Šéf Apple si vyplatil bonus 120 miliónov dolárov – aj vďaka Trumpovi

Aj ja patrím k vďačným užívateľom iphonu, tento článok píšem počas dovolenky na poslednej verzii Ipadu a celá moja rodina by si dnes život bez ďalších skvelých výrobkov firmy Apple vedela predstaviť len ťažko.

Aj preto je pre mňa pochopiteľné, že médiá a odborníci pripisujú úspech firmy väčšinou geniálnym inováciám a šikovnému manažmentu. Málokto si tento úspech spája čo len okrajovo s daňovou reformou Trumpa a zatiaľ som nečítala ani jeden článok, ktorý by aspoň spomenul tomu predchádzajúcu prehru Apple s Európskou komisiou vo veľkom daňovom spore.

Ako prehral Apple spor o dane za 13 miliárd EUR 

13 miliárd eur za daňovú schému Apple v Írsku bolo v Európe prvým vyvrcholením niekoľkoročného boja o peniaze v daňových rajoch.

Medzi daňovými expertmi mala schéma, ktorú používal Apple v Írsku, prezývku Double Irish Dipp. Až do roku 2015 bola veľmi obľúbeným konštruktom, ktorým najmä americké korporácie obchádzali platenie daní, a to hneď dvakrát: jedenkrát vďaka špeciálnej dohode s írskym daňovým úradom, ktorý umožnil vybraným korporáciám znížiť už aj tak nízku daň z príjmov z 12.5 % vo viacerých prípadoch takmer na nulu.

Druhýkrát tým, že zisky korporácií ostali zaparkované mimo USA, čím sa korporácia vyhla aj americkej dani zo zisku vo výške 35 %, ktorá je ozaj vysoká.

Apple mal preto odparkovaných v írskom off-shore ešte koncom roka 2017 takmer 250 miliárd USD. Obdobné selektívne schémy však boli v mnohých krajinách postupne posúdené ako účelové obchádzanie daní. V takých prípadoch sa na právny konštrukt jednoducho neprihliada, napriek tomu, že je formálne v „súlade so zákonom“.

Stanovisko Európskej komisie v roku 2015 k schéme Apple v Írsku nebolo prekvapivé, očakávalo sa už od júna 2013, kedy Komisia iniciovala procedúru. Cieľom bolo preveriť, či boli dodržané pravidlá štátnej pomoci, ktoré nesmú zvýhodňovať jednu skupinu podnikateľov pred druhými.

V prípade Apple posúdila Komisia úľavu z írskej korporátnej dane 12.5 % ako neoprávnenú štátnu pomoc a žiada teraz Írsko aby za 10 rokov spätne (2003-2013) vrátilo 13 mld. eur, pričom nárokovať si to Írsko malo od Apple.

Rozhodnutie, ktoré vtedy zverejnila Európska komisia malo v kocke zrozumiteľné a jednoduché zhrnutie: „Ide o selektívny daňový prístup, ktorý umožnil aby Apple platil v Európe efektívnu sadzbu dane menej než 1 %, pričom v roku 2014 predstavovala iba 0.005 %“. Viac podrobností k európskemu pohľadu nájdete aj v tomto článku.

Apple s Komisiou zásadne nesúhlasil a od začiatku avizoval, že pôjde do sporu. Svoj postoj k prípadu zverejnila spoločnosť v auguste 2016 v stanovisku CEO Apple svojim zákazníkom v Európe. Tvrdil v ňom, že Apple v Írsku a v každej krajine, kde má prevádzku, koná v súlade so zákonom a platí všetky dane, ktoré dlží, a že rozhodnutie Komisie „nemá oporu vo faktoch ani v zákone.“

V skutočnosti boli nezdanené európske zisky Apple odparkované mimo USA a sám CEO Apple vyhlásil, „že 35 % daň (z presunu ziskov do USA) zaplatí až vtedy, keď bude spravodlivá“.

