Denník N

10 foriem propagandy a politickej manipulácie

Každý z nás z času na čas manipuluje či skĺzne k nevedomému použitiu techník, ktoré účelovú propagandu pripomínajú. Nebezpečná situácia nastáva, keď k manipulácií človek, politik, skĺzne  pravidelne. Nech nasledujúcich 10 foriem manipulácie a propagandy slúži ako varovný signál pred politikmi, ktorí si uzurpujú moc nemorálnymi spôsobmi.

1. Útoky Ad hominem (na charakter)

Útok na charakter, motív alebo minulosť osoby je veľmi častá manipulácia známa z televíznych diskusií aj krčmových rečí. Keď sa minú argumenty a fakty, diskusia sa stočí na osobu diskutujúceho. (Vznikajú otázky mimo témy diskusie, napr.: Kto si ty, že hovoríš niečo o téme? O čo ti ide? Čo ťa k tomu vedie?)

Útoky na osobu pritom môžu mať viacero podôb. „Ty tiež“ prípad nastáva, keď otec hovorí synovi, že ak bude fajčiť, bude to neskôr ľutovať. Synov argument:  „Ale ty si tiež fajčil v mojom veku“ je príkladom na „útok na charakter“.

Spoluvina (z ang. guilt by association) je ďalší z príkladov na útokov na charakter:

  • skupina ľudí A tvrdí B
  • človek C tvrdí B
  • skupinu A vnímajú negatívne
  • výsledok: človeka C vnímajú rovnako negatívne ako A

(Výsledok: Podľa tejto logiky 209 000 hlasov pre ĽSNS v roku 2016 nereprezentuje nacistov na Slovensku, aj keď hlasujú za stranu nacistov. To však nerobí z ich zdieľaných názorov menej choré a nezmyselné riešenia.)

2. Aktivity pod cudzou vlajkou

Z ang. false flag je odborný výraz používaný pre propagandu, ktorej cieľom je zmiasť verejnú mienku a poškodiť niečiu povesť. Výraz označuje aktivitu, pod ktorú sa aktéri podpíšu falošným menom a hodia tak vinu na niekoho iného.

Poškodiť povesť predstieraním, že aktivitu organizuje iná osoba, je dnes v čase sociálnych sietí jednoduché. Skôr, než si overíme informácie na internete, často aj sami šírime články a videá, ktoré majú za cieľ nabúrať niečie dobré meno. Často v mene politikov a osobností, ktorí s uvedenými informáciami nemajú nič spoločné.

3. Eufemizmy

Eufemizmy, hoci sa to nezdá, sú tiež prirodzenou a často využívanou formou manipulácie. Eufemizmus je zjemňujúce slovo. Nahrádza často nepríjemné pomenovanie javu spojeného so smrťou, starobou, alkoholizmom, sexualitou či rasovou príslušnosťou. Táto forma slúži najmä na popretie javu v jeho dôležitosti, napr.: „pochod pár jednotlivcov“ namiesto „masová demonštrácia“. Iné použitie môže byť „drobné nedorozumenie“ namiesto „medzinárodný škandál“.

Opačným javom je preháňanie (angl. exaggeration), kedy autori nafukujú silu a škálu javov. Obidve sa vo vysokej politike extrémne tešia veľkej obľube pri manipulácii verejnej mienky.

4. Cenzúra

Potláčanie slobody slova patrí tiež medzi formy manipulácie verejnej mienky. Najmä diktátorské režimy a politici často vedú boj s verejným zástancami slobodného názoru, s médiami a občianskym sektorom. Problémom môže byť aj vládna kontrola médií alebo monopol v rámci mediálnej komunikácie, o ktorý sa vládne strany snažia.

Existuje množstvo foriem cenzúry a množstvo úrovní, ktoré vie dosiahnuť. V rámci cenzúry sa politické strany pri moci bránia diskusii o problémoch. Paranoja politikov občas zájde tak ďaleko, že považujú každý pokus o diskusiu za pokus prevrat, útok proti systému a pod.

5. Argument popularity (Argumentum ad populum)

Argument popularitou znamená odvolávať sa na správnosť argumentu v diskusií na základe popularity názoru v spoločnosti. Podľa tejto logiky je správne to, čomu verí väčšina alebo na základe toho, že výroky lídra sú v spoločnosti populárne. Tento klam zakladá na logike, že veľký počet racionálnych ľudí sa nemôže mýliť – správne je teda to, čo si myslí väčšina.

Príklad: pripravíme testovanie bez jasnej odpovede na otázku (odpovede A až D).  Ak 75 % ľudí zahlasuje za odpoveď A, správna odpoveď by mala byť A. To však nemusí byť pravda.

