Homo sapiens, alebo homo stultus?

Že to spôsobujeme my, ľudia, tiež už nepochybuje prakticky nikto. Napríklad sa odhaduje, že do roku 2070 sa stane vplyvom prehriatia Severočínska nížina neobývateľná, pričom teraz tam žije 400 miliónov obyvateľov.

Odpady z plastov sa nachádzajú už skoro všade, či už na pevnine, alebo v moriach. Čo je možno ešte horšie, voda je kontaminovaná plastovými mikročasticami, ktoré vznikajú ich rozpadom. A táto kontaminácia bude ešte narastať, pretože plasty z oceánov tak skoro neodstránime. Aj toto bude mať vplyv na všetku živú prírodu, vrátane nás.

Vedci nás permanentne informujú o úbytku rastlinných a živočíšnych druhov. Napríklad za posledných 60 rokov došlo k úbytku 70 percent morských vtákov. Mnohé ohrozené živočíchy prežívajú už iba vďaka ľudskej ochrane a zoologickým záhradám, iné vymierajú celkom.

Ťažba nerastných surovín a s tým spojená spotreba energie a materiálov neustále rastie. Závisí to od konkrétneho prípadu, avšak vo všeobecnosti platí, že už sú vyťažené desiatky percent všetkých nerastov prítomných na Zemi.

Množstvo ľudí snažiacich sa opustiť svoju krajinu, čo ináč nazývame utečenecká kríza, je enormné. Väčšinou pochádzajú z krajín, kde majú problém sa uživiť, pričom paradoxne v týchto krajinách je najvyšší rast populácie. Napríklad v Afganistane, Sýrii a Iraku sa za posledných 30 rokov populácia zdvojnásobila.

Všetko toto popísané vyššie spôsobujeme my, ľudia. Na otázku prečo, existuje iba jediná odpoveď so spoločným menovateľom. Pretože je nás tu príliš veľa. Samozrejme, keby sme sa správali zodpovedne, teda múdro, situácia by bola oveľa lepšia. Bohužiaľ okrem najvyššej inteligencie spomedzi všetkých živých tvorov máme aj negatívne vlastnosti, napríklad chamtivosť a lenivosť. Tieto znásobujú naše nároky a situáciu iba zhoršujú. Otázka z titulku článku, keď stultus po latinsky znamená hlúpy, je teda naprosto oprávnená. Sme síce múdri, vieme vyrábať neuveriteľné veci, ale vo všeobecnosti sa chováme vo vzťahu k našej matičke Zemi neskutočne hlúpo.

Napríklad používame čím ďalej, tým dokonalejšie pomôcky, napríklad chladničky a práčky. To je fajn, ale na druhej strane ich životnosť sa neustále znižuje. Znamená to síce rast ekonomiky a HDP, ale tiež zvýšenú spotrebu materiálov a energie, pričom zdroje materiálov sú, ako vieme, konečné. Alebo druhý bežný príklad. Kúpine si pohár kyslých uhoriek a pohár z nich vyhodíme. Pritom by sa mohol znovu použiť možno desať, možno aj sto krát. Koho by to však trápilo?

Príroda sa už teraz bráni. Napriek zlepšujúcej sa zdravotnej starostlivosti stúpa naša chorobnosť. Počet alergikov rastie a nemôžem sa ubrániť dojmu, že je úmerný nárastu počtu kozmetických prípravkov v našich drogériách. Taktiež klesá naša plodnosť. Jednoducho sa dá povedať, že zatiaľ čo v našej staršej generácii bol problém neotehotnieť, dnes je problémom mladých párov opak, otehotnieť.

Populácia v rozvinutých krajinách sa prakticky stabilizovala. Dochádza však k rýchlemu rastu v rozvojových krajinách, ktoré majú často problém zvyšujúci sa počet obyvateľov uživiť. Je jasné, že emigrácia, alebo z druhej strany imigrácia, nie je vôbec trvalé riešenie.

Toto všetko sa písalo pomerne ľahko, pretože sú to konštatovania, akurát trochu skoncentrované. Otázka čo ďalej je však v dnešnej našej situácii ťažko zodpovedateľná. Vzhľadom k tomu, že naša Zem má 4,7 miliardy rokov, život na nej sa počíta na stovky miliónov rokov, naše súčasné pôsobenie je vlastne okamih. Môžeme ho teda prirovnať k viacerým katastrofám, ktoré sa na Zemi udiali. Doteraz sa Zem a príroda na nej so všetkým vyrovnala a výsledkom sme aj my s našou civilizáciou a inteligenciou. Už sa len natíska otázka, či aj my s našou múdrosťou a súčasne hlúposťou dáme predpoklady pre vznik niečoho vyššieho, a za akú cenu. V každom prípade by určite pomohlo keby sme si túto situáciu uvedomili a začali sa podľa toho pri svojom konaní rozhodovať.