Denník N

Bombastické 30 Seconds To Mars

Úplná absencia bezpečnostných opatrení nás donútila báť sa o život.

V piatok sa konal koncert svetoznámej Americkej skupiny 30 Seconds to Mars, ktorej predskokanom sa stal raper Strapo.

Rada by som sa vyjadrila najskôr k vystúpeniu Strapa. Pre tých, ktorí neviete, tak Strapo je raper, ktorý je na Slovensku známy celkom dobre. Samozrejme tento žáner nesedí len tak niekomu. Väčšinou rap počúvajú mladí ľudia čo „rebelujú“, no nemusí to tak byť vždy. Strapo je však unikátny a to najmä v tom, že jeho tvorba sa skladá aj z kritiky Smeru, zlodejov a celkovo vie zabŕdnuť aj do zložitejších tém. Nie len takých, kde sa preberajú zlatokopky, „lóve“, hodinky a autá.

Čo ma však nahnevalo, boli ľudia. Ľudia čo boli otravní, namyslení, neohľaduplní, nedisciplinovaní a vykrikovali naňho aby vypadol, aby prestal, pretože ich nebaví. Viete, tak prídete na koncert, chcete si ho užiť a zrazu nejaké ženské spoza vás začnú byť takto príšerne neohľaduplné a protivné, až vám pokazia zážitok z vystúpenia. Takýchto ľudí treba počastovať minimálne nevľúdnym výrazom, lebo takéto nedôstojné správanie je úplne neprípustné. Okrem toho, dostatočne dopredu bol zverejnený line-up a každý vedel kedy bude Strapo vystupovať a o koľkej nastúpi hlavná hviezda.

Samozrejme za toto neviním organizátorov podujatia. Oni za ľudskú hlúposť nemôžu, pokiaľ nepochádza z ich radov.

Za čo však organizátorov viním je to, že vpustili dovnútra ľudí s vakmi. Vzhľadom na to, že absentovali akékoľvek prehliadky kabeliek, ľadviniek, batohov, táto skutočnosť, že sa vnútri tieto veci vyskytovali bola sama o sebe desivá. Našlo sa niekoľko vtipálkov, ktorí začali odpočítavať. 28-27-26…pre tých chalanov to mohlo byť vtipné, ale medzi toľkými ľuďmi natlačenými pred pódiom sa naozaj mohol nachádzať niekto s výbušninou vo vaku. Neskôr som počula chalanov vedľa mňa sa baviť o prasknutí sáčku. Viete si vlastne predstaviť čo by sa stalo, keby tam niečo spôsobilo ranu ktorej zvuk by pripomínal výstrel zo zbrane? Tá panika, vydýchaný vzduch, teplo, veľký počet ľudí…

Keď nastúpili 30stm na scénu, dav išiel zošalieť. Tak veľmi ľudia okolo mňa kričali až som nepočula tóny pesničky. Veľmi pochybujem, že by som bola počula výstrel zo zbrane. To bolo to jediné na čo som myslela. Jednoducho som sa cítila bezbranná a v nebezpečí. Ale čo je najväčší paradox? Nebrala som si  dovnútra okrem mobilu takmer nič, lebo som si myslela, že bezpečnostné opatrenia najmä po tom, čo sa stalo na koncerte Ariany Grande budú vskutku prísne. No nič sa nestalo. Nikto sa na mňa ani nepozrel, mohla som prejsť medzi všetkých tých ľudí aj s desiatimi nožmi za opaskom alebo so zbraňou v batohu.

Organizátori sa za takúto prácu môžu ozaj len hanbiť a takisto sa môžu hanbiť tí, čo takúto akciu bez kontroly dovolili.
Pravdepodobne sa spoliehali na to, že Bratiska je diera a žiadny terorista alebo psychopat sa na takéto podujatie nepríde „prejaviť“.

Takže rekapitulácia:

Koncert sa konal na zimnom štadióne Ondreja Nepelu.
Kapacita? – 10 000 ľudí
Koncertovala svetoznáma skupina.
Osoby? – poväčšine mladí ľudia
Bezpečnostné opatrenia? ŽIADNE !

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie