Denník N

Existuje ten „pravý“?

Existuje partner na celý život? Niekto, kto nám bol „súdený“? Ako ho spoznať? A nie je to celé len mýtus?

Existuje viacero filmových stvárnení Popolušky. Mne sa páči Večný príbeh pre herecké stvárnenie v podobe Drew Barrymor a páči sa mi v ňom aj rozhovor mladého princa so svojím učiteľom. Počas prechádzky mu princ kladie otázky: existuje tá pravá žena? A čo ak si ju nevšimnem na prvý krát? Dostanem ešte šancu ju zazrieť? A čo ak na mňa nepočká a začne chodiť s niekým druhým? Ostanem sám? Všetko sú to otázky ktoré si kladie veľa ľudí, ktorí niekoho hľadajú. Skúsme si ich rozmeniť na drobné.

Obraz toho „pravého“

Ak máte radi rozprávky, tak v rozprávkach často princ získa ruku princeznej ak vykoná niečo veľké, alebo ak jej donesie niečo vzácne a tým jej dokáže svoju lásku. Nikto nerieši odkiaľ prišiel, aký naozaj je, aké sú jeho dary a záľuby a čo by vlastne chcel. Dôraz sa kladie na znaky toho, že je to ten „pravý“. A znakom toho je splnenie určitých úloh. Je to vlastne dosť neosobné. O princa tu nejde.

Ale nie je to len rozprávka. Nie je to tak dávno keď panovníci v snahe posilniť či rozšíriť svoje kráľovstvo, dohodli svadbu svojho potomka s potomkom iného panovníka. Niektoré panovnícke rody boli známe svojou svadobnou politikou. Ale dialo sa to aj medzi ľuďmi. Ako často o svadbe rozhodovalo to aby sa zväčšili, či aspoň nedrobili pozemky. A večným „evergreenom“ je zobrať si niekoho pre jeho postavenie, či bohatstvo. Opäť znakom toho, že je to ten „pravý“ je tu niečo konkrétne. Ale samotná osoba nastávajúceho, to nie je.

Ak chceme skúmať, kde sa vzala postava toho pravého, musíme zatiahnuť na hlbinu. Do hlbín poznania :).

Ako sme sa dopracovali k vízií toho pravého

Z pohľadu antropológie človek túži po tom, aby ho niekto miloval a stál po jeho boku. Táto túžba je prirodzená. Túžime po tom „pravom“… Po človeku, s ktorým ten vzťah všetko pretrvá…

Človek je tvor spoločenský. Túži po spoločnosti. Či už po bytosti po svojom boku, alebo po spoločnosti ľudí. Dôležitou súčasťou spoločnosti je človek a to bez ohľadu na to, či s iným človekom zabezpečí že život bude pokračovať… alebo obohatí spoločnosť svojou prácou a svojimi darmi. Ideálom je oboje.

Pre spoločnosť a pre odovzdanie života je dôležité, aby vzťah mal trvácnosť a áno, aby bol pekný. Na to netreba zabúdať!

Človek patrí do spoločnosti a do určitej komunity a tá žije istými hodnotami. A hoci v súčasnosti je vysoká miera rozvodovosti, stále je tu predstava vzťahu na celý život. Alebo aspoň vízia dlhodobého vzťahu. Nikto nevstupuje do vzťahu preto, aby ten vzťah raz skončil, ale s vierou, že ten druhý je ten pravý a vzťah pretrvá.

Mám pocit, že všetky tieto roviny na jednej strane vytvorili ideál – vzťah ktorý všetko pretrvá a odpoveďou na tento ideál sa stal iný ideál – osoba ktorá je tá pravá a s ktorou to je možné. Zoči voči vízií dlhodobého vzťahu a istého tlaku zotrvať v ňom, sme našli útechu v predstave, že je to možné. Stačí nájsť toho pravého. A tak sme ho začali hľadať.

Ideály sú dôležité. Ukazujú nám smer a učia náš netúžiť po niečom „menej“, ako je „viac“. Vízia  vzťahu, ktorý pretrvá a osoby s ktorou stojí za to spojiť život, je vízia pre ktorú sa oplatí žiť.

Existuje ten pravý?

A je dôležité aby existoval? Mám pocit že pre niektorých je to lákavé, pretože ak existuje, stačí ho nájsť a všetko pôjde samo. Prípadne existencia toho „pravého“ bude zárukou, že vzťah sa vydarí, prípadne sa tým zvýšia šance na úspech.

Zabúda sa pri tom na to, že bez ohľadu na to, či je ten druhý „pravý“ alebo „ľavý“… na vzťahu treba pracovať. V rozprávkach sa tí dvaja nájdu a od toho okamihu sú šťastní. Potom zazvoní zvonec a tak je to navždy. V reálnom svete nič nie je trvalé a na peknom vzťahu treba pracovať. A vzťah ktorý všetko pretrvá, je ovocím lásky a obety tých dvoch…

Existujú články ktoré dokonca hovoria o „znakoch“ toho „pravého“. XY znakov, že je to ten pravý. A čo ak má o jeden znak menej? Skôr než o znakoch toho pravého, môžeme hovoriť o tom, či je vzťah pekný, alebo nie a či sú tí dvaja kompatibilní, dokážu spolupracovať a majú rovnaké / podobné hodnoty. Či je pre obidvoch obohatením a či dokážu spolu vytvoriť pár, spolu riešiť problémy a vytvoriť niečo pekné.

