Denník N

Takéto školstvo chcem ja – diel 3.

Je ľahko kritizovať beztak nedokončenú robotu ministerky Lubyovej na reforme školstva. Ja som sa rozhodol predostrieť konkrétnu víziu.

Minulý mesiac nám stránka ministerstva školstva poskytla správu, ktorú sme snáď ani nedúfali vidieť, a síce že bol v plnom znení predstavený a vládou schválený Národný Program Rozvoja Vzdelávania a Výchovy (NPRVV) (najväčšia reforma školstva za posledných 25 rokov). Aj keď obsahuje aj pozitívne prvky, tak schválený je len prvý z piatich akčných plánov a teda z desaťročnej reformy máme osem rokov neistoty.

Ľahko je však bezbreho kritizovať – preto by som rád predostrel svoju víziu pre reformu školstva kde sú študenti spokojní, učitelia docenení a spoločensky uznávaní a školstvo inkluzívne.

Časť tretia: Inkluzívne školstvo, ktoré dáva možnosť rásť každému

Azda najdôležitejším bodom mojej reformy je dosiahnutie inkluzívneho školstva. Je v záujme každého z nás, aby boli naši študenti po absolvovaní ktoréhokoľvek stupňa vzdelávania pripravení na akúkoľvek ďalšiu výzvu. Slovenský vzdelávací systém však podľa Inštitútu Finančnej Politiky dlhodobo favorizuje deti z rodín s lepším finančním zázemím. Výskum IFP hovorí, že existuje priama a silná úmera medzi príjmom rodiča a výsledkami žiaka. To v skratke znamená, že deti z chudobných rodín častokrát dosahujú horšie výsledky ako ich lepšie zabezpečení spolužiaci 

To následne znamená, že deti z chudobnejších rodín nevedia vzdelávací systém využiť a 1/3 detí ostáva funknčne negramotné. Rovnako nie je každé dieťa z nízkopríjmovej rodiny Steve Jobs, Sylvester Stallone, alebo Jesse Owens – ľudia, ktorí to napriek všetkým okolnostiam „dokázali sami.“ Preto je úlohou štátu zabezbečiť také školstvo, ktoré dokáže všetky deti pripraviť na prácu alebo na ďalší stupeň vzdelávania najlepšie možne.

Nájsť diamant je štastie. Vedieť ho vybrúsiť je umenie

V roku 2017 bola priemerná mzda na Slovensku vo výške 954. V rodinách, kde otec rodiny zarábala menej ako minimálnu mzdu, skórovala väčšina študentov na monitore v roku 2017 štvorky a päťky. Naopak deti z rodín kde mal otec príjem nad 1200, skórovali študenti jednotky a dvojky. Študijne výsledky žiakov následne ovplyvňujú ich schopnosť uspieť na ďaľšom stupni vzdelávania. A nakoniec úroveň dosiahnutého vzdelávania ovplyvňuje ich príjmy. V kocke to znamená, že študenti z rodín s nízkym príjmom sú uzavretí v začarovanom kruhu chudoby, z ktorého momentálneniet úniku. Existuje však riešenie. A tým ja viac inkluzívny systém alebo inak povedané, škola pre každého.

Na to v prvom rade potrebujeme viac asistentov učiteľov. Sám učiteľ nedokáže poskytnúť individuálny prístup žiakom v takej miere, ako pedagóg, ktorí má k dispozícii priamo na to vyškoleného asistenta. Bez peňazí to však bude len zbožné prianie.Musíme preto začať školy financovať nie na základe počtu žiakov, ale na základe potrebných pedagogických úkonov. V niektorej triede na 20 žiakov stačí jeden učiteľ, ale v inej je zase na menší počet žiakov potrebný učiteľ aj s asistentom. Tieto špecifiká ale nepokryjeme, keď budeme financovať školy len podľa počtu žiakov a nie podľa ich konkrétnych vzdelávacích potrieb.

V téme vzdelávania orientovaného na individuálne potreby žiakov potrebujeme ďalej rozvíjať aj zručnosti terajších a budúcich učiteľov. Metódy takéhoto typu učenia musíme zadefinovať v štandardoch pedagogických zamestnancov. Tým vytvoríme tlak na pedagogické fakulty, aby absolventov pripravovali tak, aby vedeli pri vstupne do zamestnania tieto štandardy napĺňať. Pre súčasných učiteľov musíme spustiť systém metodickej podpory priamo v teréne. Potrebujeme identifikovať školy, ktoré majú najhoršie výsledky v ukazovateľoch inklúzie žiakov a vyslať tam metodické tímy odborníkov na vzdelávanie, aby identifikovali príčinu problému a pripravili program rozvoja učiteľov na danej škole. 

