Matrix v našich mysliach

Presne o polnoci na Silvestra 1992 sa udiala zmena, ktorá ovplyvnila naše osudy. Vznikla Slovenská republika.

Keby našu planétu v tej chvíli pozorovali mimozemšťania, ani tie najcitlivejšie prístroje by nezaznamenali nič mimoriadne. A predsa zo zemského povrchu zrazu zmizla jedna krajina a vznikli dve nové. Bolo to preto, že táto zmena sa odohrala len v mysliach ľudí. Udialo sa to preto, že ľudia UVERILI, že sa toto stane. Milióny ľudí v dôsledku toho zmenili svoje správanie.

Ak by som ja dnes vyhlásil, že vznikla samostatná Bratislavská ríša, ktorej som ja kráľom, nič by sa nestalo, pretože by tomu nikto neuveril. Ak by som však vytvoril dobrý príbeh a dokázal o ňom presvedčiť niekoľko dôležitých ľudí, ktorí by zase presvedčili ďalších, pri troche šťastia by som sa mohol stať kráľom samostatného Bratislavského štátu.

Ako hovorí Yuval Harari vo svojej knihe Sapiens, ľudstvo je jediný živočíšny druh, kde dokážu milióny jedincov, ktorí sa vôbec nepoznajú, navzájom spolupracovať na základe toho, že uveria spoločnému príbehu.

Podobne ako v Matrixe bratov Wachowskych aj my žijeme čiastočne vo virtuálnej realite, ktorá existuje len v mysliach ľudí. Táto virtuálna realita má však schopnosť ovplyvňovať a pretvárať aj fyzický svet okolo nás.

Tento text píšem na svojom notebooku. Mám ho len vďaka tomu, že ľudia uverili, že existuje firma, ktorá sa volá Lenovo. Len vďaka tejto viere môžu tisícky dizajnérov, inžinierov a robotníkov koordinovať svoju každodennú prácu do procesu, na konci ktorého je reálny materiálny produkt.

Štáty, firmy, peniaze, zmluvy, celý právny, ekonomický i náboženský systém existujú jedine v mysliach ľudí. Je to virtuálna realita. Dokáže však pretvárať tú fyzickú oveľa efektívnejšie ako čokoľvek iné.

Okrem toho, že je mocná, je táto umelá realita v mysliach ľudí aj veľmi pružná. Trvá státisíce rokov, kým sa z jedného živočíšneho druhu vyvinie nový, ako napríklad homo sapiens. Stačilo však len niekoľko mesiacov, kým sa myšlienka rozdelenia Československa presadila a stala sa skutočnosťou.

Naša krajina, so svojím prezidentom, vládou, parlamentom a ďalšími inštitúciami je taká, pretože ľudia VERIA, že to inak nemôže byť. Ak sa niekomu podarí presvedčiť ľudí (určitú kritickú masu), že to má byť inak, spoločnosť sa zmení. Náš demokratický štát tu nie je preto, že by bol, dôsledkom nejakého “prirodzeného poriadku” alebo výsledkom “tisícročného úsilia Slovákov”. Nie je tu ani preto, že je “nevyhnutnou súčasťou Európy” alebo prostriedkom na realizovanie “ľudských práv”. Je tu preto, že významná masa ľudí VERÍ, že to tak má byť.

Príbeh o Ježišovi, o Svätoplukovi, o Cyrilovi a Metodovi, o Jánošíkovi, o SNP ale aj ten o Francúzskej revolúcii, o ústave USA, o neviditeľnej ruke slobodného trhu, či o budúcej beztriednej spoločnosti to je naše spoločné kultúrne dedičstvo, ktoré utvára to, čomu hovoríme národná identita. Nič na tom nemení ani to že, ako poukazuje Denník N vo svojej rubrike Mýty slovenského národa, väčšina z nich je zveličená, či celkom nepravdivá. Dôležité je to, že im ľudia veria alebo ich aspoň akceptujú.

Tieto príbehy sa neustále vyvíjajú, interpretujú a reinterpretujú, aby lepšie odrážali aktuálne potreby ľudí a boli uveriteľnejšie. Na tom stavajú v podstate všetci lídri: politici, vojaci, kňazi i manažéri. Majstrom v tomto umení je Róbert Fico a práve vďaka tomu sa dokáže držať pri moci pevnejšie ako ktokoľvek z jeho súčasníkov. Aj toto dokazuje, že nie je dôležité, čo je pravda ale to, čomu ľudia veria.

Viem, znie to cynicky, ale pravda je, že na pravde až tak nezáleží. Dôležité je to, o čom dokážete presvedčiť ostatných.

Nemusíte však zúfať. Ak aj vás, podobne ako mňa, inšpiruje Havlovo pravda a láska zvíťazia nad lžou a nenávisťou, verte tomu ďalej. Dôležitejšie ako pravda je predsa to, čomu veríte.