O určitých znakoch možno hovoriť, ak máme ujasnené, aký by ten pravý mohol / mal byť. Je to však len predstava. Skutočnosť môže byť iná. V niečom môže vyhovovať predstave a v niečom byť iný. Vtedy sa k slovu hlásia priority – čo zo zoznamu je natoľko dôležité, že sme ochotný do vzťahu ísť / neisť. Tieto „znaky“ sú však naše a preto veľmi individuálne. Sú takým orientačným bodom – pomáhajú nám, ale treba byť ochotný od niektorých upustiť – to iné predsa môže byť lepšie než naša predstava. Ak by sme sa uzatvorili do svojej predstavy. Neobjavili by sme to…

Nakoniec, ak hovoríme o tom „pravom“. Tak ak má byť tým pravým pre nás, potom ani všeobecné znaky pravosti nemôžu existovať. Pretože pre nás je ten „pravý“ iný, ako pre niekoho iného. Práve tu je dôraz na to osobné – koho hľadáme, aký by mal byť vo svojom vnútri a ako človek, čo by mal do vzťahu priniesť…

Ale existuje ten pravý?

Pre niektorých ľudí je dôležité aby existoval, pretože od jeho existencie by odvádzali svoju hodnotu. Ak existuje ten pravý, potom aj ich existencia má zmysel a hodnotu. Ale tak to nie je.

Každý človek je originál a má svoju hodnotu. A má svojim životom zanechať stopu. A vzhľadom na jedinečnú kombináciu darov a schopností, je to poslanie jedinečné a nikto ho nedokáže v tom zastúpiť. Existencia toho pravého nijako nesúvisí s našou hodnotu pretože sme vzácni, aj keď sme sami.

Zdá sa, že túžba po tom pravom, je nám blízka. Korešponduje s našim túžbami po láske a prijatí. Odteraz až navždy. Priťahuje nás predstava že existuje ten pravý, pretože túžime po láske ktorá pretrvá.

Ako si vybrať

Čaro toho „pravého“ je v tom, že ten druhý sa stane tým „pravým“, keď ho prijmeme do svojho života a rozhodneme sa pre život po jeho boku.

Pri hľadaní toho „pravého“ sme ochotní nechať sa niesť rôznymi predstavami, dokonca sme ochotní uveriť akýmsi znakom, ale odpoveď na túto otázku nájdeme len vo svojom srdci. Je to vedomé rozhodnutie, kedy sme si vybrali konkrétneho človeka a vieme prečo a následne sme si ho zamilovali. Tým že sme si ho vybrali, stal sa tým „pravým“…

K voľbe partnera musíme pristupovať tak, akoby závisela iba na nás. Nakoniec, vyberáme si partnera pre seba, nie pre rodinu, či priateľov. Musí to byť naše rozhodnutie, aby sme si za ním stáli, keď do vzťahu príde búrka. A musíme sa rozhodnúť sami, pretože ostatní ho nepoznajú až tak dobre a môžu nám „len“ poradiť. Samozrejme, isté varovné znaky tu sú. Ak niekto napr. bez miery pije, potom v tom bude pokračovať bez ohľadu na to, aký pekný je vo svojom vnútri. A to že si viac uvedomujeme jeho krásu ako ostatní, nijako nezmení skutočnosť, že pre lásku k alkoholu nie je dobrou voľbou pre vzťah.

.

Treba si partnera vybrať tak, akoby voľba závisela iba na nás. A ak v ňom časom spoznáme ďalšie krásne úlomky, prehĺbi sa aj naše spoznanie toho druhého ako vzácneho daru a tiež naše presvedčenie, že je tým „pravým“. Možno dospejeme aj k presvedčeniu, že je nezaslúženým „darom“ z neba… Prípadne že bol stvorený (priam) pre nás.

Tomáš Hupka

 Zdroj fotografie:

www.popsugar.co.uk

Teraz najčítanejšie

Tomáš Hupka

Vzťahom som sa začal venovať pred 10 rokmi, cez blogy na stránke .týždňa.

Potom nasledovalo obdobie, kedy som pripravoval stretnutia pre ľudí, ktorí sa chceli pripraviť na vzťah. Sám som spolu s pani manželkou absolvoval kurz Manželské večery, ktorý vytvorili Nicky a Sila Lee.

O vzťahoch som znovu začal písať cez blogy na stránke denníka N. Pridal som aj témy z oblasti životného štýlu, keďže je dôležité ako človek žije a to sa prenáša aj do jeho vzťahu.

Venujem sa témam, ktoré ma zaujímajú, ale aj témam ktorými žijú iní ľudia...

Aktuálne "zastrešujem" projekt www.knihypredusu.sk - eshop so starostlivo vybranými knižnými titulmi...

Prajem Vám príjemné čítanie! Tom