Dôvodom prečo naše školstvo len replikuje chudobu je alarmujúci stav odborného školstva. Žiakov na stredné školy neposielame aj podľa ich záujmu, ale len podľa ich výsledkov. Žiaci a žiačky ktorí majú dobré výsledky pokračujú na strednej škole všeobecným gymnaziálnym vzdelávaním a žiaci so zlými výsledkami idú na odborné školy. Niekde medzi tým sú školy služieb. Z mnohých odborných škôl sa tak stávajú odkladiská tých najhorších žiakov, kde sa im dostáva vzdelanie často tej najnižšej kvality a učitelia sú tam bezradní. Riešiť musíme preto primárne odborné školstvo podľa nemeckého modelu a previazať školy priamo so zamestnávateľmi za ich spoluúčasti. Nedostatok pracovnej kvalifikovanej sily na Slovensku v mnohých odvetviach nám otvára príležitosť zapojiť zamestnávateľov do systému, skvalitniť odborné vzdelávanie a jeho študentom dať istotu práce po škole.

Inkluzívne školstvo je ako vysoko kvalitná dieľňa na výbrus diamantov. Je fajn, keď cez túto dieľňu prejde bez problémov zopár pekných kúskov, nad ktorými sa majstri nezapotia. Avšak skutočne kvalitná dieľňa vybrúsi nádherný šperk z akéhokoľvek kúsku a nezanevrie naňho – aj keď k tomu bude treba trocha viac aktívneho prístupu. Presne tak musí vyzerať aj naše školstvo. Nesmieme sa spoliehať na to, že naším školstvom prejde zopár prirodzených talentov z vysokopríimových rodín. Naše školstvo musí dať rovnakú príležitosť zažiariť každému jednému talentu, nech je akokoľvek skrytý.

Čďalej?

Moja vízia reformy školstva preto zhŕňa systém, ktorý dokáže eliminovať efekt kde výsledky záležia od príjmu rodičov a dá rovnakú šancu všetkým žiakom a študentom sa rozvíjať. Dôsledkom rovnakej šance pre všetkých bude ukážková pripravenosť všetkých našich detí na výzvy budúnosti. Je rovnako očividné, že čím viac skvele pripravených absolventov náš vzdelávací systém vychová, tým viac sa bude dariť slovenskej ekonomike a teda Slovensku samotnému.

V školstve a vo vzdelávaní som strávil veľkú časť svojho života. Rozumiem preto požiadavkám učiteľov a potrebám študentov a viem, čo treba spraviť preto, aby naše školstvo fungovalo. Naše členstvo v EÚ v spojení s fenoménom digitálnej ekonomiky, automatizácie a tlaku na celoživotné vzdelávanie (life-long learning) stavia Slovensko a náš systém vzdelávania pred obrovksú výzvu, ktorou je príprava mladej generácie Slovákov na ekonomiku budúcnosti. Výzvou, na ktorú vie odpovedať len inkluzívne školstvo kde su učitelia spokojní a potreby študentov splnené.

Prvý diel o spokojnosti študentov si môžete prečítať tu

Druhý diel o príprave a docenení učiteľov si môžete prečítať tu

Teraz najčítanejšie

Martin Poliačik

Martin Poliačik študoval systematickú filozofiu na Trnavskej univerzite. Jeho cesta ku kritickému mysleniu je spätá so Slovenskou debatnou asociáciou, v ktorej od roku 1996 pôsobil postupne ako debatér, rozhodca, medzinárodný tréner a tri roky ju viedol z pozície výkonného riaditeľa. Desať rokov bol aktívnym slovenským a európskym politikom. Je doktorandom na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave a spolu s manželkou Hanou sa venuje podnikaniu, lektorskej a konzultantskej praxi. Vedie Akadémiu kritického myslenia a s individuálnymi klientmi a klientkami pracuje na zlepšovaní ich komunikačných, prezentačných a rozhodovacích schopností. So spoluautorkou Lindou Lančovou napísal knihu o kritickom myslení Poriadok v hlave, ktorá vyšla v knižnej edícii Denníka N v roku 2022.