Denník N

Dalo sa tak vôbec žiť?

Plne sa stotožňujem s pravidlami blogovania a rešpektujem ich, no predsa teraz prosím o čiastočnú výnimku. Ide o toto:

Roku 2001 som vo svojom Vydavateľstve Q111 vydala knihu Dalo sa tak vôbec žiť? Je to nevšedná výpoveď nevšednej ženy Larisy Bogorazovej, jednej z tých ôsmich, ktorí roku 1968, čiže presne pred päťdesiatimi rokmi, na Červenom námestí v Moskve protestovali proti vstupu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa. Rozprávanie Larisy o tom, ako žila ako dieťa prominentných a vzápätí väznených a zatracovaných rodičov, ako stratila vieru v ideu komunizmu a v akých neľudských podmienkach žila po proteste, zaznamenala Francúzka Cécil Vaissié, rusistka, uznávaná znalkyňa disidentského hnutia v bývalom Sovietskom zväze.

A tu sú už slová Larisy Bogorazovovej z úvodu knihy:

„Milujem život a slobodu. Vedela som, že svoju slobodu riskujem a nechcela som ju stratiť. Nie som všeobecne známa osobnosť. Verejný život pre mňa nie je tým najdôležitejším a najzaujímavejším spôsobom existencie. A ešte viac to platí pre život politický…“

„…Mala som na výber: protestovať alebo mlčať. Mlčať by z môjho hľadiska znamenalo schvaľovať činy, s ktorými sa nestotožňujem. Mlčať by pre mňa znamenalo klamať. Nemyslím si, že len ten spôsob konania, ktorý som si vybrala, je jediný správny, ale pre mňa bol jediný možný.“

Do podtitulu knihy som ako vydavateľka pre lepšie pochopenie súvislostí uviedla: Storočie Ruska v príbehu neobyčajnej ženy Larisy Bogorazovovej. Ona bola vskutku neobyčajná, no chcela som zdôrazniť i to, že jej krutý príbeh doma vydedenej sovietskej občianky s väzením a dlhoročným vyhnanstvom, čo ju po vystúpení čakal, bol v Sovietskom zväze bežný, každodenný.

Larisa už nežije. Jej odchod predchádzala smrť jej manžela, Anatolija Marčenka, ktorý na dôsledky hladovky zomrel v najhoršom väzení krajiny, v Čistopole.

Ja som okupáciu prežívala na pozadí mesačného pobytu vo Francúzsku, z ktorého som sa vrátila iba dva dni predtým, a o to hlbšie ma zasiahla.

Týmito pár riadkami si dovoľujem vzdať Larise, tej statočnej žene, neskonalú úctu a vďaku. Ale aj tým ostatným siedmim statočným.

Teraz najčítanejšie