Denník N

Moja krátka úvaha

Oslavujeme 74. výročie SNP a toto je zopár viet, ktoré mi napadli pri tejto príležitosti.

Dnes si pripomíname dôležitý deň v našej histórii. Deň, kedy sa naši predkovia postavili proti absolútnemu zlu – nacistickej diktatúre. Preto by sme sa mali zamyslieť, či robíme všetko preto aby boli sloboda a demokracia na Slovensku v bezpečí. Keď si uvedomíme, v akej situácii sa naša spoločnosť nachádza zistíme, že to tak nie je. Náckovia v parlamente sú tomu jasným dôkazom.

Ja úplne rozumiem, že nie s každým mám na veci rovnaký názor. Niekoho to ťahá skôr doprava, niekoho naopak doľava. Niekto má konzervatívnejšie názory, niekto iný zas liberálnejšie. Niekto je silno veriaci, niekto menej a niekto vôbec. Toto je všetko fajn pretože pluralita názorov tlačí túto spoločnosť vpred.

Lenže byť náckom nie je názor!

Názor môže mať človek na rôzne legislatívne návrhy a opatrenia – či s nimi súhlasí alebo nie. Názor môže mať človek na literatúru, hudbu alebo iné druhy rôzneho umenia – či sa mu páčia alebo nie. Názor môže mať človek na iných ľudí – či sa s nimi cíti dobre a chce sa s nimi priateliť alebo nie. Toto všetko je fajn a je potrebné mať na veci vlastné a originálne názory.

Lenže opakujem, byť náckom nie je názor!

Ľudia s takýmto presvedčením a spôsobom myslenia patria do minulého storočia a nie do dnešného sveta, kde takýto druh nenávisti proste nemá miesto.

Dnes žijeme v 21. storočí a pre mňa osobne je úplnou samozrejmosťou svet, kde sa nehodnotia a nekategorizujú ľudia na základe rasy, sexuálnej orientácie, príslušnosti k národu či etniku, pohlavia, vierovyznania, materinského jazyka či akýchkoľvek iných druhov delenia, na ktorých nezáleží.

Pre náckov a ich sympatizantov to však samozrejmosťou nie je. Vinou asi svojho pocitu menejcennosti alebo nedostatkom vzdelania neustále škatuľkujú ľudí a označujú nepriateľov, ktorí sú akože zodpovední za všetky „posraté životy“ . Najhoršie na tom všetkom je, že na túto nenávistnú rétoriku sa pridala aj vláda, ktorej hrádza proti extrémizmu zjavne nefunguje a tým pádom je fašistická strana treťou či štvrtou najsilnejšou stranou na Slovensku.

Pre mňa osobne to zďaleka nie je prostredie, v ktorom by som chcel v budúcnosti vychovávať svoje deti. Preto prosím všetkých priateľov, ktorým táto spoločnosť nie je ľahostajná aby netolerovali prejavy rasizmu, fašizmu, xenofóbie, homofóbie či iných nenávistných ideológií.

To by mohol byť začiatok aby sme si v hlavách pevne etablovali hodnoty a princípy demokracie aj u širšej verejnosti a potom sa kľudne môžme „pohádať“ na tom či dekriminalizovať trávu alebo nie, o miere daňového zaťaženia firiem či registrovaných partnerstvách homosexuálov. Pretože momentálne sú to druhoradé veci, keďže tu prebieha súboj o celkový charakter a smerovanie štátu.

Toľko môj skromný názor.

Teraz najčítanejšie