Denník N

Váhostav neváha

Váhostav neváha, Váhostav neplatí.   Slovenskom hýbe posledné týždne kauza Váhostav. Okolo spoločnosti sa už minimálne mesiac točia všetky relevantné médiá, vrátane sociálnych sietí. Ak by sa jednalo o prácu PR agentúry, tak už dnes by PR agentúra nestíhala prijímať objednávky. Problémom je ale fakt, že spoločnosť slovenského oligarchu Juraja Širokého Váhostav sa dostala do finančných […]

Váhostav neváha, Váhostav neplatí.

 

Slovenskom hýbe posledné týždne kauza Váhostav. Okolo spoločnosti sa už minimálne mesiac točia všetky relevantné médiá, vrátane sociálnych sietí. Ak by sa jednalo o prácu PR agentúry, tak už dnes by PR agentúra nestíhala prijímať objednávky. Problémom je ale fakt, že spoločnosť slovenského oligarchu Juraja Širokého Váhostav sa dostala do finančných problémov a stala sa insolventnou.                    

 

V demokratických štátoch je prirodzené, že aj veľká spoločnosť raz za čas zbankrotuje. Bankrot je predsa prirodzemou súčasťou biznisu a štátu. Zákony na bankrot myslia, štát prostredníctvom zákonov by mal chrániť veriteľov, živnostníkov, banky a subdodávateľov. Mali by byť jasne stanovené podmienky úhrady faktúr, za akých podmienok štát bude naďalej vyplácať zmluvy pre víťaza tendra, ktorý pre Slovensko stavia diaľnice, nemocnice, garáže, a neviem čo ešte všetko Váhostav vysúťažil. Problém ale nastane, ak spoločnosť, ktorá vyhráva jeden štátny tender za druhým a neplatí svojich subdodávateľov, patrí oligarchovi, ktorý sponzoruje vládnu stranu. Ešte väčším problémom ale je, ak neplatenie subdodávateľov vládu nezaujíma. Preto tento fenomén neplatiča, pri kauze Váhostav vyletel doslova ako raketoplán.

 

Keď kauza Váhostav vypukla naplno, médiá a politici sa okamžite začali predháňať v tom, kto za čo môže a kto za čo nemôže. V tom čase už ale malým a stredným podnikateľom, ktorých Váhostav vtiahol do tejto, dovolím si napísať, finančnej pyramídovej hry, hrozil bankrot a exekúcie. Ako k tomuto mohlo dôjsť? Ako sa spoločnosť , ktorá dodáva služby štátu a faktúry má uhrádzané na čas, mohla stat najväčším dlžníkom v štáte? Odpoveď treba hľadať nielen v tom, kto tú spoločnosť vlastní, ale aj v tom, prečo niekto vôbec získal nedotknuteľné postavenie v Slovenskej republike.

 

Štátnosť a politická orientácia.

Slovenská republika vznikla po rozpade Českej a Slovenskej federatívnej republike 1.1.1993. Za vznik štátu si najväčšie zásluhy robia politici ako Mečiar, Gašparovič spolu s HZDS a SNS. Všetci títo politici majú jedno spoločné, a to ich pozitívny vzťah ku Rusku a ich politickej kultúre, to znamená oligarchistické usporiadanie štátu so silnou tajnou službou, politicky ovládanou políciou a súdnictvom. Ľudovo povedané, pár jednotlivcov si rozdelí štát prostredníctvom privatizácie a sponzorských darov. Neskôr do najdôležitejších funkcií štátu a do tajných služieb dosadí svojich overených a poprípade vydierateľných ľudí a veľká hra s názvom pánske huncútstvo môže začať.

 

Zrod Róberta Fica.

Skúsme si predstaviť, čo sa môže diať v hlave mladého ambiciózneho komunistu a ateistu, keď dôjde ku pádu komunizmu. Róbert Fico chcel vtedy zachrániť ideály socializmu? Možno áno, bol mladý a začal sa formovať ako ochranca sociálne najslabších vrstiev. Kritizoval Mečiarovu privatizáciu, útočil na nenažraných privatizérov, otvorene hovoril o zlodejoch vo vláde, o mafii ktorá ovládla štát. Ministra financií a podpredsedu vlády Ivana Miklóša označil ako najbohatšieho slováka po Vladimírovi Mečiarovi. Neustále hovoril o zoštátnení bánk, zdravotných poisťovní, o zdanení najbohatších, o zhabaní majetku. Zároveň chcel zabrániť zneuživaniu živnostníkov, vystavených neľudskému vykorisťovaniu. Do toho všetkého v sebe objavil katolíka so silným odkazom sociálneho zmieru. Začal sa priateliť s cirkevnými hodnostármi. Toľko jeho stručná charakterová vlastnosť.

 

Vznik strany SMER.

