Denník N

Príbeh Anky Kolesárovej nás môže spájať, nie rozdeľovať

Keď som počula prvýkrát Ankin príbeh, uvedomila som si, že poukazuje na nesmierne utrpenie žien vo vojnách. A nielen vo vojnách. Znásilneniu alebo pokusu o znásilnenie boli a sú ženy vystavené stále. Z dlhoročných skúseností z práce so ženami, ktoré boli obeťami sexuálneho násilia viem, že znásilnenie bolo pre nich najväčšou traumou.

Už o pár dní, 1. septembra, bude v Košiciach slávnosť blahorečenia Anky Kolesárovej. V médiách sa v posledných dňoch vedie diskusia viac o tom, či predstavitelia Katolíckej cirkvi správne prezentuje jej postoj v dramatickej situácii, ktorej bola vystavená. Bohužiaľ, už menej sa v médiách píše o tom, čo si môžeme z tohto príbehu odniesť pre seba i pre našu spoločnosť. Keďže táto polemika nie je témou môjho blogu, iba krátko zareagujem, že sa plne stotožňujem s názorom Zuzany Hanusovej .

Ženy to majú vo vojnách obzvlášť ťažké. Okrem zabitia im totiž vždy hrozí aj sexuálne násilie. A veľmi často ide o hromadné znásilnenie. So slzami v očiach na to spomína pani Věra z Brna, keď hovorí o tom, že v máji 1945 s tankami osloboditeľov prišla na naše územia aj neslávne známa NKVD, ktorá zatkla tisíce ľudí. Medzi nimi i vtedy 14-ročnú Vieru, ktorú s mnohými ďalšími ženami nahnali do dobytčákov a odvážali na Sibír. „Byla to dlouhá cesta plná útrap. Během ní mně dozorci několikrát znásilnili. … Víte, kolikrát mě znásilnili, než jsme přijeli na místo? Takový hovada. Přímo ve vagóně. Hrůza.“ – spomína dnes už 83 ročná pani.

O hroznej situácii žien vo vojne hovorí aj hlavný hrdina Daniel Stein v diele Ľudmily Ulickej: „Veľmi ma skľučovalo postavenie žien v partizánskom oddiele.  …videl som ako trpeli. Ženy to mali v horách, v zemľankách, v nedostatku beztak veľmi ťažké a k tomu sa pridávali sexuálne nároky mužov, ktorým nemohli odporovať. Bolo to neprestajné násilie. Veľmi som ich ľutoval.“

Anka, a okolo nej všetky dievčatá a ženy, si toto nebezpečenstvo uvedomovali. A báli sa. Preto ona sama chodila v čiernych maminých šatách. Avšak ani tie ju neochránili pred opitým ruským vojakom. Je obdivuhodné, že 16-ročné dievča už malo vyformovaný POSTOJ, nastavené hodnoty, priority. V ťažkých obdobiach sa k jasným postojom ľudia vypracovali akosi skôr. K takémuto postoju bola formovaná rodičmi, kňazmi, príbuznými, priateľmi. Aj v tom je jej príbeh zaujímavý. Som presvedčená, že Anka Kolesárová nás môže všetkých spájať, nie rozdeľovať.

Po prvé preto, že Katolícka cirkev na Slovensku prvýkrát blahorečí (vyzdvihuje na oltár) ŽENU, ktorá nebola zasvätenou osobou.

Po druhé: nikto nespochybňuje (a ja vám garantujem, že ani biskupi a kňazi), že znásilnenie je odporný odsúdeniahodný čin, za ktorý musí násilník znášať následky. A tiež sme zajedno, že obete znásilnenia sú vždy OBETE.

A po tretie: Anku Kolesárovú zastrelil vojak Červenej armády, ktorý patril medzi našich „osloboditeľov“ od fašizmu. O jej zabití sa počas celého obdobia komunistickej totality nemohlo hovoriť. Jej príbeh tak presahuje rodnú obec, či región. Poukazuje na celú našu krajinu. Je to súčasť príbehu nášho Slovenska, ktoré bolo vo svojej histórii „znásilnené“ viackrát – v rokoch 1938, 1948, 1968. Práve v týchto dňoch si pripomíname okupáciu Československa a ja počúvam mnohých ako prekrúcajú pravdu, ktorí o tejto udalosti informujú nepravdivo. Aj zabitie 16-ročného dievčaťa ruským vojakom sa muselo tajiť, pretože to nevyhovovalo predstaviteľom komunistického režimu. Až po 45 rokoch od jej smrti sa mohlo začať o nej hovoriť. Môžeme byť všetci právom hrdí, že na Slovensku vyrástla žena, ktorá sa zachovala hrdinsky a ktorá bude beatifikovaná v Katolíckej cirkvi. Vieme, že vo vojne bolo veľa takých dievčat a žien. Tie všetky sú obete a teda sú hrdinkami rovnako ako Anka Kolesárová.

Teším sa na túto výnimočnú udalosť v dejinách Slovenska. Budem pri tom.

 

 

 

 

 

 

 

Teraz najčítanejšie

Anna Verešová

Osemnásť rokov som pracovala v treťom sektore v službách krízovej intervencie pre tehotné ženy v núdzi a matky s deťmi, ktoré boli obeťami domáceho násilia. V súčasnosti som poslankyňa NR SR za hnutie OĽANO a predsedníčka Výboru NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny.