Denník N

Desí ma prípustnosť voľby Beblavého “strany”.

Miroslav Beblavý na tlačovke Siete. Mal kritizovať "prostriedky" Matovičovej nahrávky namiesto odhaleného účelu. Zdroj: HNOnline
Miroslav Beblavý na tlačovke Siete. Mal kritizovať „prostriedky“ Matovičovej nahrávky namiesto odhaleného účelu. Zdroj: HNOnline

To už nie je sranda toto.

To je akoby sa tu ctihodní voliči chceli stále vzmietať v sieti svojho mentálneho nevoľníctva.

Problémom totiž nikdy nebol SMER, SNS či iná zástupná strana, ale ich oligarchické zriadenie. Oligomafiánske.

Poslanec Beblavý mal v oboch stranách – či už SDKÚ alebo Sieť, úlohu imidžového umožňovateľa. Skrátka to isté, na čo sme sa museli denne pozerať pri Žitňanskej, Šebejovi, Kresákovi a pod., po ich charakternom vstupe do koalície so Smerom – lebo “nebola alternatíva” – argument ako z nablýskaného komunizmu.

Jeho si však psychologicky nepodmanil SMER len kvôli tomu, že to je mimo jeho generáciu a ako-také intelektuálne nastavenie. Jednoducho mu ten zašlý populizmus až tak neimponoval, bez ohľadu na finančné pozadie.

Presne tak, ako bol kedysi Bugár skalným bojovníkom proti Mečiarovi. A vidíme, čo sa stalo o dvadsať rokov neskôr. Koľké hrdinstvo a vycibrený morálny kompas strčený kdesi… lebo do istého času to bola len pre nich silnejšia oligarchická organizácia, nepredstavovali formálne riziko v očiach EÚ. Haha.

Vďaka čomu sa ten Beblavý dostal vždy do parlamentu?

Nebolo to písaním najčítanejších protikorupčných či ekonomických blogov či prednáškami po krajine (príklad strany SaS a Sulíka či Veroniky Remišovej z Oľano, alebo jeho súčasného kolegu Mihála, ktorý celkove asi radšej trhovo prednáša ako poslancuje…).

Bolo to čisto len vďaka marketingu, bilbordom “manažmentu” strany SDKÚ alebo Siete. Vyšší účel svätí prostriedky… hm.

Vie povedať “nie” v tom najlepšom momente.

Áno, poslanec Beblavý je v politickom kalkule veľmi dobrý, bežne to badať aj v jeho komunikácii – namierenej na opozíciu, údajne budúcim “spojencom”. Taký ňuňu hipsterský Macchiavelli.

Narozdiel od pre mňa čitateľnejších slonov v porceláne, ktorí však možno vďaka tomu si vedia paradoxne lepšie zachovať vlastnú integritu – teda aspoň nekážu dvojaký meter na všetky strany.

Koniec koncov, je to predsa DNA jeho rodnej strany SDKÚ, kľúčom ich prežitia.

Sám sa totiž rád radí ku kritikom škaredého ukričaného obsahu, a je zástancom radšej uhladenej formy, ktorá nemá ako uškodiť.

Takže kontrolky zablikali, až keď sa explicitne malo ísť so Smerom do vlády? A dovtedy akože nič?

Ak by to bol poctivý človek s integritou, tak sa práveže už pri prvom finančnom podozrení zodvihne a odíde, aby ďalej nezávadzal voličov (ako to urobilo hneď niekoľko jeho kolegov ešte pred voľbami), aby neprepadli ich cenné hlasy a neboli len pervérzne zneužité na zostavenie ďalšej vlády oligomafie, počas ktorej len tak mimochodom bolo zrazu možné zavraždiť dvoch čestných ľudí.

Ale on čo spravil. Spravil si z ich hlasov toaleťák, keď nemal čo stratiť. V situácii lose-lose nemal ako odhaliť “charakter”. Navyše, politicky je stále mladý, veľmi ambiciózny a vypočítavý, tak prečo by s ostatnými hodil svoju čisto politickú kariéru cez palubu za jedno volebné obdobie.

Ak ho to naozaj dovtedy ani nenapadlo, tak ho to diskvalifikuje z akejkoľvek politickej spôsobilosti a ekonomickej gramotnosti. Jednoducho by musel mať potom prinízku všeobecnú inteligenciu.

Ale on práveže nemá. To je horšie. Hovorí sa tomu pokrytectvo.

Beblavý nebol žiadnym náhodným polo-uvedomelým regionálnym členom na kandidátke Siete, ako možno niektoré jeho dobromyseľné kolegyne. Bol dvojkou, prvým pod Procházkom, pravá ruka, teda za vývoj takejto strany v tejto miere je priamo spoluzodpovedný.

14:17 moderátorova otázka – a jeho odpoveď neuveriteľne výpovedných vyše 3-10 minút ospevovania Procházkovho intelektu a krútenia sa, pričom si stihol za ten čas viac kopnúť do svojich prísediacich ako do zradcu priamej demokracie (20:30 je výborné: „to len Rado má taký zvláštny koncept, že nie je to lož ani pravda. Myslel som si, že to je niečo právnické, ale potom mi právnici povedali, že ani nie.“) Zlatý to chlapec.