 

Prečo vznikla strana Smer? Vznikla z trucu nenaplnených osobných ambícií jeho predsedu Róberta Fica? Pokúsim sa na to nájsť odpoveď komparáciou faktou, dostupných v médiách a informácií od politikov. V dnešnej dobe je možné tvrdiť, že ak by bol Róbert Fico v časoch SDĽ v proreformnej vláde Mikuláša Dzurindu, tak by Smer SD nebol vznikol. Dá sa tvrdiť, že jeho osobná ambícia prerástla záujem strany a hlavne, v čase ked SDĽ strácala voličov, bol Fico stále poslancom a členom vládnej koalície. Napriek tomu ju ale neustále kritizoval za antisociálny program a vytváral si na politickom trhu priestor pre nový politický Smer. Už vtedy potichúčky údajne začal oslovovať sponzorov! Ako prvý, ktorý sa pridal na jeho stranu bol bývalý mediálny expert HZDS Fedor Flašík. Ten nechal vypracovať prieskum verejnej mienky, kde zistili, že verejnosť túži po silnej ľavicovej strane, ktorá by im garantovala sociálne istoty. Prieskum zároveň ukázal, že voliči nedôverujú vtedajšej ľavici. Ľavicové strany boli vnímané len ako etablované značky bez možnosti ovplyvňovať politické, ekonomickohospodárske a verejné dianie. A tak Fico až vtedy začal oslovovať sponzorov. Musím taktne zdôrazniť, že Róber Fico tvrdí, že on sponzorov nezháňal, hlas na nahrávke nie je jeho a v byte pri kauze Gorila to bola voči jeho osobe zinscenovaná spravodajská hra SIS. Podľa ľudí z vnútra Smeru Fico oslovoval hlavne Mečiarových privatizérov odsunutých reformnou vládou na vedľajšiu koľaj. Ak v tom čase nastúpili do politického vlaku Poór, Široký a Brheľ ako prví, zákonite sa tak museli stať generálnymi sponzormi veľkej politickej hry. Áno v tom čase to bola len politická hra, ktorá až časom mala prinášať veľké zisky. Táto trojica pánov údajne dala na vznik Smeru v tom čase milióny slovenských korún. Potvrdzuje to aj nahrávka, v ktorej hlas veľmi podobný Ficovmu hovorí o tom ako zháňa peniaze. To, že z týchto peňazí nebola odvedená daň z príjmu, že nebola odvedená DPH nikoho na Slovensku neserie. Pýtam sa, prečo polícia nezasiahla a nepreskúmala hlas, čo hovorí o tom ako funguje slovenská politika?! Že špinavé peniaze slovenských oligarchov vstupujú do politiky a následne ju vďaka tomu riadia? Ak niekto pozná týchto sociálnych podnikateľov, tak vie, že nikomu nič nedarujú zadarmo a vždy žiadajú podpísať zmenku.

 

 

Holé zadky a slovenská bedač

 

V decembri 1999 Robert Fico vystúpil z SDĽ a rozhodol sa ísť vlastnou, ako sám tvrdil “treťou cestou”. Od začiatku sa podľa vlastných slov držal citátu generálneho tajomníka Komunistickej strany Číny, Teng Siao-pchinga “nie je dôležité, či je mačka biela alebo čierna, ale či chytá myš”. Táto veta bude rezonovať celou jeho politickou kariérou.

Volebná kampaň v lete 2002 vyvrcholila v septembri, keď si celé Slovensko mohlo vyobzerať na mnohých bilbordoch holé zadky ožobračených Slovákov. Tento Flašíkov experiment priniesol Ficovi iba 13,6% voličských hlasov. Dalo by sa tvrdiť, že pre novovzniknutú stranu výborný výsledok. Pre Fica to bolo ale veľké sklamanie. Vtedy došlo k prvému zemetraseniu v Smere. Prvou chytenou myšou bol Flašík a jeho vplyv v Smere okamžite upadol. Po zániku SDĽ a postupnom oslabovaní HZDS, oprate v Smere začali preberať neoboľševici s vycibreným mamonom. Zdá sa Vám to nelogické? Boľševik a mamonár? No na Slovensku vec bežná. V tomto období boľševický oligarchovia ešte sponzorovali ako HZDS, tak aj Smer. No ich zrak sa začal čoraz častejšie obracať k novej hviezde politického neba, túžiacej po sociálnych istotách pre tých najchudobnejších. To si oligarchovia čakajúci na svoju šancu veľmi dobre uvedomovali. Preto sa na rok 2006 už Smer pripravil a nenechal nič na náhodu. Hlavné témy boli banky, ochrana živnostníkov, malých a stredných podnikateľov, vykorisťovanie pracujúcich a katastrofálna situácia nezamestnaných. Upozorňoval na všadeprítomnú korupciu a rozprávkové zbohatnutie politikov. Jedinej téme, ktorej sa Róbert Fico vyhýbal , bolo financovanie politických strán.

