Denník N

Vznik ČSR. I. Diel – Masaryk

Moderné dejiny Slovenska ma vždy zaujímali. V škole sme sa veľa učili o Veľkej Morave, všetkých uhorských cisároch a podobne, ale k vzniku 1. ČSR sme tam mali len dátum a pár mien, pár pojmov. Pritom to bol vzrušujúci proces, ktorý sa neudial zo dňa na deň a stál kopu námahy a času. A práve prvej republike vďačíme za to, že sme nemuseli pokračovať v tisícročnom manželstve s Maďarmi, ktoré malo od ideálneho spolužitia ďaleko. Najväčšiu rolu v tomto procese mal Tomáš Garrique Masaryk, Edvard Beneš a Milan Rastislav Štefánik. Pôjde to teda na tri diely a budem sa snažiť byť stručný. Čerpám z výbornej biografie od J. Opáta: Pruvodce životem a dílem Tomáša Garriqua Masaryka, ktorá je postavená na dobových listinách a svedectvách.

Tomáš Garrique Masaryk (ďalej TGM) mal na začiatku 20. storočia na Rakúsko-Uhorskú monarchiu jasný názor. Vedel že má svoje problémy, ale autonómiu v rámci jej celku považoval za realisticky najlepšiu možnosť pre Čechov, aj pre Slovákov. Hlavne preto, že v prípade jej rozpadnutia by pozícia čechoslovákov voči veľkým národom nemeckým a maďarským nebola najlepšia (rozumej – Maďari by si chceli podmaniť Slovákov, Nemci Čechov). Svoju snahu preto smeroval do kritiky pomerov v monarchii a snahe o čo najužšiu spoluprácu malých národov (hlavne Čechov a Slovákov) v rámci monarchie za ten istý ciel. Teda – podporovať monarchiu výmenou za čo najväčšiu a rozumnú autonómiu. To bola cesta ako sa nenechať pohltiť väčšími susedmi. TGM ale nemal veľké očakávania, upozorňoval na to, že monarchia je skostnatená a nereflektuje zrod novorodých národov s spolu s rozvojom industriálnej spoločnosti, ktorá prinášali nové rozpory. Monarchia pre svoju jednotu potrebovala novú ideu (tá pôvodná stála ešte na obrannom spolku voči Osmanskej ríši a bola storočia stará). „Potrebujeme mužov, ktorí pre naše dobro zjednotia množstvo dobrých síl rakúskych národov a nie toto drobenie podľa zásady rozdeľuj a panuj.“ Toto povedal ešte v októbri 1912 na pôjde Viedenskej ríšskej rady.

Začiatkom roka 1914 výrazne kritizoval postoj Viedne k balkánskym národom (kde to v čase rozpadania sa Osmanskej ríše bublalo napätím a vznikali nové štáty). Oficiálna politika bola germanizačná a maďarizačná, štvala jeden národ proti druhému (napr. raz protežovala jeden, potom druhý). Škodilo to všetkým. Naposledy Viedeň napríklad zamietla žiadosť Srbska, aby malo cez novovzniknutý štát Albánska, aspoň prístup k moru cez koridor. Albánsko pritom vzniklo pár mesiacov predtým ako trucpodnik Viedne (a Talianska), ktorej sa nepáčilo narastajúce sebavedomie Srbska v jadranskom mori. Vznikom Albánska Srbi prišli o čas územia a prístup k moru.

Vyhlásenie vojny 50 miliónového Rakúsko-Uhorska 5 mil. Srbsku TGM úplne rozčarovalo, hlavne keď sa monarchia vôbec nepýtala svojich národov, či chcú Srbsku vyhlásiť vojnu. Viedeň totiž nezaujímal názor malých národov Rakúsko-Uhorska, zaujímavý bol pre ňu hlavne Berlín a jeho germanizačná idea, ktorá mala rozšíriť impérium od Berlína po Bagdad. TGM sa dlho snažil ešte pred vojnou o zmierlivé riešenie medzi Srbmi a Bulharmi a medzi monarchiou. Keď ale vojna začala, rozhodol sa pre boj. Boj za porazenie štátov, ktoré vojnu začali. Základným cieľom, ktorý sledoval, bolo oslobodenie malých stredoeurópskych národov, ktoré boli pred vojnou utláčané. Ako som spomínal vyššie, najskôr chcel tlačiť na demokratické procesy zvnútra monarchie. Teraz ju chcel ale rozbiť.