Následne sa Apple voči verdiktu Komisie odvolal. Rozhodnutie Európskeho súdneho dvora v decembri minulého roka dalo ale za pravdu Euróspkej komisii.

V apríli Apple súhlasil s tým, že Írsku vráti späť nedovolené úľavy z daňovej schémy. To už však jej CEO vedel, že vďaka Trumpovej reforme na celej schéme aj tak zarobí, a to významne.

Trumpove daňové reformy

Minulý rok bol pre daňových expertov horúci. Prezident Trump bez riadne avizovaného konceptu zreformoval americký daňový systém a to systémom, ktorý – verte či neverte – je ešte menej predvitateľný ako sme už zvyknutí na Slovensku.

Okrem iných zásadných zmien prezident Trump 22. decembra 2017 podpísal zákon známy pod skratkou TCJA (Tax Cuts and Jobs Act), čím z 35 % znížil korporátnu daň na 21 % a vyššie spomínanú daň z repatriácie ziskov dokonca až na 15.5 %.

Z pohľadu konkurencie schopnosti USA je to pochopiteľný krok, americké korporátne dane do konca roka 2017 významne prevyšovali všetky krajiny G7.

Z pohľadu rozpočtového schodku USA je to krok veľmi nebezpečný a pre deklarovaný účel (vytváranie pracovných príležitostí), je tento zákon dokonca na smiech. A to doslova, v Amerike má už dokonca aj prezývku: “Accountants Jobs Act”.

Žiadny renomovaný ekonóm si zatiaľ nedovolil potvrdiť, že zníženie dane zo ziskov môže priniesť Amerike (okrem účtovníkov a daňových poradcov) významnejšie pracovné príležitosti.

Veľké korporácie však Trumpovu daňovú reformu určite radi využijú.

Daňová úspora pre Apple od Trumpa: 48 miliárd

Spoločnosť Apple je toho dobrým príkladom. Hneď pár týždňov po podpise TCJA oznámil CEO v tlačovej správe z 17. januára 2018 nazvanej „Apple accelerates US investments and job creation“ plán doviezť domov 245 miliárd odparkovaných ziskov a zaplatiť z nich, “ako najväčší daňovník, 38 miliárd USD na daniach”. Tá istá správa sľubuje Amerike na ďalších päť rokov príspevok do ekonomiky 350 miliárd a 20 tisíc pracovných miest.

Motivačný účinok daňovej úľavy na vytvorenie pracovných miest sa v správe nedočítate, väčšina amerických expertov sa domnieva, že by ich spoločnosť vytvorila aj bez zníženia dane. Tiež sa tam nedočítate, že celková úspora na daniach z repatriácie v prospech spoločnosti Apple predstavuje takmer 48 miliárd USD [ (245 x (35-15.5 %) ].

Pre ilustráciu, pravidlá EÚ k uplatňovaniu daňových úľav interpretuje slovenské ministerstvo hospodárstva tak, že maximálna úľava na jedno vytvorené pracovné miesto predstavuje zhruba 30 TEUR. Podľa takéhoto kritéria by bola adekvátna daňová úspora za vytvorenie 20 tisíc pracovných miest zhruba 0.6 miliardy USD, teda asi 80 násobne menej než 48 miliárd.

Analytický pohľad na hodnotu spoločnosti Apple prezradí, že len v druhom kvartáli roka 2018 poklesla korporátna daň zo zisku na 13.3 %(oproti 22.9 % z minulého roka), pričom tržby narástli len o necelé 2 % (53.3 vs 52.3 mld). Ak sa teda zvýšil nárast earnings per share na 2.34 USD oproti odhadovaným 2.18, tak to bolo hlavne vďaka Trumpovi.

Daňová úspora takmer 50 miliárd USD predstavuje až 5 % z rekordnej hodnoty Apple na burze, aj keď sa týmto faktom z pochopiteľných dôvodov spoločnosť nechváli. A nespomína sa to ani v súvislosti s následne vyplateným bonusom 120 miliónov USD pre jej CEO.