V roku 2006 SMER – SD vyhralo voľby a vznikla koalícia SMER – HZDS a SNS. 4.júla 2006 pozastavili strane SMER členstvo v Strane europskych socialistov. Vtedy prvýkrát Fico podľahol tlaku oligarchov a podriadil ich mamonárske záujmy pred záujmami sociálnych istôt a volebného program. Preto v roku 2010 síce voľby vyhral, ale nezostavil vládu. Radičová sa totižto nebála Fica, ale nechcela si špiniť ruky a svoju česť s jeho oligarchami. Jediným, komu to vtedy nedošlo, bol Dzurinda s Miklóšom a tak pravica aj dopadla. Fico počas vlády Ivety Radičovej pochopil jednu zásadnú vec, a to že štiepenie pravice a ich neustále žabomyšie vojny ho znova vynesú do pozície premiéra. Počkal si a do dvoch rokov bol naspäť v kresle premiéra. Získal moc, po ktorej vždy túžil, ale nie vlastnou zásluhou. Pravicový volič na Slovensku je vďaka hádkam pravicových strán v kóme a Fico sa obáva len jednej veci – že sa preberie a z bdelej kómy povstane ako vták Fénix.

 

Rieši Fico problémy?

 

Milujem tlačovky, kde premier Fico predstúpi pred tabuľu s vytlačenými grafmi, alebo políčkami a odfajfkuje čo všetko splnili. Podľa premiérovho tvrdenia vyriešil problémy živnostníkov, malých a stredných podnikateľov, poplatky v bankách dal do poriadku, zdravotníctvo je v dobrej kondícii, školstvo šlape na plné obrátky, hospodárstvo rastie, získal spät Gabčíkovo, nezamestnanosť sa znižuje, výber DPH sa zlepšil, boj s nedostatočným výberom daní napreduje a čierne peniaze čochvíľa na Slovensku prestanú existovať. Ešte dotlačí zlých podnikateľov aby pridali zamestnancom na mzde a všetko bude tip top. Všetci jeho ministri sú čestní občania tohto štátu, nikto nikdy neprijal žiadny úplatok a o majiteľoch schránkových firiem, ktoré ovládajú tendre vlády Slovenskej republiky, ani len netuší. On ako premier predsa ku týmto informáciám nemá prístup. V poriadku. Je len zaujímavé, že keď je Fico v opozícii, má prístup ku všetkým informáciám vládnych tendrov a dokonca zaručnene vie povedať, že premiérka Radičová prijala úplatok! Kde je teda problém? Problémom sú oligarchovia a ich Black PR agentúry, ktoré riadia štvavé kampane a pamflety kladú ich na stôl predsedu vlády a rozoštvávajú spoločnosť?

Nie! Problémom je nenažranosť oligarchov a ich bohorovnosť, ich istota , že sa im nemôže nič stať, lebo oni sú mecenáši! To oni riadia tento štát? Poďme preto na začiatok, kde som písal o tom aký politický vzor stál pri kreovaní Slovenskej republiky. No predsa oligarchistická spoločnosť, ktorej metastázy preniknú všade. Liečiť ju dlhodobo nie je možné, lebo čím sú metastázy rozlezenejšie, tým je choroba fatálnejšia!

Preto sa poďme na metastázy Váhostavu pozrieť zblízka.

 

Široké metastázy.

 

