Denník N

Na masáži…

Niekedy fakt neviem či sa mám smiať alebo plakať z tej mizérie….

A tak radšej píšem blog, v ktorom všetko zrecyklujem behom hodinky….. a snáď,… tak trochu tajne dúfam,… že to budú čitať maséri, masérky,…. a všetci tí, ktorí pracujú s tým najcennejším – ľudským telom…

Absolvovala som v krátkom čase 2 masáže. Obe extrémne… Asi už nikdy nepôjdem na iné masáže ako na ajurvédske.. Z času na čas vyskúšam niečo nové,.. ale poviem Vám,..  je to mizéria….

Masáž č.1:

Masérka je milá a príjemná..Čo je však od začiatku zjavné – je strašne ukecaná. Tajne dúfam, že cez masáž jej ústa trochu stíchnu. Dotyk je celkom príjemný.. Ani príliš jemný a ani príliš mužský… Čo je však jasné hneď keď začne masírovať – abnormálne veľa rozpráva.

„Takovej ten mentálny průjem“,.. povedali by v Praze (-: Masérka rozpráva – ako v roku 1998 riešila svoje trable. No mondie! Človek si príde oddýchnuť a ono to na Vás niekto zosype celý jeho svet…..

Po 5 minútach jej mám chuť zalepiť ústa… „Haló, ja oddychujem, je to moja masáž..“,.. pomyslím si.. pár krát povzdychnem a skúšam jej dávať najavo, že by mohla stíchnuť. Ale toto vôbec nefunguje….. Empatia, kde si sa stratila?

Cítim sa ako v kaviarni…. Kaviarenské pletky pozorujem vždy v kaviarni a väčšinou je to rovnaké. Jedna žena sa vyrozpráva, kým tá druhá sa ani nedostáva k slovu. A ta prvá, vyrozprávaná vždy dodá: „No ale ako dobre SME (-: sa porozprávali… Použije výraz „sme“.. Tomu hovoríte priateľské posedenie? Veď je to hotové oné energetické upírstvo….Bŕŕ!!!!!!

Na konci masáže zhrniem, že som si predstavovala čosi iné.. Dotyčná je v šoku.. Jak iné? Veď masáž…

Masáž ako rituál… so sviečkami.. a príjemnými vôňami..

Masáž, kde sa na začiatku masér/ka spýta na problém.. na požiadavku olejov, atď…

Masáž, kde si moja hlava oddýchne….

Hmmmm….. keď som dlho v Bratislave, tak nostalgujem za pražskou masážou, kde dýcha hlavne človečina a úplne iný prístup…. Masér/ka Vás privíta v peknom prostredí, ponúkne Vám čaj. Je komunikatívny/a. Tak normálne, ľudsky. Väčšinou žiadna strojenosť a afekt. Nasleduje krátky rozhovor. Áno, on/ona chce vedieť kto ste, čo Vás sem privádza, ..? .. čo máte radi a neznášate,..? .. aké máte patálie,.. ?..ako ste ho/ju našli (keďže o zákazníkov stojí a nie sú mu/jej ľahostajní..), ..?.. prípadne sa opýta aké máte alergie na oleje…? Bude chcieť vedieť, ktoré vône milujete a ktoré by ste práve teraz potrebovali a naopak – ktoré nemáte radi.. Chcete telo schladiť či zohriať? Mäta a či škorica? Potom pustí hudbu a hodinu a pol ste v procese relaxácie…… Nikdy sa nemusím ponáhľať rýchlo, rýchlo obliekať. Jednoducho tých 15/20 minút je vyrátaných ešte na „dojazd“ po masáži… No a po masáži sa fakt s každým zakecám, lebo atmosféra je človečenská…. dotyčný/á chce potom vedieť – aká tá masáž bola? A lúčime sa naozaj už tak priateľsky.. Toto sú pražáci, oni to jednoducho vedia odkomunikovať…  Takto vyzerá profesionálny prístup….