Najskôr zistil z viacerých stretnutí s českými poslancami a politikmi, čo si myslia o vojne a aký majú k nej postoj. Bol veľmi opatrný, pretože odteraz mu už hrozilo zatknutie. Zistil, že väčšina má protirakúsky postoj, aj keď niekedy oportunisticky spolupracovali s Rakúskom. Začal kontaktovať svojich známych vo Francúzsku, Anglicku, USA, bol v kontakte s oficiálnymi predstaviteľmi Ruska. Od Čechov z USA získal prvé peniaze na odbojovú činnosť. Cestoval do Holandska, cestou späť sa zastavil v Berlíne. Veľa čítal nemecké i spojenecké noviny a časopisy, robil si prehľad kto má aké postoje. Keď sa vrátil v októbri 1914, zastavil sa v Prahe aj vo Viedni, kde hovoril s predsedom vlády. Jeho sa opýtal, či v prípade víťazstva bude Viedeň ochotná robiť reformy. Ten mu povedal, že víťazstvo posilní starý režim a nový nebude o nič lepší, pretože to bude absolutizmus s parlamentnou okrasou. Bude sa centralizovať a germanizovať. TGM už vedel, že niet cesty spať.

Spočiatku si myslel, že stretávať sa s rôznymi ľuďmi a lobovať za Čechov a Slovákov v zahraničí bude tak, že sa vždy vráti aj domov. Už začiatkom roka 1915 však zistil, že v prípade návratu domov by ho zatkli a že aj v zahraničí si bude musieť dávať pozor, pretože Viedeň na neho nasadila ľudí. Preto ostal bojovať proti Rakúsko-Uhorsku vonku, odrezaný od rodiny. V záujme Čechov bolo, aby proti monarchii vystúpili čo najskôr a verejne. „Český národ, nie len jednotlivci, musia pred Európou vystúpiť, samozrejme verejne. Zadarmo, bez nášho pričinenia, nám samostatnosť nedá nikto.“

Cestoval do Paríža a Londýna, pre britského ministra zahraničia a kruh politických priateľov vypracoval dôverné memorandum, kde zdôvodnil program obnovy Čiech ako samostatného štátu v „aeropagu“ slobodných národov v strede Európy. Hneď v úvode povedal, že toto je prirodzene základný politický problém prebiehajúcej vojny. Z Veľkej Británie sa presunul do Švajčiarska, kde intenzívne pracoval v politicko-organizačnej práci. V Paríži, Londýne, Ríme, Petrohrade, Kyjeve a v USA zhromažďoval okolo sebe okruh čo možno najzdatnejších spolupracovníkov. Vo väčšine týchto miest začali vychádzať časopisy, ktoré svetovú verejnosť informovali o českých a československých oslobodeneckých otázkach. Už predtým mali svoje časopisy v USA Česi aj Slováci. V jeho prednáškach v Zürichu a Ženeve oslovoval osobnosti aj verejnosť, pričom organicky prepájal český politický program za vojny tak so slobodomyseľnými tradíciami národných dejín (Hus, Žižka, Komenský…) tak so záujmami demokratických síl v prebiehajúcej vojne. Obom vystúpeniam sa dostalo publicity a svet sa dozvedal o existencii pozoruhodného protirakúskeho odboja jedného z národov uprostred Európy.

Teraz najčítanejšie

Tomáš Mikulík

Som slušný človek s veľkou hubou :) (dovolil som si citovať klasika).