Denník N

Sicília – keď ležanie na pláži nie je cieľ

… tentokrát tam a späť lietadlom a „na mieste činu“ autom, pešo, trochu loďou, lanovkou a opäť veeeľmi trochu na bicykli …

… Cosa Nostra,  Capo di Tutti Capi, mafia … lacné letenky z Bratislavy … slnko, pláže, ukecaní a hluční Taliani … Toto všetko na Sicílii že vraj je, hoci teda tú mafiu ani mafiánske spôsoby ako turista zrejme nezažijete a z hľadiska bezpečnosti sa ani Palermo nijak zvlášť nelíši od ostatných kútov Európy. Pravdou však je, že asi pred desiatimi rokmi som mal možnosť „služobne“ vidieť dom jedného z kolegov sudcov v neďalekej a „mentálne“ podobnej Kalábrii strážený nielen vysokým múrom a smrť vyšetrovacích sudcov Falconeho a Borselina nie je až tak dávnou minulosťou. Pre dnešné časy je príznačné, že práve po týchto úskočne a napriek ich ochrane zavraždených sudcoch je nazvané letisko v Palerme.

Mimochodom, Cosa Nostra“ znamená „Naša vec“, a podľa dostupných (nie vždy overiteľných a sčasti mýtických) údajov, keď to celé v devätnástom storočí vznikalo, bola to akási domáca odpoveď na potrebu (platenej) ochrany pred rôznymi druhmi cudzích mocí. Vlastne Taliansko dala dokopy v podstate len nedávno partia okolo Garibaldiho alebo skôr Cavoura a Sicília ako nie práve najbohatšia súčasť novovznikajúceho štátneho útvaru bola a aj je len bohatšími severanmi takou tak trochu trpenou súčasťou štátu nazvaného podľa dávnych Italikov. Pravdou je, že „éra samostatnosti“ jej v podstate nebola dopriata nikdy a ako ozajstný kápovia sa tu vystriedali hlavne Gréci, Rimania, Kartáginci, Arabi a Francúzi. A vidieť to. Teda ak to chcete vidieť.

Z pláže to veľmi nejde, na pešo sú vzdialenosti dosť veľké a teda, ak nechcete prenikať do tajov inak dobre fungujúcej verejnej dopravy, ostáva prenajatie auta. Ním môžete za relatívne krátky čas celý ostrov obísť alebo vyrážať na jednodenné výlety z plážovej základne. My sme to skombinovali a po okružnej jazde sme základňu rozbili pri Marsale

Naša základňa pri Marsale – aj takéto ubytká s morom za plotom sa tu za relatívne rozumné ceny dajú zohnať

Medzi „must see“ určite patria Liparské ostrovy doplaviteľné aj z Kalábrie s dymiacim Stromboli a rôznymi bahennými a sírnymi kúpeľmi, Syrakúzy a napríklad Agrigento alebo Catania, s výnimkou Palerma pôjdeme však na trochu menej rušné miesta… Taormina, Etna, Piazza Armerina, Segesta, San Vito lo Capo a Egadské ostrovy.

Palermo

Katedrála v Palerme

Nedá mi nezačať Palermom. Je to snáď najsicílskejšie mesto so všetkým, čo k nemu patrí… Ošarpané i okázalé uličky a bulváre, nádherné kostoly a v blízkosti sú ďalšie za návštevu stojace mestečká s „uneskovskými“ katedrálami v Monreale a Cefalú. Vynechám názvy kostolov, ale môžete vojsť do ktoréhokoľvek z nich a uvidíte buď vrcholné baroko, gotiku alebo stavby v románskom tzv. normanskom slohu. Prípadne všetko v jednom doplnené katalánskymi alebo arabskými detailmi … to všetko však nie za úplne symbolické vstupné.

… arabské detaily sú viditeľné takmer na každej stavbe … mnohé z nich sú prestavané mešity

Palermom sa predovšetkým treba len tak túlať, hoci teda návšteva napr. normanského (kde sa všade tí Normani nedostali…) Palazzo Reale s nádhernou Capella Palatina, o ktorej sprievodcovia skutočne neklamú, ak hovoria, že je to jeden z najkrajších interiérov sveta, stojí za to. Za celkom dobrý nápad sme považovali aj zaplatenie červeného City Busu do Monreale – odpadajú nie zanedbateľné problémy s parkovaním a máte to aj s anglickým výkladom do sluchátiek (odchádza aj spred Palazzo Reale).