Úsmevná je jeho samotná odpoveď v jednej z týchto prvých povolebných diskusií na otázku, či sa to u Procházku nedalo predvídať, pričom mu stačilo odpovedať v zmysle “nevidel som tam nič, čo by ma znepokojovalo” (31:42 otázka – a nekonečne vyhýbavá odpoveď). Ach jaj.

Ako mu na rovinu povedal Sulík, pričom mu ešte vtedy tuším aj ponúkal členstvo v SaS, takže nebol vyslovene proti nemu nastavený (37:12): “Prepáčte, pán Beblavý, ale to ste museli byť hluchý-slepý, keď ste nevideli lietať tie státisíce u Procházku, 3 milióny atď.” (parafráza, už sa mi to nechce doslova prepisovať, ale za pozretie stoja hlavne odpovede Beblavého).

Áno, občas na efekt zakritizuje Pentu a pod. To je už dnes také populárne. Podobne to vie robiť aj Nesrovnal či taký župný kandidát Kusý, ktorý mal z priemerného príjmu tiež taký marketing, že by mu aj Coca Cola mohla závidieť.

Skrátka, tieto hry na 369. registrovanú spásonosnú stranu so svetoobjímajúcim názvom sú už dosť vyčerpávajúce.

Po takmer kontinuálnej vláde oligomafie od vzniku republiky, ktorá to vie kedykoľvek zahrať naľavo, napravo, na stred, či teraz najlepšie na “nezávislých” (!?), intelektuálnejšie či populisticky, na tých “najprozápadnejších” rusofilov, trebárs aj na konšpirátorov, scientológov, jašterov či gumených medvedíkov. Hlavne, aby si to získalo väčšinu a oni si len prezliekli šaty svojej moci. Na tom civilizovanom “Západe” to nie je nič nové. Aj Beblavý musí tento vzorec už dobre poznať, a ešte mu to zrejme aj svojou skrytou rafinovanosťou celkom imponuje.

Beblavým nazývaná “rekonštrukcia štátu” sa musí začať práve bez takých ľudí, ako je on sám. Bez tých kľúčových politických umožňovateľov, ktorí vedia majstrovsky stierať hranice medzi najkontrastnejšími otázkami. Inak sa tu budeme točiť stále dokola.

Na to tu dnes už nesmie zostať čas ani priestor.

Ucelený a výpovednejší profil na túto zvláštnu vlastnosť Beblavého mapuje aj tento článok Aktualít “Beblavý nemôže byť vyzývateľom Fica”, ako sa jeho postoje vždy vedia “správne vytvarovať”:

https://www.aktuality.sk/clanok/464992/komentar-mareka-vagovica-beblavy-nemoze-byt-vyzyvatelom-fica/

Aby som ušetrila jeden nespoplatnený klik, tu vyťahujem najpodstatnejšie:

“… Horšie je to s jeho osobnou integritou a dôveryhodnosťou, aj keď nie je zapletený do žiadnej kauzy. Často ich otvára, no keď ide o vlastných, zakryje si oči a zapchá ústa. 

Napríklad kauza Gorila. Iste, primárne išlo o problém starej gardy SDKÚ okolo Mikuláša Dzurindu a Ivana Mikloša. No tváriť sa, že neexistuje, bol číry alibizmus.

Beblavý totiž mlčal ako hrob. Spolu s Luciou Žitňanskou, ktorá dnes sedí vo vláde s ľuďmi ako Kaliňák, sa rozhýbali až po voľbách 2012, keď sa dostali do parlamentu.

No nie preto, že by im prekážali kauzy SDKÚ (Gorila, schránkové firmy) (! – výkričník je pozn. blogu). Za hlavný problém označili nového lídra strany (Frešo) a stratu perspektívy pod jeho vedením. (to boli asi tie skutočné problémy Slovenska…)

Beblavý sa chytil do Siete aj napriek pochybnostiam o financovaní Procházkovej prezidentskej kampane v roku 2014. Iste, ani s týmto prúserom nemal nič spoločné.

Politikovi, ktorý sa profiluje ako stelesnenie transparentnosti, by však mala automaticky zasvietiť kontrolka (tesať do kameňa u Beblavých na záchode). Lebo kto raz zoberie čierne peniaze, urobí to znova.

Beblavého to však nevyrušilo. Neozval sa ani vtedy, keď vyšlo najavo, že Procházka chcel zaplatiť časť inzercie za kampaň Siete bez papierov (Matovičova nahrávka).

Dôveru nevzbudil ani spôsob, akým vysvetľoval úver, ktorý si zobrala strana pre voľby 2016. Beblavý to však zľahčoval komunikačnou neobratnosťou svojho predsedu.

Stručne zhrnuté a nadviazané: kto raz zoberie čierne peniaze, urobí to znova; a kto raz prižmúri všetky oči a uši – práve keď padajú politické bomby všade naokolo – prečo by ich mal potom zase v nevhodnej chvíli vôbec otvárať… ?

Sám vie možno akurát tak prach trochu poutierať po tej spúšti svojich bývalých strategických “spojencov”.

Teraz najčítanejšie

Zora Šikrová

Keď ma niečo už veľmi rozčúli, tak o tom napíšem text :) Aj keď občas by som mohla napísať niečo aj o kultúre... Asi som alergická na pokrytectvo - či už u masmédií, politikov - hlavne ľavičiarov, ale aj napr. u finančne založenej charity.