Masáž č.2:

Masérka prichádza neskoro…

Čakám… už je to 10 minút po limite….

Potom parkuje auto… Prichádza vysmiata. Bez ospravedlnenia. Potom povie: „Vyzlečte sa do nohavičiek a hneď som u Vás..“ No super! Takže pokec nebude… pre ňu je to práca ako na páse asi .. Medzitým ešte viberuje. Vraždila by som ľudí, ktorí povedia „hneď som u Vás“,.. a ďalej si ťukajú správy do mobilu a nechajú Vás čakať…. Ak máte už klientov tam – nikdy nevajberujte ani nevocapujte (pre istotu píš ako počuješ(-:)

Potom začne masáž. Tu divnú hudbu tam nechá? Aha,… dumem.. a sledujem jej nohy… má vybočené kosti, tuším sa to volá halux.. obuté má žabky.. Ako toto môže niekto nosiť, kto má tak zdeformovanú nohu? Paradoxy.. Nohy má oholené, opálené. Iste bola na dovolenke, .. ja sa ešte len chystám. Ako obyčajne – u mňa to vyšlo zase všetko naopak..  celé leto som preležala v posteli s bolesťami zubov a čeľuste .. neostalo nič len vydumovať… a tak som  dumala…. pozerala videá.. sem tam maľovala…. to pekelné teplo mi na čeľusť fakt nerobilo dobre. Nervstvo sa v Slnku zakaždým búrilo… trochu som odbočila od témy..  poďme ale ďalej k masáži..

Hned ako táto masérka na mňa položí ruky – viem, že to nebude dobrá masáž. Tento dotyk sa mi nepáči…. Je taký.. hmm.. ako by som to.. bez štipky lásky?

Stále masérke vysvetľujem, že “ jemnejšie“.. Ale toto bude jedna z mužatiek. Kde sú jemné ženy? Bohyne? S nehou? A citlivosťou? Svet sa zbláznil… zmužštil sa….

„Bolí..“…? ,.. hovorím, že áno,.. ale ona veselo pokračuje ďalej…. Mrcha!

Tá jemnosť jej dlho nevydrží……. nemá to v nastaveniach.

Och, 90 minút utrpenia…….. To som si kúpila za trest, či čo…? (-: Skoro ako masáž s jednou thajčankou. Never again! Fakt nikdy viac podstúpiť tento masaker, za ktorý si potom ešte aj zaplatíte…

Masáž pokračuje.. prichádzajú na rad nogy.. Masérka mi ich naťahuje až do neba..

Je to technika tantrickej jogy, ..? Či?

A hovorí: „Ďalej to už nepôjde,.. čo? Skúste dýchať.. „..

Ďalej? Prečo by to malo ísť „ďalej“? Nie som na joge predsa! Koleno už volá na poplach.. To veru nie.. Prišla som si oddýchnuť… Čo som baletka? A masérka ďalej naťahuje nart…. Fakt asi chodila na balet… A to mám ja nart dosť ohybný……..

Teraz skúša moju trpezlivosť na druhej nohe. A chce ma asi spacifikovať… Beštia!

Keď ostro zaprotestujem,.. prisúdi mi diagnózu „kolená“…

Otáča to všetko proti mne… no jo!

Mám tu vlastne samé diagnózy… Ale ja som sa už poučila, raz na hodine jogy som od inštruktorky takto dostala nechcene facku. Naťahovala mi v ásane raz nohu, potom ruku, narovnávala koleno. Hovorím si: „Ešte chvíľu a niečo sa stane..“ A v tom sme sa nejako obe otočili naraz a booom, rozťatá pera. Odvtedy, áno.. veru radšej priznám kopu diagnóz a slabostí, ktoré možno ani nemám. Nejdem cez limity tela nasilu. Napohľad nezvládnuté,.. ale zaručene neodídem ani z jogy a ani z masáže s posunutým stavcom či kolenom…. viem a cítim – kedy telo hovorí „stop“ a vysiela svoje „sos“..