Dav 100 000 ľudí má rovnakú možnosť sa mýliť ako akákoľvek iná skupina ľudí alebo jednotlivec. Dokonca aj skupina expertov, skupina autorít v odbore a pod.

6. Dezinformovanie

Dezinformovanie (angl. to disinform) je najznámejšia forma manipulácie verejnej mienky, kedy autori úmyselne šíria vymyslené a falošné informácie.

Táto forma manipulácie sa líši od nesprávneho informovania (angl. to misinform), na ktorého kontrolu slúži napr. na Slovensku web demagog.sk. Jeho cieľom je kontrolovať pravdivosť výrokov politikov, tzv. fact-checking, teda či nejde o  nesprávne informovanie verejnosti od politikov.

Pri dezinformovaní sú si autori vedomí, že šírená informácie je nepravdivá a šíria ju za cieľom manipulácie verejnosti. Dezinformačné a konšpiračné weby šíria svoje bludy najmä zameraním sa na predsudky spoločnosti, zneužívaním emócií a zastrašovaním.

7. Davové skreslenie (z angl. Bandwagon effect)

Davové skreslenie je kognitívny klam, ktorý zneužívajú politici na manipuláciu davov. Ľudia majú prirodzenú tendenciu prispôsobovať sa okolitým podmienkam. Tie pritom môžu byť hoci aj domnelé a umelo vyvolané.

V prípade účasti na masovom príhovore lídra strany preto stačí zlomok ľudí, ktorých úlohou je vyvolávať nadšené emócie a ovplyvňovať dav. K tejto časti ľudí sa postupne pridávajú ďalší a vzniká skandujúca masa, ktorá je nabitá emóciami (tzv. snowballing). Tento efekt preberania emócií skupiny ľudí funguje aj na internete a v médiách. Vzniká pritom aj prirodzene, bez potreby organizovať dav za presným účelom.

Naopak, v prípade obavy o bezpečnosť či za účelom utíšenia emócií, organizátori protestov organizujú skupiny dobrovoľníkov. Ich cieľom je emócie tlmiť a zabezpečiť tým, aby sa dav nevymkol kontrole a neprešiel k vandalizmu a násiliu.

8. Demagógia

Demagóg je líder, ktorý získava postavenie a popularitu využívaním predsudkov a vyhrocovaním emócii obyvateľstva.

Posledné poznatky z psychológie davov hovoria o tom, že masy ľudí sa dokážu správať extrémne racionálne aj v panických situáciách. Panike podľa zdokumentovania priebehu útoku na WTC v New Yorku dňa 11. 9.  2001 podľahlo len 0,8 % obetí.

V prípade vyhrotených emócií v davoch však hrozí strata ovládania. Je pravdepodobnejšie, že prídete k ujme na zdraví na koncerte (silný vplyv emócii) ako počas požiaru (silné pokusy mozgu hľadať logický únik zo situácie).

Bičovanie emócií môže byť preto hazard politického lídra ako ohroziť zdravie a životy ľudí.

9. Zastrašovanie

Argumentum in terrorem je forma emocionálnej manipulácie. Autor sa v nej snaží vyhrať diskusiu vytvorením strachu z alternatívy.

Táto forma manipulácie stojí na efekte nejasnosti (angl. ambiquity effect). Dôsledky, ktoré politici často vykresľujú s neuveriteľnou presnosťou, sú namierené na základné ľudské záujmy.

Majú za cieľ vyvolať strach o prácu, o zdravie, o dôchodok, strach z obyvateľov iných krajín, regiónov, miest, z minorít, z budúcnosti.

10. Čínska Internet Water Army

Na záver je tu prínos do sveta propagandy zo sveta technológií. Water Army je čínsky nástroj propagandy. Jeho princípom je tvorba falošných účtov na sociálnych sieťach a pridávanie komentárov v súlade so žiadanou ideológiou.

Ide o formu masívnej manipulácie verejnej mienky a médií.  Zároveň takéto aktivity tvoria ilúziu, že presadzované myšlienky majú základy v občianskej spoločnosti. Tento nástroj a formu postupne vo svete preberajú konšpiračné portály. Tie manipulujú verejný priestor pomocou davového skreslenia (tzv. „Bandwagon efektu“).

Tento zoznam nech slúži ako checklist pre akúkoľvek komunikáciu, ktorú zachytíte. Obeťou propagandy sa v tejto dobe vieme stať všetci bez výnimky. Poučenie z tohto zoznamu je jednoduché: je mnoho spôsobov, akým sa môžeme nechať oklamať. Jedinu cestou, ako sa tomu vyhnúť je raz za čas sa zastaviť, pouvažovať a byť k sebe úprimný: „Prečo si myslím, to čo si myslím?“

Teraz najčítanejšie