Denník N

Zomri, Pirandello a základná škola.

Jedno z jeho diel. Tak tie memy si sem určite nebudem dávať. Názov zhodou okolností znamená "Jeden, nikto, stotisíc", asi ako súčasný počet sledovateľov danej stránky.
Jedno z jeho diel. Tak tie memy si sem určite nebudem dávať. Názov zhodou okolností znamená „Jeden, nikto, stotisíc“, asi ako súčasný počet sledovateľov danej stránky.

Sorry, ale nedá mi to. Už som viackrát váhala, či a ako reagovať na tento svojský druh humoru a nakoniec som to väčšinou hodila za hlavu. Však sú to len vtipy, ešte si aj namýšľajú, že tým anonymne hrdinsky bojujú proti akémusi zlu, tak im to nechajme. Dedkovci z SNP sa môžu niekam schovať.

V dnešných lejakoch som na to však opäť zablúdila a nejakou smolou, pričom to nemusela byť ani chyba admina, tam bol jeden smutný príspevok s ešte primitívnejšími reakciami, z ktorých by snáď trochu príčetného človeka mohlo zamraziť, nech už je na čokoľvek zvyknutý na internetoch.

Nebudem to sem ani dávať, je to možno taký správňacký humor pre nejakého Mengeleho. Na internetový shameing, tzv. „hanenie“ tu sú predsa iní profíci. Asi už aj samotní admini aspoň trochu pocítili ten tenký ľad, ktorí si sami pod sebou budovali.

A tak som si spomenula na tento text, kde viac ako samotní admini ma zaujali tí ľudia, čo tomu tak svorne tlieskajú.

Facebookovú stránku Zomri official je možné zachytiť často aj v médiách, ako používajú niektorý vydarenejší vtip a sú zrejme pomerne zdieľaní, teraz asi presahujú 100k sledovateľov. Tak som sa klikaním aj k tomu dostala, hoci sama nemám fb účet, ale verejný obsah si väčšinou človek môže aj tak prehliadať. Občas to aj zazdieľa nejaký poslanec neexistujúcej strany, aby si zvýšil preferencie z 0.9%, na 0.98%.

Ten obsah sa dá zhrnúť asi takto: vydarenejšie vtipy (tj. kde pointou nie je napísať PIČA alebo KOKOT cez celý meme – obrázok) si napokon človek všimne, že pochádza od komentátorov, za čo ich tam aj uvedú. Ok. Dá sa na tom zabaviť.

Ok, potom tu sú ešte nedávne zdieľané fotky absurdného stavu nemocníc, čím sa im asi tiež má vzdať civilná poklona, že na to na svojej platforme upozorňujú.

Potom je tam však široká škála zrejme autorských vtipov, kde pointou sú buď uvedené výrazy alebo stručne povedané sedlácke hejtovanie, výsmech všetkého – ešte aj v akomsi “občianskom” obale – akože urážkami vzhľadu bojujú proti fašizmu, komunizmu, ale vlastne aj napr. vegetariánom, akýmkoľvek trendom, vyslúžilým herečkám, “celebritám” a ich veku, výzoru, nadváhe a pod.

Pozor, oni ani len nezaútočia alebo asi ani nevedia adresovať myšlienky a prejavy fašizmu, komunizmu, ich pokrytectvo, falošnosť či populizmus (síce to isté by sa dalo povedať aj o súčasnom zriadení), ale všetko to ide len proti náhodnému vzhľadu takých nositeľov. Asi im stačí na to zelené logo ĽSNS. To však nie je žiaden boj. A máte tam ten tenký ľad, chlapci.

Viem, keď sa mi to nepáči, tak to jednoducho nemám sledovať – ale to je reflex “zastať sa” niekoho – nič z toho nemám, sú mi ukradnutí od náckov až po celebrity, ale nepozdáva sa mi tá spoločenská kultivácia “chrapúňstva”, ako by to ešte môj dedko nazval. Mám si robiť srandu zo starších, pribratejších ľudí teraz všade vo vlaku?

Robia si totiž takú svoju spoločenskú – štýlovú segregáciu – a človek, ktorý sa na tom dokáže zasmiať, asi nebude vedieť odlíšiť ten motív – že môže sa smiať na vzhľade  fašistu či konšpirátora na ulici, ale na vzhľade ostatných “slušných” (?!) už nie?

Kedysi, keď som si dávnejšie všimla túto stránku, zvykli admini aj v komentároch napádať tých, čo kritizovali tento spôsob humoru – fanúšikom to vadilo či už preto, lebo to bolo možno na nejakého ich opozičného politika, alebo im to prišlo prehnané a pod. – za čo admini pomerne mačisticky na nich zaútočili. Moc vtipu v tom nebývalo, len nejaký útok.

Vtedy mi to pripomenulo toho Pirandella – kvôli čomu vlastne píšem takýto textík, lebo je to možno zaujímavé, aj keď inak by ma určite nebavilo zísť až na dno a analyzovať každú “stoku” internetov.

Keď človek nechce, aby bol vysmievaný, tak sa musí on zúčastniť vysmievania, aby spoločensky prežil. Trochu primitívny to mechanizmus sebazáchovy, a predsa to evidentne u niekoho zostane až do dospelosti bez sebareflexie.

“Cooloví” chlapci alebo dievčatá sa vám totiž môžu vysmievať za čokoľvek – ide o to, nestať sa ani za svet ich terčom a preto treba s nimi čo najviac splynúť. Áno, je to typické skôr pre prostredie základnej školy, kedy inak možno citlivejšie deti ešte nemajú dostatok sebavedomia a uvedomenia, aby sa v takom spoločenskom “labáku” niekoho zastali – preboha, veď to by bola čistá smrť.

Síce trochu iným spôsobom, ale oveľa rafinovanejšie túto záhadne triviálnu tematiku rozpracováva Luigi Pirandello vo svojich poviedkach či novelách. Žiadne epopeje, len pár ťahmi zachytí všetky motivácie prežitia jednotlivca v spoločnosti. Väčšinou cez “malé, úbohé a nevzhľadné” postavičky, ktoré majú byť karikatúrou, ale nakoniec dokážu zachytiť pokryvené vzťahy, v ktorých sa nachádzajú a celkom “realisticky” sa im napokon aj porazene podvoliť. Písal o tom aj výborné činohry. Človeku naživo len ostane visieť sánka, aký materiál dokázal v monológu rozpracovať.

Viem, ak ste niekto nebodaj trochu prelistovali Pirandella, tak toto je nehorázne zjednodušenie, ale tak treba uznať, že sa nedá intelektuálne úplne plynule prejsť z úrovne trápnych memov bez autora na psychologickú esej o spoločnosti. No smooth transition there.

A ak to niektorí z ich priaznivcov či nebodaj samotných guru až sem prelúskal, tak zrejme nepochopil, o čom to do pekla doteraz točím, veď sú to len blbé vtipy z jedného neurónového výboja a netreba sa tomu o dve sekundy venovať.

Príklad za všetky: útočia napr. na zábavné televízne relácie, ktoré sú už málo zábavné a pritom si nostalgicky spomenú na Lasicu, aký to bol na úrovni humor a ako to vedia lepšie posúdiť. Televíziu síce už hodný čas nesledujem, ale zase pochybujem, že by tam stavali v dennom čase tuctové vtipy na takýchto vulgarizmoch. Asi oboje je slabé a ešte slabšie.

Terčom sú dokonca foodblogerky či módne-insta účty, pričom sa vysmievajú z toho, že si niekto takto privyrába. To je nepochybne neoceniteľný pohľad niekoho, kto celý deň trávi len generovaním memov s pointou “PIČA” alebo “KOKOT PRIJEBANÝ”, či dokonca “PRAKOKOT”, a možno mu to ani nezarába. Blbé, no.

Reagujem na to preto, lebo často môže ísť o aktivity, ktoré niekto robí s úprimnou radosťou a nechce tým niekoho uraziť, pričom sa možno snažia zvýšiť povedomie o lepšom a kvalitnejšom živote pre všetkých. Asi proste iné nastavenie.

Jednoduchšie však vždy bude splynúť s davom a nechať sa strhnúť primitívnym prúdom, s anonymnými lajkmi a agresívnymi vtipmi na sedláka, kde svojou účasťou bez sebareflexie sa len zbabelo vyhýbame vlastnému pohľadu do zrkadla. Veľa šťastia teda.

 

 

Teraz najčítanejšie

Zora Šikrová

Keď ma niečo už veľmi rozčúli, tak o tom napíšem text :) Aj keď občas by som mohla napísať niečo aj o kultúre... Asi som alergická na pokrytectvo - či už u masmédií, politikov - hlavne ľavičiarov, ale aj napr. u finančne založenej charity.