Denník N

Mesto, kde pôvodná zeleň trpí a tá nová vyschne

Zhluk vyschnutých stromov na Plzenskej ulic na Tehelnom poli.
Zhluk vyschnutých stromov na Plzenskej ulic na Tehelnom poli.

Týždne horúčav dostali tému zelene a adaptácie na zmenu klímy do pozornosti širokej verejnosti. Kým doteraz sa stromy spomínali najmä v súvislosti s výrubmi, v tomto období sa viac o stromoch hovorilo ako o prostriedoku na ochladzovania mesta. Prečo je zeleň kľúčovým prvkom mesta, ako sa o ňu v Bratislave a v Novom Meste staráme a čo môžeme viac urobiť?

Bratislava má to šťastie, že veľkú časť jej územia tvoria lesy či už v Malých Karpatoch, alebo popri Dunaji. Nové Mesto má zas na svojom území bratislavské pľúca vo forme lesoparku. Oveľa bezprostrednejšie sa nás však dotýka zeleň priamo v meste, v parkoch, dvoroch a na uliciach. Funkcia zelene je nielen estetická, ale má vplyv aj na psychické i fyzické zdravie obyvateľstva, na kvalitu ovzdušia aj mikroklímu v meste. Množstvo a kvalita zelene v meste tak bude do veľkej miery v budúcnosti rozhodovať o jeho obývateľnosti.

Stromy vs. nastupujúca klíma v Bratislave

Júl a august roku 2018 patrili medzi najteplejšie od začiatku meraní na území Slovenska. Každý kúsok tieňa mal pre obyvateľov obrovskú hodnotu predovšetkým v najteplejšom popoludní, kedy sú tiene krátke a pred slnkom sa o to ťažšie skryť. Výhody a hodnoty pouličnej zelene pekne ilustrovali viaceré koláže, ktoré kolovali na internete a ukázovali namerané teploty povrchov na uliciach so stromami a bez.

Stromy výrazne znižujú prehrievanie ulíc.
Foto: facebook/mechanicalengineeringworld

Posledné roky sa mestá po celom svete sa začali angažovať v téme adaptácie na zmeny klímy a to predovšetkým prostredníctvom znižovania emisií CO2 na svojom území, manažmentom zrážkových vôd, využívaním alternatívnych energií, zvyšovaním podieľu zelených plôch a starostlivosťou o zeleň. K tejto iniciatíve sa na papieri prihlásila aj Bratislava ešte v roku 2012. Výsledkom je Akčný plán adaptácie na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy na území Bratislavy na roky 2017 – 2020.

V rámci adaptácie na zmenu klímy pribudli na Hlavnom námestí štyri stromy a tie pôvodné na Františkanskom námestí boli spílené.
Foto: Odkazprestarostu.sk

Stromy vs. “starostlivosť” samosprávy

V praxi však starostlivosť o zeleň vyzerá výrazne inak ako sa píše v schválených strategických materiáloch na úrovni mesta či v medzinárodných dohodách, ku ktorým sa Bratislava hlási. V minulosti sa v Bratislave nešetrilo pri výsadbe zelene a tak sú bratislavské sídliská akoby “utopené” v zeleni. Matematicky je tak Bratislava síce zeleným mestom, ak sa však pozriete na tú zeleň bližšie, tak vás čaká precitnutie.

Zhluk vyschnutých stromov medzi Tehelnou ulicou a Budyšínskou ulicou na Tehelnom poli.

V celej Bratislave, vrátane Nového Mesta, máme obrovský dlh voči zeleni. Roky zanedbaná starostlivosť, nešetrné orezy stromov a neodborne realizovaná nová výsadba sú pre Bratislavu symptomatické. Pravidelná starostlivosť je v podstate neexistujúci fenomén. Problém spočíva nielen v roztrieštených vlastníckych vzťahoch a kompetenciách, ale aj v chýbajúcom pasporte zelene či koncepcií jej rozvoja.

Namiesto priameho polievania koreňovej sústavy cez drenážne rúry oblievanie stromov hadicou na Kramároch. Foto: facebook.com

Treba povedať, že v Novom Meste sa za posledné roky zrevitalizovalo či vytvorilo viacero parkov. Vznikol Športpark Jama s desiatkami nových stromov, zrevitalizovala sa Gaštanica a teraz sa dokončuje revitalizácia parku na Ľudovom námestí vrátane novej výsadby. Všetky nové či vynovené parky prispievajú svojou troškou k lepšej kvalite životného prostredia v Novom Meste.

Nové stromy dotvoria aj priestor kaviarne v Jame.

Na druhej strane však treba povedať, že to nebude stačiť. Rozvoj zelene treba chápať v širšom kontexte. Potrebujeme sa pozrieť na zeleň na dvoroch medzi bytovkami, v uliciach či na námestiach. Tu dosahuje mestská časť v súčasnosti veľmi biedne výsledky. Zoberme si len dva príklady, ktoré ilustrujú prístup k rozvoju zelene mimo parkov. Rekonštrukcia Hálkovej ulice, kde bola príležitosť vniesť to uličného priestoru viac zelene, no skončilo to bezbrehým asfaltovaním od fasády k fasáde. Druhým príkladom môže byť nové Trnavské mýto opätovne s prevládajúcimi plochami asfaltu a stromami v kvetináčoch.