Vo vnútri Palazo Rale – Capella Palatina

 

 

 

 

Niečo pre fajnšmekrov – Krížová cesta v kostole San Giovanni degli Eremity
Toto je „Palazzo Cuto“ v Monreale, dom a súkromné múzeum s dobrovoľným vstupným pána, ktorý je pred dverami. Krásny výhľad na Palermo – odporúčam sledovať tabule
Druhá polovica XII. storočia – normanská katedrála v Monreale s doslova byzantským mozaikovým interiérom – zaberá 6 340 metrom štvorcových

 

 

 

 

 

 

 

 

Taormina

Toto mestečko je trochu z iného súdka a pripadalo nám najmenej „sicílske“. Ani nie tak pre svoju najväčšiu atrakciu – grécko – rímske divadlo, ale skôr preto, že na pomery Sicílie je tu všetko také upravené a … bohaté. Bohatosť neznamená dokonalosť (často naopak), ale tu je príjemne a keď sem tam stretnete nejakú celebritu, nevadí. Filmové celebrity tu môžete stretnúť najmä počas letného filmového festivalu, ale osobne zaujímavejší, než pohľad na uponáhľaného De Nira (nevidel som) sa mi javí napr. pohľad cez stĺpy divadla z dvestometrovej výšky nad morom na Etnu alebo na pláže a hotely pod vami (videl som – z pláže Lido Mazarro sa sem dá dostať lanovkou). Ak veľmi strmými schodmi vyleziete na Monte Tauro, výšku výhľadu môžete zvýšiť o ďalších zhruba 150 metrov.

Monte Tauro nad mestom
… ak máte veľa peňazí, môžete dovolenkovať aj tu …
Teatro Greco – začiatkom letopočtu prestevané Rimanmi

Etna

„Hora ohňa“ v arbštine, ale s ohňom „sa zahrávajú“ aj všetky ostatné názvy tejto sopky vrátane gréckeho „Aetna“. A právom, Etna je totiž stále činná a minimálne vždy dymiaca, niekedy aj vybuchujúca hora. Dá sa zabukovať aj organizovaný výlet k jej obvykle zasneženému kráteru, prípadne rôznym bublaninám, ale sopečné dymiace prieduchy dosiahnete aj terénnym autobusom od vrchnej stanice lanovky vedúcej z Rifuggio Sapienza. Samozrejme, môžete ísť aj pešo – prechádzka „po struskách“ má svoje čaro, a dostanete sa tesne pod hranicu 3 000 m.n.m.

Etna z Taorminy

K Rifugio Sapienza do výšky 1 900 výškových metrov sa dá dostať autom po kvalitnej ceste, lanovka potom prekoná ďalších šesťsto výškových metrov a z jej vrcholovej stanice môžete ísť už spomínaným autobusom alebo pešo. Rôznymi cestami okolo prieduchov a postranných kráterov sa tak dá dostať na „Vrchné parkovislo“. Ďalšie chodníky sú už len pre platiacich a „organizovaných“, hoci podľa niektorých spolubratov Čechov, ale i našich „publikujúcich cestovateľov“ sa vám nič nestane, ak pôjdete ďalej napriek zákazom na tabuliach. Samozrejme, neskúsili sme. A samozrejme, platí sa aj za autobus. Na pešo s lanovkou to celé dáte za nejakých šesť hodín.

… tak toto je Etna … teda až ten tretí kopec v pozadí v hmle

 

Malý Vyvrheľ

 

 

 

 

 

 

 

 

Piazza Armerina 

Ako mnohé sicílske mestečká, stojí za návštevu, ale hlavný dôvod našej návštevy bolo blízke „mozaikovisko“. Teda tiež „uneskovská“ Villa Romana del Casale, čo by malo byť vidiecke sídlo rímskych cisárov. Fungovalo niekoľko storočí na prelome letopočtov a je v ňom údajne najväčšia a najzachovalejšia zbierka vskutku nádherných najmä podlahových mozaikových výzdob, ktorých farby nevybledli ani dnes, hoci múry okolo nich sú už len ruiny. Motívy sú rôzne – boje, poľovačky, exotické zvieratá, portréty ľudí (maséri, rôzni remeselníci, športovci i športovkyne) i bohov… A dozviete sa i to, že Rimanky zrejme nosili aj bikini. Teda pokiaľ je reálne ich zobrazenie na tunajšej najznámejšej mozaike.