V tejto časti sa úmyslene vyhnem morálnemu hodnoteniu oligarchu Juraja Širokého. Informácie o tejto vplyvnej osobe slovenskej politiky sú dostupné na rôznych servroch. Čo mňa ale prekvapuje je, že sa informácie o tom, akým zázračným spôsobom zbohatli slovenský oligarchovia sa ešte stále nedostali na verejnosť. Vie sa, že Juraj Široký zbohatol vďaka Koženého Harwardským fondom, ktoré v dnešnej dobe spokojne môžeme pomenovať ako príklad prvého veľkého tunelovania a okrádania drobných investorov. Je priam zvláštne, že si nikto nevšimol ako sa Viktor Kožený po príchode do Československa obklopil eštébákmi, ako si nikto nevšimol, že rozprávka o tom, že mal len pár dolárov vo vrecku a nápad, ktorý ho vyniesol medzi miliardárov, je len blud. Čo ale mal Viktor určite, sú mená ľudí na ktorých sa má obrátiť, mal otvorené dvere ku politikom a hlavne mal zvláštne kontakty na špičky eštébákov. Pán Kožený potom nečakane zdrhol na Bahamy ešte predtým než ho česká polícia zatkla. Nastáva teda otázka, prečo Viktor Kožený bol českou políciou stíhaný a slovenský oligarcha Juraj Široký nie? Odpoveď je jednoduchá. Koženého politické špičky neprijali, Česká republika stojí na iných princípoch spoločenskej zmluvy ako Slovensko. Česko je postavené na princípoch občianskej spoločnosti, aj keď teraz sa aj im oligarcha Babiš snaží zmeniť štátne zriadenie a priniesť im tam slovenský model vládnutia. Prečo teda majú slovenskí oligarchovia takú moc? Ten model je v dnešnej dobe poznateľný. Veľké ryby z ŠTB si stihli svoje záznamy skartovať a mená vymazať, zato dôležité osobnosti nevymazali, ale materiály si so sebou vzali. Tu môže ako príklad poslúžiť krádež spisu na osobu Vladimíra Mečiara v Trenčíne. Veľa sa o tom popísalo, no dôvod nebol Mečiarova spolupráca s ŠTB, ale to, že údajne donášal na Alexandra Dubčeka. Dá sa tvrdiť, že tento materiál urobil z Mečiara otroka oligarchov. Moc v rukách nemala vláda a parlament, ale novodobí otrokári (oligarchovia), čo mali v rukách dôkaz o udavačstve. To je aj dôsledok neustálych Black PR kampaní, ktoré na Slovensku vznikajú vždy akonáhle niekto začne otvárať tému vplyvu oligarchov a tému sponzorovnia politických strán plus tunelovanie štátneho rozpočtu. Ak slovenskí oligarchovia zbohatli na vydieraní, ožobročovaní a tunelovaní , ťažko po nich môžeme chcieť, aby zmenili svoje myslenie a taktiku boja s nepriateľom. Ich cieľ je jasný, ovládnuť a panovať. Preto sa držia pri mocenských hrách v pozadí. Ich teória hier je postavená na vzorci, získaj si vazala – otroka. Preto, ak sa dnes ľudia so zdravým úsudkom pýtajú, prečo kauza Váhostav došla tak ďaleko, nedostávajú odpoveď. Podľa ekonóma , ktorý pracoval v impériu jedného zo slovenských oligarchov, môžem v stručnosti predstaviť model ich biznisu. Vždy a za každých okolností potrebujú získať tender od štátu. Ich hlavný zdroj príjmov je štát. Preto ak požičiavajú peniaze politikom, tak žiadajú podpísať zmenku. Zmenka sa uloží v sejfe a tam vyčkáva na svoju príležitosť – na vydieranie. Oligarchovia majú hotovosť uloženú v bankách. Ak idú robiť biznis zo štátom, nikdy do toho nevrazia svoje peniaze. Rozpočet sa stavia tak, že sa do neho zarátajú úroky, provízie(úplatok) a zisk oligarchu. Ten sa potom vyvezie mimo Slovenska. Preto slovenským oligarchom vyhovujú strany, ktoré sa správajú ako Akciové spoločnosti. Oligarchovia potrebujú byť vlastníkmi politických strán. A tu je zásadný problem, lebo pri takomto usporiadaní nie sme demokraciou, ale oligarchokraciou a voľby sú na Slovensku zbytočné.

A prečo sú všetci oligarchovia bývalí komunisti? Odpovedˇ je viac ako jednoduchá. Vychádza zo samej podstaty boľševického hnutia. Boľševici ovládli štát cez vnútorný boj s nepriateľom a to aj za cenu miliónov ľudských životov. Vždy v prvom rade vyvraždili elitu, vytvorili gulagy, kde pozatvárali nepohodlných, trest smrti bol hrubým spôsobom zneužitý vo vykonštruovaných politických procesoch. Toto všetko ale neriadila strana, ale všadeprítomná tajná polícia, ktorá de facto, a dá sa tvrdiť, že aj de jure, mala výkonnú moc v rukách. Preto dnešní oligarchovia nepotrebujú politické strany, ale potrebujú skorumpované figúrky, ktoré pre drobné omrvinky a malé výhody (byty, autá a percentá zo štátnych zákaziek) zradia vlastné ideály o sociálnych istotách. Boľševizmus je spoločenský a despotický mor, ktorý vytvára z neschopných a zároveň všetkéhoschopných jednotlivcov elity. Tieto elity ale nie sú svojprávne vo svojom konaní, preto konajú tak, ako si to oligarchovia želajú.

 

Teraz najčítanejšie

Peter Nôta

Podnikateľ, kameraman na volnej nohe, publicista, dokumentarista. Získal som medzinárodnú cenu na Ukrajine za dokument o Spolužití v Krásnej Hôrke. Pracoval som pre ČT, TV NOVA, STV, MARKIZA. Publikoval v Domino Fórum, Vasarnap, HN. Vytvoril som portál sociálnej internetovej televízie Chilli.today Zatiaľ je vo forme Start Up projektu. vysielať chcem začať na jeseň. Momentálne hľadám strategického investora.