Na Trnavskom mýte pribudli nižšie stromy v kvetináčoch.
Foto: Jakub Mrva – Za zelenšiu Bratislavu

Ďalším problémom je starostlivosť o existujúcu zeleň.  Aj neodborník si všimne, že stav mnohých stromov nie je dobrý. Len počas bežného pohybu po mestskej časti sme za posledné týždne narátali viac ako 150 vyschnutých alebo viditeľne poškodených stromov (ktoré mali viac ako 50% koruny suchej). Z toho počtu viac ako dve tretiny tvorila nová výsadba. Len podotkneme, že nejde o stromy, ktoré by vyschli teraz počas letných horúčav, ale o vyschnuté stromy, ktoré sú v uliciach mesiace, niektoré aj roky.

Naša neúplná mapa vyschnutých či čiastočne vyschnutých stromov na území Nového Mesta.

Samostatnou témou sa tak stáva starostlivosť o novú výsadby, ktorej úhyn je v uliciach veľmi viditeľný. Trpí či už nedostatočným polievaním, niektoré mladé stromy majú mechanicky poškodené kmene od kosačiek, čo neskôr spôsobí ochorenie stromu a úhyn, alebo bola samotná výsadba zle založená. Okrem toho môže byť príčinou aj výsadba mimo vhodného vegetačného obdobia. To možno sledovať napríklad teraz pri výsadbe na Ľudovom námestí, ktorá sa realizuje teraz v najteplejších a najsuchších mesiacoch roka.

Nové stromčeky sadené na Ľudovom námestí počas letnej augustovej horúcej vlny.

Ako zvládne Nové Mesto zvyšok storočia?

Nejde teraz o to ukazovať na niekoho prstom. Medzi uhynutými alebo poškodenými stromami v uliciach nájdeme stromy na pozemkoch v správe magistrátu, mestskej časti ako aj na pozemkoch súkromníkov. Ide o to čo môžeme urobiť viac pre zelenšie a zdravšie mesto.

Inšpirácií ako zlepšiť starostlivosť o zeleň nájdeme doma i v zahraničí mnoho. Základom je však dokončená pasportizácia zelene, aby samospráva vedela aké stromy má kde vysadené a v akom sú zdravotnom stave. Napríklad mesto New York len pomerne nedávno dokončilo mapovanie takmer 700 tisíc stromov vo svojich uliciach a vytvorilo interaktívnu mapu, v ktorej si každý môže pozrieť umiestnenie stromu, druh stromu, veľkosť ako aj skontrolovať aká starostlivosť bola stromu v poslednej dobe poskytnutá.

Pasport zelene mesta New York.

Mestská časť Bratislava – Nové Mesto mala spracovanú evidenciu prvkov zelene a následne generel zelene naposledy v roku 2003. Údaje odvtedy neboli aktualizované. Keby mala mestská časť aktualizované údaje, bolo by možné lepšie nastavenie pravidelnej starostlivosti o jednotlivé stromy prostredníctvom individuálneho plánu starostlivosti, kedy má každý strom svoje číslo a je dostupná informácia o poslednom ošetrení, zdravotnom stave či potrebe ďalších zásahov.

Viedenský Stadtpark, kde majú stromy svoje čísla a svoj plán starostlivosti.

Ďalším dôležitým krokom bude spracovanie koncepcie rozvoja verejnej zelene, ktorá by stanovila ciele a priority nielen pri novej výsadbe ale aj v starostlivosti o tú existujúcu. Inšpiráciou môže byť napríklad aj stratégia zelených ulíc mesta Sydney.

Stratégia mesta Sydney.

Okrem toho samospráva potrebuje aj Manuál výsadby a starostlivosti o zeleň, v ktorom budú presne definované odporúčania pre druhovú skladbu výsadby, požiadavky na zakladanie výsadby a starostlivosť o ňu, aby sa nestávalo, že sa vysádzajú stromy uprostred najväčších horúčav v auguste alebo mrazov v januári. Príkladom môže byť opäť New York a jeho jednoduchý manuál výsadby stromov.

Počas najbližších desaťročí sa podnebie v Bratislave zmení z mierneho pásma na subtropické. Priemerné teploty budú vyššie, zrážky nárazové a zima kratšia. Pripravme sa na to prostredníctvom kvalitne vybratej, poctivo udržiavanej a odborne ošetrovanej zelene.

Prebujnená zeleň vo dvore pod Višňovou ulicou.

Zuzana Čupková a Matúš Čupka

Kandidát na starostu mestskej časti Bratislava – Nové Mesto

Zapojte sa do diskusie na Facebook-u

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Matúš Čupka

Obyvateľ bratislavskej mestskej časti Nové Mesto odhodlaný meniť prostredie okolo seba k lepšiemu. Okrem aktivít Zelenej hliadky sa venujem drobným zlepšeniam bratislavských ulíc a spolu s mnohými ďalšími sa zameriavame na dlhodobo neriešené problémy údržby toho čo je naše spoločné. Venujem sa komunálnej politike v Novom Meste a v roku 2018 som kandidoval za starostu Mestkej časti Bratislava - Nové Mesto.