Hygiena pre Rimanov bola priam nevyhnutnosťou

 

… cit pre detail …
Bojové vozidlá
… a dámy v bikinách

Segesta

Takže ešte pred Rimanmi tu boli i Gréci. A zanechali po sebe nádherné dórske chrámy. V Selinunte, Agrigente hneď tri a jeden nie veľmi ďaleko od mesta Trapani na mieste, ktoré sa volá Segesta (grécky Egesta). Je však pravdepodobné, že ho stavali pôvodní sicílski Elymovia, ktorých úspešne helenizovali dórske a neskôr iónske grécke kmene. V každom prípade platí, že tento ani pôvodne neprestrešený chrám je popri pevninskom Paestume a sicílskom Agrigente jedným z najzachovalejších a najkrajších príkladov tzv. dórskeho slohu. Niekoľko sto metrov „do kopca“ od chrámu je ďalšie archeologické nálezisko s divadlom a krásnym výhľadom na okolité kopce.

Chrám, ktorý postavili zhruba pred 2500 rokmi
Divadlo a diaľnica

 

 

 

 

 

 

 

 

San Vito lo Capo a Egadské ostrovy

San Vito lo Capo je severozápadný cíp ostrova – s rôznymi výhliadkami napr. na západ slnka

Toto sú všetko destinácie dosiahnuteľné zo západnej časti ostrova napr. z Trapani alebo Marsaly – na San Vito treba ísť autom a na Egady (sú tri), ako inak, loďou (ale keď ste už tam, napr. na Favignane sa oplatí požičať si bicykel).

Celodenný výlet na Egady s obedom a pohárom vína môžte kúpiť aj v prístave, dá sa ísť aj „verejnodopravnou“ rýchloloďou, akurát je potom komplikovanejšia kombinácia viacerých ostrovov a odpadá „kúpanie z lode“.

Favignana z lode so sicílskou vlajkou
Favignana z bicykla
Levanza – ako andalúzske pueblo blanco

… cestou okolo Trapani sa dá zastaviť …

… hmmm, prečo Trapani? Tiež milé mesto, ale hlavne preto, lebo sem sme doleteli a naša malá Lancia tu mala domovský prístav …

Kartáginci … tí tu boli tiež (napr. na ostrove Motia a takto mala vyzerať ich usadlosť)
Soľné polia a mlyny medzi Marsalou a Trapani
Kreslená Marsala
mestečko Erice – „must see“ destinácia nad Trapani dosiahnuteľná aj lanovkou
Výhľad z Erice

Teraz najčítanejšie

Jan Hrubala

K ľuďom, ktorých poznáme len z televízie alebo webových stránok, si rýchlo vytvárame vzťah. Na diaľku sa ľahko miluje i nenávidí. Vzťahujeme sa k predstavám, ktoré sme si o nich vytvorili, nie k reálnym ľuďom. Aj preto je dôležité cestovať, poznávať ľudí, o ktorých si myslíme, že sú nám nepodobní poznávať ich zblízka, tak zblízka ako to len ide. Vtedy sme schopní precítiť, čo všetko máme spoločné. Rozumieme čím žijú, v čom potrebujú pomôcť, čo sa od nich môžeme naučiť, vtedy sa stávajú súčasťou našich životov a my súčasťou ich životov... Toto napísal Dušan Ondrušek z mimovládnej organizácie Partners for Democratic Change, ktorá mi vydala môj zatiaľ jediný "cestovateľský výstup" - minidenník na rozdávanie s názvom "Happy Home" z jedného nepálskeho sirotinca, ktorý som podpísal ako Ever Land. Nemám k tomu čo dodať. Snáď len to, že v opisoch zážitkov z cestovania som sa rozhodol po rokoch pokračovať - možno to zaujme a inšpiruje. Nielen k tomu, kam ísť, ale aj "ako ísť". Moja práca s cestovaním nemá nič spoločné. Ako sudca riešim na špecializovanom súde prípady najzávažnejšej kriminality, ale tento blog o práci nebude . Hoci teda, cestovateľské zážitky vskutku pomáhajú každému, kto pracuje s ľuďmi.