Denník N

Odhalený vesmír

Moderná, spletitá a inteligentná vesmírna odysea

Odhalený vesmír je román o dvoch častiach od waleského astrofyzika a spisovateľa Alastaira Reynoldsa. Rozsiahly príbeh čo do zápletky tak do časopriestoru, v ktorom sa odohráva. Reynolds v tejto dramatickej vesmírnej opere využíva moderné vedecké poznatky, aby nám pred očami predostrel budúcnosť ľudstva vo vesmíre. Budúcnosť, v ktorej ľudstvo kolonizuje galaxiu, ale stále bojuje s limitáciami fyziky a preto cestuje obrovskými loďami (svetlohoncami), ktorých motory dosahujú rýchlosť blízku rýchlosti svetla. Ľudia žijú v habitatoch krúžiacich okolo planét, alebo žijú pod obrovskými kupolami na nehostinných-  ale za to na suroviny bohatých – planétach.

Postupne ako sa ľudstvo rozrastá po vesmíre, začínajú vznikať nové modifikované druhy ľudí, ktorí niekedy už majú málo spoločné so svojimi starodávnymi predchodcami. Cez gerontoterapie, teda komplikované génové liečby, sa niektorí vedia dožiť aj niekoľko storočí. Niektorí si radšej vylepšujú svoje telá a mysle kybernetickými implantátmi – niektorí sa chcú vzdať fyzického tela úplne a splynúť s rozšíreným vnímaním a umelou inteligenciou – niektorí len využívajú nekonečné plavby kozmom na to, aby kvôli dilatácii času mohli zažiť budúcnosť, ktorej obetovali prítomnosť.

Príbeh plný technických zázrakov a mozog taviacich konceptov je vsadený vo vesmíre, ktorý je mysľou neuchopiteľne veľký a plný nepochopiteľných astrofyzických záhad. Ako ľudstvo preniká do vesmíru, začína objavovať stopy dávno vymretých mimozemských rás a civilizácii. Čo sa s nimi stalo? Aké katastrofy ich museli postihnúť? Čo všetko vedeli? Ako príbeh rozkladá svoje monštruózne rozmery a predkladá svoje širokospektrálne filozoficko-technické koncepty, padáme čoraz hlbšie králičou norou Fermiho paradoxu. Vesmír je nielen nekonečne veľký, ale aj nekonečne tajomný. Odpoveď na jednu otázku otvára cesty úplne iným a ešte zvláštnejším otázkam. Slovami Stanisława Lema: „Vesmír je labyrint vystavaný z labyrintov, v každom sa otvára ďalší.“

V románe máme tri dôležité postavy, tri dejové línie, ktoré sa postupne začínajú čoraz viac prelínať a motivácie postáv začínajú do seba narážať, sa preplietať a meniť ako dej napreduje do svojho finále.

Dan Sylveste je vedúcim archeologických vykopávok stratenej civilizácie Amarantov na nehostinnej planéte Obroda v sústave Delty Pavonis. Amaranti vymreli milión rokov dozadu pri zničujúcej slnečnej erupcii. V momente, kedy si Dan myslí, že objavil dôkaz o inteligencii a medzihviezdnej technickej pokročilosti Amarantov, o ktorých sa vraví, že boli primitívnym druhom, príde k politickému prevratu. Je zosadený z postu vedúceho kolónie a hodený do väzenia. No už sa dali také udalosti do pohybu, že sa nevyhne  kľúčovej úlohe, pri odhalení jedného z najväčších tajomstiev známeho vesmíru.

Ilja Voljovová je triumvirom na svetlohonci Nostalgia nekonečna. Kapitán hviezdneho korábu poháňaného relativistickými motormi Spojených podľahol hrôzostrašnému tavomoru a je udržiavaný v akomsi kryogenickom spánku. Kapitán doplatil na svoje implantáty, ktoré mu postupne celkom nahradili jeho ľudské telo. Tak veľmi chcel uniknúť smrtke spod kosy, že sa spoliehal na kybernetické vylepšenia svojho tela, až práve tieto vylepšenia podľahli hnusnému moru, čo tieto implantáty napadal. Kontrolu nad loďou prevzal triumvirát, ktorý si dal za úkol vyliečiť kapitána za akúkoľvek cenu. Jeden človek by to dokázal. Špičkový vedec. Calvin Sylveste. Otec Dana. Calvinovo telo je však už dávno rozložené. Jeho myseľ však stále existuje. Calvin Sylveste neslávne vstúpil do dejín ako muž, ktorý pri pokuse nahrať ľudské vedomie do počítačovej simulácie zabil osemdesiat nešťastných dobrovoľníkov. To mu však pomohlo vychytať muchy a vylepšiť simulácie. Dan nosí pri sebe Calvinovu beta simuláciu. Alfa simulácia by znamenala kompletnú autonómnu osobnosť človeka nahratú v pamäťovom module. Nikto nevie, čo sa stalo s Calvinovou alfou. Jediná šanca ako uzdraviť kapitána Nostalgie nekonečna je tak v rukách Dana Sylvesta, ktorý určite nepomôže dobrovoľne, pretože už z minulých skúseností vie, koľko neľudského premáhania ho to bude stáť.