Svet odborníkov skrátka „milujem“! Odvtedy žiadne jogy. Vystačí mi 8 kusov brokátov ráno a večer. Naučila ma ho Feng a fakt je v tých ôsmich pohyboch všetko…. Málokto vie, že ak jogu cvičíte zle, skracujete si šľachy. Študovala som rolfterapiu dlhší čas a na Slovensku je síce v plienkach, ale všade vo svete sa drží a rozvíja ďalej ako pomerne známy koncept… Pekne o tom píše Ida Rolf podrobne vo svojich knihách…. vycestujte si za rolfterapiou. Zmení Vám život, pohybový vzorec…

Odvtedy.. neznášam ľudí, ktorí majú na stene samé certifikáty.  Väčšinou som mala práve s takými negatívnu skúsenosť.. Plná stena certifikátov, ale cit žiaden… Takže sú v konečnom dôsledku tieto certifikáty vlastne bezvýznamné… No vážne.. Ak nemáte cit a neviete komunikovať s ľuďmi,.. je to vopred stratené! Odborníci sa nepotrebujú chvastať certifikátmi.. Majú ich,.. ale nie je to to prvoradé, čo Vás zaujme. A poväčšine sú to prekvapivo skromní ľudia…

Ale niektorí maséri/masérky – akoby fakt nemali žiadnu citlivosť…….. majú 150 certifikátov na stene, ale nevedia komunikovať. Mnohým chýba empatia a človečina…..

♧♧♧

Proces masáže pokračuje..  hnusnými a surovými pohybmi na čeľusti. Masérku hneď upozorním, že moja čeľusť prešla dosť bolestivým procesom a šokovou terapiou… Ok! Zas na chvíľku dobré a potom prejde do toho svojho……… drastická žena..

Je to fakt podivné….

Akoby to nechápala…….

A tá divná hudba… „you are bad boy“.. Prečo stále dookola? Toto má nejaký program? Nejaká degradácia mužov? Sergej Lazarev by takúto hudbu nazval deštruktívnou. A to ju počúvam na masáži.. Ufff… Dnes si dám každopádne večer soľný kúpeľ….

Som na tejto masáži asi v relácii „Čo dokáže ulica“ s Elenou Vacvalovou…. a toto je skúška trpezlivosti…. chvíľku mám pocit, že vstanem a odídem. Ale keď už som tu…? Sledujem dlaždice, lebo ležím na bruchu… pohyby nôh.. šedý lak na nechtoch.. Hm…. na dlaždici sa leskne vlas.. Vytvára s tieňom profil… Muža a ženy… predstavujem si obraz.. tento obraz ma udrží ako tak v pohode. Moja fantázia ma zachráni… V hlave mám už nespočetné množstvo variácií rôznych obrazov … Vivat!

„Nech sa páči, masáž skončila..“…. hovorí masérka a odchádza…

Chladná ako ľad….. kráľovná ľadov,… a už mám zas námet na pesničku….. Bude o Tebe…. a ty sa v tom nájdeš……

Prosím Vás ľudia, spamätajte sa..!!!

Takto sa neposkytujú služby…!

Pomóóóóc! )-:

Keď sa však začnem sťažovať,.. ľudia hovoria: „A čo čakáš..?“ Tak takto si tu potom žite moji zlatí! Ak máte takéto presvedčenie – že toto je ten život – tak potom Vás ani nič iné lepšie nepostretne…. Slovensko moje! Ty máš pravdu a ja mám pokoj.. tak asi!

Kým som nezačala cestovať – veľa vecí bolo pre mňa normálnych..

Dnes viem už porovnať rozdiel… A nezmierim sa s hocičím…. A rada otváram diskusie – ako inak..

Aj preto ma mnoho ľudí priam nenávidí……

Odchádzam znechutená z masáže… Opäť nenachádzam odozvu – ako by to malo a mohlo fungovať inak…..

