Ako je možné opätovne stvoriť divu, ktorá pred 40 rokmi zomrela? Pre tých, ktorí neveria že sa to dá, je nižšie priložené video, ktoré zachytáva, ako vyzerá takéto koncertné vystúpenie. Maria Callas je prítomná v podobe dokonalého hologramu. Nie, nejde o premietanie historických záberov z jej koncertov prerobených do 3D rozmerov. Všetky pohyby Marie Callas na scéne sa uskutočňujú teraz, v aktuálnom čase. Hlas naozaj patrí jej a doprevádza ju v sále prítomný živý orchester. Ako je to teda možné?

Spoločnosť najskôr prostredníctvom najmodernejšej technológie vytvorila hologram Marie Callas. Potom angažovala herečku – dablérku, ktorá sa na základe dostupných vizuálnych záznamov z operných produkcií, v ktorých speváčka účinkovala, podrobne venovala štúdiu jej pohybov. Tvorcovia išli až do takých detailov, že presne skúmali, na ktorom mieste árie pohla prstami na rukách, kedy zaklonila hlavu, ako sa nadychovala, či a ako sa zvykla pohrávať so svojimi šatami. Skúmanie všetkých týchto detailov ako aj drobnokresby jej mimiky či mimovoľných gest, celkového spôsobu držania tela a jej interakcií s publikom zabralo veľmi dlhú dobu, dokonca dlhšiu než vytvorenie samotného hologramu. Keď dablérka bola pripravená, napojili ju na počítačový program ovládajúci hologram a tak sa jej pohyby a gestá stali zároveň pohybmi jej avataru.

„Maria Callas“ sa tak pohybuje na scéne naozaj v súčasnosti. Hlas speváčky je pôvodný. Technika však ešte donedávna nebola schopná z nahrávok izolovať jej hlas, vždy znel spolu s orchestrom. Až dnešné najmodernejšie technológie dokážu rozlíšiť ľudský hlas od zvuku nástroja a potlačiť nástroj. Vďaka tejto vymoženosti teda dnes už môže zaznieť hlas speváčky samostatne. V sále je teraz doprevádzaný živým orchestrom.

Cieľom projektu nie je suplovať klasický koncert, ani sa hrať na veľké umenie, pretože podstatou a základom každého skutočne umeleckého vystúpenia je, že sa spieva naživo aj so všetkými chybami a nedokonalosťami. Diváci na koncertoch nie sú zvedaví na počúvanie sterilnej zvukovej nahrávky, z ktorej sú všetky chyby vystrihnuté.

Pokiaľ sa však na tento experiment budeme pozerať ako na show, ktorá má čo najvernejšie priblížiť divákom, ako vyzerá koncert Marie Callas a vytvoriť jeho maximálne dokonalú ilúziu, tak prosím.

Na vytvorenie čo najautentickejšieho zážitku bol k spolupráci prizvaný Stephen Wadsworth, režisér mnohých operných produkcií po celom svete, ktorý v súčasnosti vedie postgraduálny program na prestížnej Juilliard School v New Yorku. Podľa jeho názoru bol jedným z najdôležitejších aspektov každého vystúpenia Marie Callas spôsob jej interakcie s publikom. Ten sa neustále menil podľa toho, ako sa menil jej temperament. Niekedy bola vrelá, inokedy naopak chladná, občas divoká, neskôr zasa pôsobila krehko a zraniteľne. Vždy zapájala svoj šarm a sexappeal a bola zvodná. Tieto jej neustále zmeny, niekedy až dramatické (aj počas jednoho koncertu), sa stali doslova legendárnymi.

Tí, čo videli jej živé vystúpenia zas spomínajú na jej neuveriteľnú schopnosť dominovať pódiu, byť neustále stredobodom scény. Všetko toto bolo potrebné zachovať, aby „správanie“ hologramu bolo čo najvernejšie znázorňovanému originálu.

„Rodinní príslušníci nám pomáhali. Bola to fantastická skúsenosť pracovať spolu s nimi. Nechceli sme na projekte pracovať bez súhlasu jej príbuzných. Ako iste chápete, tento projekt bol pre nich veľmi osobný,“ – hovorí Marty Tudor, výkonný riaditeľ spoločnosti. „A úzka spolupráca s príbuznými a informácie od nich nám zasa pomohli vytvoriť naozaj autentický charakter prezentovanej show. Toto nemá byť archívny koncert speváčky, ale pokus o súčasné vystúpenie jej podobizne na základe všetkých dostupných informácií, ktoré o nej a jej vystupovaní a správaní sa počas koncertov máme,“ – povedal.

Napriek tomu však vyvstávajú mnohé otázky. Nie je celkom jasné, kto je vlastne cieľová skupina takéhoto „koncertu“. Taktiež vznikajú mnohé nejasnosti v morálnej rovine, či je správne mŕtveho speváka „priniesť späť“ až v takejto šírke jeho rôznych aspektov. Nevieme, čo by si o tom myslela samotná Callas.

Medzi nami stále žijú jedinci, ktorí Mariu Callas videli účinkovať naživo, ale je ich stále menej a menej. Deklarovanou ambíciou projektu je snaha to zmeniť. Samozrejme nie v doslovnom zmysle slova, ale symbolicky. Vytvorením čo najviac autentickej ilúzie živého vystúpenia. A tak v blízkej dobe budeme môcť aj v Európe vidieť ako „Maria Callas“ prezentuje árie Belliniho, Verdiho, Pucciniho a Bizeta doprevádzaná naživo filharmonickým orchestrom z amerického Sacramenta.

Samozrejme, napadajú ma niektoré pochybnosti, ale na druhej strane platí, že netreba vopred hodnotiť niečo, čo človek ešte nevidel a vytvárať tak predsudky. A tak sa teda nechajme prekvapiť.

Peter Bleha

Komentáre k článku a diskusia je možná na facebookovej stránke Do Re Mix