Na Sylvestovej rodnej planéte Žltozem v sústave Epsilon Eridani dostane nájomná vrahyňa Anna Kuriová zvláštni úkol. Má Dana Sylvesta za akúkoľvek cenu zabiť. Od jeho smrti závisí budúci vývoj ľudstva vo vesmíre. Anna ničomu z toho nerozumie, ale rozhodne sa pokúsi to zistiť. Problém je však v tom, že ona trčí pod kupolou v Kaldere, hlavnom meste toxickej Žltozeme a Dan je na Obrode a tam robí bohviečo. Musí počkať na nejakú loď, ktorá to má tým smerom namierené. Čakanie môže trvať v lepšom prípade niekoľko rokov. K Žltozemi sa však už relatívne pomaly blíži svetlohenec Nostalgia nekonečna, ktorého posádka si stále myslí, že Dan Sylveste je tam. Posádka však potrebuje náhle ďalšieho člena. Jeden totiž zomrel. Ilje Voljovovej sa úspešne podarilo zatajiť ostatným triumvirom skutočné dôvody smrti hlavného strelca Nagorného. Ten sa totiž po tom, čo sa napojil na rozhranie smrtonosných zbraňových kompletov, zbláznil. Začal blúzniť a čoraz viac sa prepadal do priepasti halucinácii paranoidnej schizofrénie. Jeho myseľ neustále prenasledoval akýsi Zlodej Slnka (čes. Krádce Slunce). V najhoršom štádiu svojho šialenstva sa pokúsil Voljovovú zabiť. Tá neváhala ani sekundu a zabila jeho a všetky stopy zahladila. A tak sa uvoľnilo na palube Nostalgie nekonečna voľné miesto. Presné také voľné miesto, aké nájomná vrahyňa Anna Kuriová potrebuje, aby našla a zabila Dana Sylvesta.

Zo začiatku mal každý náš hrdina svoje predstavy o svojej budúcnosti a sledoval svoje vlastné ciele. Postupne sa však musia naši hrdinovia postaviť nečakaným a ťažkým prekážkam, pri ktorých musia siahnuť na dno svojich síl a schopností, aby napokon z toho celého vyšli nielen živí, ale aj zmenení. Na konci príbehu to už nie sú tie osobnosti, ktorými boli na začiatku. Objavili v sebe to, čo pred tým možno ani nepokladali za možné. Jedna postava dokázala odolať veľkému pokušeniu, dokázala potlačiť svoje ego a dokázala sa v rozhodujúcej chvíli obetovať, aby potom našla vysnený život. Hrdina sa potom môže rozhodnúť buď vrátiť späť medzi ľudí a povzniesť ich svojim vedením, alebo sa môže rozhodnúť zostať v ústraní a prehlbovať svoje vedomie. Klasická a univerzálna a tisícročiami overená rozprávačská štruktúra hrdinovej cesty bola naplnená. Postavy našli svoj pokoj, alebo sa môžu vydať na nové dobrodružstvá s novou perspektívou a znalosťami nielen o sebe, ale aj o vesmíre. Cestou síce stratili starých známych, ale našli nových a nečakaných priateľov. Tri dejové línie začali od seba oddelene, splietali sa, vyvrcholili vo vzájomnej konfrontácii a každá má svoje uspokojivé a originálne rozuzlenie. Kruh sa uzavrel.

Kniha napriek niekedy náročným vetným konštrukciám, kostrbatým odsekom, ktoré majú reflektovať vnútorné rozpoloženie postáv a niekedy zvláštnym dialógom predsa len predstavuje grandiózny počin špekulatívnej fikcie. Autor plne zužitkoval svoje vedomosti a predostiera nám pred očami temné svetelné roky desuplného, veľkého a záhadami plného vesmíru. Hneď zo začiatku sme – in medias res – okamžite zasadení do deja a všetky zvláštnosti sú nám postupne odokrývané. Kniha silno pripomína jeden zo základných románov kyberpunku a to román Schismatrix od Brucea Sterlinga. Svet schismatrixu je svetom vesmírnych habitatov – veľkých kozmických základní s vlastnými biotopmi, svetom studenej vojny medzi Tvárnymi a Mechanistami. Tvárni sú zástancovia genetického inžinierstva a humanizmu, šľachtenia ľudí za cieľom neustáleho predlžovania života a zdokonaľovania rýdzeho človeka z mäsa a kostí a s geniálnou mysľou. Mechanisti sú zase kyberneticky zdokonalení ľudia, zástancovia zlúčenia moderných technológii a ľudského tela. Kontrola biologických funkcii ako kontrola stroja. Sú zástancami „len technikou limitovanej nesmrteľnosti“. Príbeh svojou odľudštenou a zároveň familiárnou atmosférou v imaginatívnej exhibícii miestami rezonuje v Reynoldsovom príbehu.

Odhalený vesmír je moderná space opera zlučujúca rôzne podžánre do veľkolepého príbehu, plného dávnych civilizácii, tajomstiev, intríg, akcie, archeologických odhalení, mozog taviacich konceptov a ohňostroja ľudskej predstavivosti. Zvláštny jazyk tejto knihy len dofarbuje atmosféru vzdialenej budúcnosti vymykajúcej sa aktuálnej ľudskej skúsenosti. Čo však príbeh znova robí povedomím, je odveký koncept ľudskej premeny počas životnej cesty, dualizmus ľudskej osobnosti, kedy neustále balansujeme na hrane dobra a zla, nevyčerpateľná ľudská zvedavosť a vnútorná sila prekonávať prekážky v mene nejakého vyššieho cieľa, či už individuálneho alebo kolektívneho. Odhalený vesmír je síce len sci-fi kniha, ale nie je to žiadna jednoduchá jednohubka na relaxačné zabitie času. Ak vás však zaujíma vedecká fantastika a ťažké komplexné obrazy a nenecháte sa odradiť niekedy zvláštnym jazykom, tento informačne hustý román z roku 2000 predstavuje rozhodne vzrušujúcu cestu a kvalitný zážitok.

 

 

Teraz najčítanejšie