. Až teraz si uvedomujem, koľko peňazí stojí angažovanie sa a pomáhanie iným.

Snažím sa spočítať koľko som minula na lístky na autobus, či na nejaké pohostenie pre hostí po diskusií. Rátam to v stovkách. Celé moje mimoriadne štipendium, ktoré som získala na vysokej. (Nie, neplačem, ja verím, že som ich investovala dobre, do vzdelania, nie je mi to preto ľúto!)

Len si uvedomujem ako veľmi som privilegovaná, vďaka rodičom, ktorí mi posielajú niekoľko desiatok eur každý mesiac, vďaka čomu nemusím byť na brigáde každý deň. Ostatok si doplácam, aj ja chcem byť v dvadsiatke aspoň trošku nezávislá a nedrancovať rodinný rozpočet.

Často však vidím kamarátov, ktorí aj keby chceli sa verejne angažovať, či pomáhať zruinuje ich to. Čas, ktorý by venovali ich participácií v spoločnosti tak travia na brigádach. Vedia, že od rodičov dostanú almužnu, ak vôbec aj. Sú vďační, ale nemôžu si viac dovoliť. Chceme preto vyčítať týmto mladým ľuďom ich (ne)záujem o spoločnosť, ktorý tkvie najmä v tom, že ten čas využívajú najmä na to, aby neboli akousi finančnou príťažou? Že organizácia takýchto aktivít, alebo už len účasť na týchto akciách je finančne obmedzujúca? Že za ten čas by vedeli zarobiť peniaze? Som si istá, že ak by nastala nejaká kritická situácia aj u nás doma, končím s občianskym združením. Aj keď u nás, v združení, je to už lepšie, lebo mám kolegov, ktorí by v tom pokračovali. No, bola by to veľmi zdrvujúca situácia pre mňa.

Žijúc, cestujúc, študujúc medzi východom a západom, vnímam určitú paralelu medzi angažovanosťou mladých. Samozrejme jedná sa len o empirickú skúsenosť. Malé mestá neponúkajú široké portfólium brigád. Zvyčajne berieš to, čo je. Pracuješ za 2,20-2,50 na hodinu. A si rád. Prečo teda čakáme od týchto ľudí väčší záujem o spoločenské dianie, či nebodaj ešte nejakú vyššiu mieru solidarity k tým, čo majú menej? Dôležité je nezaťažovať rodinný rozpočet. Ak k tomu rodičia robia za minimálku, tak ti je úplne jedno akú náladu má spoločnosť, a nie to ešte dávať zo svojho na občiansku angažovanosť a veci ako lístky za autobus, alebo paušál za mobil v rámci tejto spoločenskej proaktivity.

Vnímam akúsi paralelu, že aj sociálne prostredie determinuje záujem o neformálne/mimoškolské vzdelávanie. Ak sú v domácnosti peniaze, deti môžu chodiť na rôzne kurzy, jazykovky, či projekty. Majú neskutočný náskok pred deťmi, ktorých vzdelanie je len to školské a obmedzené. Štartovacie čiary v jednej krajine sú preto často tak blízko, a zároveň tak ďaleko. Držím palce všetkým, ktorým nebolo umožnené mimoškolské vzdelávanie, a ktorí často od pätnástich rokoch majú brigádu, kde robia periodicky opakovaný úkon, pretože ich k tomu dohnalo málo peňazí, a nemohli si dovoliť nikdy žiadnu jazykovku, či nedajbože nejaký kurz, či sebarozvoj. Ich videnie sveta môže byť obmedzenejšie, nemusia mať potrebné skilly, či skúsenosti, pre niečo, čo by mohlo byť lepšie platené, či podnetnejšie.

 

 

Teraz najčítanejšie

Bibiána Kleinová

Predsedníčka OZ Nespi-Spiš. Študentka Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre a Nexterie Leadership Academy. Večný cestovateľ, neriadená strela, rodený optimista, kreatívna duša.