Ešteže to ráno vyvážila jedna staršia pani. Zastavila ma v podchode a povedala s úsmevom: „Milá slečna, odfoťte sa takto ako ste .. a o pár rokov neskôr, .. keď budete mať toľko rokov ako ja, .. potom si to otvorte .. Ale nie do mobilu.. do albumu.. Ste fakt krásna..“

Toto mi naozaj spríjemnilo deň. Že niekto dokáže byť autentický… priamy… Pani žiarila láskou. Mohla by ju rozdávať! Nebola v nej ani štipka zatrpknutosti… Ostala som chvíľku v nemom úžase stáť… Takú dobrú energiu som už dávno nezaňuchala…….

Nevidím aury..

Ale zato intenzívne cítim vibrácie ľudí… Niekedy je to na škodu, inokedy nie….

Každý niečo vysiela… či chce, .. alebo nie….

Niekedy nechtiac toxikujeme svoje negatívne emócie do okolia. Únava? Málo peňazí?

Žijeme v dobe internetu….. Zabúdame však byť ľuďmi….

„Pekné vlasy“,.. hovorím jednej pani pri pokladni… Ona sa celá rozžiari a doslovne preberie….. Kompliment robí divy. Rada ľuďom dávam komplimenty, ak ma čosi zaujme….. Zabúdame, že to čo nám robí krásny deň – je v maličkosti…

Po ceste náhodne zavítam do jazykovky….

„Viete, ja tu vôbec nemám byť,.. to moja kolegyňa by Vám to objasnila lepšie..“….

S dotyčným preberieme okrem kurzov, prečo sú ľudia uzavretí…? Podľa neho je na vine internet…. Fakt príjemný pokec…. Preberieme život, psychológiu,.. a dá mi tip na dobrú masáž…

Ak ste otvorenými, ..stretávate sa s naozaj prekvapivými  situáciami….

Potom prichádza jeho kolegyňa,.. ale tá má od autentickosti ďaleko. Je ako tá masérka. Strácam sa. Oči dám do pozadia, že ju sledujem a podvedome vypínam a relaxujem….

Toto fakt nie! Delete! Viac slov už dnes nezvládnem…

Na námestí SNP zas nejaká hudba…

Pán sa pýta: „Niekoho zastrelili? Alebo zas Kuciak? Či protest? Či..? ..“

Fakt sa strácam…

„Fakt netuším… nejaké vence…“,… smerujem do Martinusu na grepový džús a bergamotový čaj s mliekom….

Píšem blog… dopíjam grepový džús……  Vedľa sa učia taliančinu. Možno dotyčného oslovím….. Vesmír je aj tak úžasne synchrónny! Dava nám to, čo potrebujeme… stačí sa obzerať okolo seba!

Na plagáte: „Všetko preč… zmena..“ Veru áno! Majú pravdu….

Je čas na cestovanie, jazyky, nové piesne, videá, oddych na horách a po bolestnom lete na totáááálnu zmenu!

♡Majte sa láskavo a slnečne♡

♧Kvetinové objatia všetkým čítajúcim…♧♤♡

Majte sa a Adieu! To naše anglicko-nemecké z pera našej produkcie Žabieho Pierka nájdete pod článkom….

Adieuuuu!

Pozdravuje Vás ☆večná mimozemšťanka Kity☆

(Foto k článku: moje! (-: milujeeem kvetyyyy)

Teraz najčítanejšie

Katarína Lorenčíková

Majka z Gurunu, večná ufónica... hľadačka pokladov v nevšedných všednostiach... Skladateľka, hudobníčka, textárka, speváčka, cirkušantka života.. Človek... Našu music nájdeš na www.zabie-pierko.mozello.cz O mne? Dočítaš sa viac na mojom webe: www.vwala.sk Život je ako tanec! Namaľuj si svoj obraz života.. namaľuj si sny..... Vesmír nie je až taký krutý, aby všetkým splnil ich priania (-: