Buďme hrdí na šikovných Slovákov v zahraničí, Miroslav je príkladom.
Miroslav Gašpárek (22) je pôvodom z Púchova. Aktuálne je študentom na Imperial College v Londýne. Reprezentoval Slovensko na siedmych medzinárodných olympiádach v astronómii, astrofyzike a fyzike. Vo Veľkej Británii už študoval popri strednej škole. Popri štúdiu vytvorili spolu s niekoľkými ďalšími slovenskými kolegami projekt Wells – projekt vrchnáka na fľašu umožňujúceho dodržiavanie optimálneho pitného režimu, ktorý zvíťazil v britskej národnej súťaži. Tiež pomáha s prihláškami na vysokú školu pre Slovákov v organizácii Unimak, absolvoval výskumné stáže na Imperial College v Londýne, na Kalifornskom Technologickom Inštitúte a na Stanford University v USA. Vo svojom výskume sa venuje syntetickej biológii, umelým bunkám a systémovej biológii.
Tento článok obsahuje:
Porovnanie školstva na Slovensku a v Anglicku
Startup pre pitný režim (cena CISCO)
Prečo sa vrátiť domov na Slovensko
Stav vedy a výskumu na Slovensku
Povedz nám v skratke niečo o sebe.
Začínam štvrtý ročník biomedicínskeho inžinierstva na Imperial College v Londýne. Je to veľmi zaujímavý odbor, ktorý prepája matematiku, fyziku a inžinierske princípy a využíva ich v medicíne a biológii na to, aby sme mohli pomáhať ľudom. Od malička ma zaujímala matematika, astronómia, fyzika a jednoducho, ako funguje svet okolo nás. Na strednej som sa venoval mnohým veciam – od recitovania, cez olympiádu ľudských práv až po fyziku, ale nakoniec som sa rozhodol venovať sa odboru, ktorý mi umožní skombinovať vášeň pre matematiku a fyziku s medicínou.
Čo ťa viedlo k rozhodnutiu ísť študovať do zahraničia ?
Keď som bol na základnej škole, nič nenaznačovalo tomu, že raz budem študovať v zahraničí. Rodičia ani nikto z blízkeho okolia neštudoval v zahraničí. Ale vďaka reprezentácii Slovenska na medzinárodných olympiádach počas strednej školy som stretával ľudí, ktorí išli študovať na Oxford a iné kvalitné zahraničné školy. Prišlo mi to byť úplne nepredstaviteľné. No uvedomil som si, že sú to tiež ľudia ako ja, tak som si povedal, že by som to možno tiež mohol vyskúšať aj na zahraničnej univerzite.
Aj takto vyzerá práca na matematickom modelovaní biologických systémov,konkrétne na Caltechu.
Ako porovnávaš školstvo na Slovensku s Anglickom?
Viem trošku porovnať stredné školy, keďže som študoval na strednej na Slovensku aj vo Veľkej Británii. V Anglicku si v predposlednom ročníku vyberáte 4 predmety a v poslednom ročníku iba 3 predmety, na ktoré sa plne sústredíte. To vás núti sa už v 16 rokoch rozhodnúť, čomu sa budete ďalej venovať.
V Anglicku sme napríklad vo fyzike nešli úplne do hĺbky v teórii, ale každú druhú hodinu sme experimentovali. Naopak na Slovensku sme žiadne experimenty nerobili, keďže sme nemali pomôcky ani dostatok času. Myslím si, že táto praktická časť nám chýbala, keďže dobré experimentovanie zahŕňa množstvo praktických zručností, od plánovania experimentu až po analýzu nameraných dát. Na druhej strane, mal som pocit, že v matematike sme sa na Slovensku učili viac o princípoch, dostávali sme viac odvodení a vo všeobecnosti bola otázka „prečo“ adresovaná trochu viac. V Anglicku sa vyučovali zdanlivo pokročilejšie témy, no mal som pocit, že trošku povrchnejšie a viac sa adresovala otázka „ako“. No a to bráni ísť do hĺbky.
Škola v Anglicku mi ale ukázala akým spôsobom treba mať rešpekt k učiteľom. Oslovovali sme ich “madam, pani, pán”. Nemohli sme ich ignorovať či vyrušovať na hodinách – naopak sme k učiteľom vzhliadali ako k lídrom a osobnostiam.
Štúdium v Británii ma tiež naučilo fair-play. Podvádzať pri skúškach či domácich úlohách sa bolo niečo nemysliteľné. Ten, ktor si tri mesiace nespravil domácu úlohu nebol frajer, ale lúzer.
Na St Edmund’s College som študoval niekoľko mesiacov, od septembra do januára. Bola to najstaršia katolícka škola s veľkou históriou. Na začiatku to bolo veľmi fajn, ale po čase som si uvedomil, že je to pre mňa príliš veľký stereotyp. Predstavte si, že celý týždeň nemôžete opustiť brány školy okrem víkendu a celý deň máte naplánovaný od rána do večera . Aj keď je ten deň zaujímavý, po čase vás denná rutina á la „raňajky – ranná modlitba – škola – obed – škola – krúžok – večerná modlitba – večera – večerné štúdium – hodina voľného času – spánok“ omrzí. Môže sa stať, že budete toho presýtený. Tak som sa začal učiť sám a dopredu a presvedčil som učiteľov, aby mi dali skúšky z celého roka už v januári. Podarilo sa mi to a mohol som už v januári cestovať na Slovensko.
Na strednej som mal zase štyri a pol roka individuálny plán. Bolo to preto, lebo som si uvedomil, že máme síce dobrý dejepis či španielčinu, ale fyzika a matematika nie je na takej úrovni aby som sa rozvíjal dosť rýchlo. Raz som napochodoval k zástupcovi do kancelárie a povedal mu: „pozrite sa pán zástupca, je to tu fajn, ale ja sa tu trošku nudím. Dohodnime sa takto: ja si spravím skúšky dopredu a potom sa budem môcť doma učiť astronómiu a fyziku. Uvidíte, že ešte v tomto roku pôjdem na celoslovenské kolo astronomickej olympiády a následne na medzinárodné a spravím vám dobré meno.“ Mohol ma vyhodiť, ale povedal: „Dobre, vyskúšajme to“. Skúšky som spravil na samé jednotky a podarilo sa mi postúpiť aj na medzinárodné kolo astronomickej olympiády. Takto to pokračovalo počas ďalšie 4 roky. Toto by mohla byť cesta aj pre iných šikovných žiakov, ktorý sa 8 hodín v škole nudia. Ten čas sa dá stráviť pre nich aj efektívnejšie.
Po finálnej ceremónii na Medzinárodnej olympiáde z Astronómie a Astrofyziky 2015 v Indonézskom Semarangu.
Akými 3 slovami by si charakterizoval rozdiel školstva u nás a v zahraničí?
Prístup. Metodika. Učitelia.
Startupy – Akú rolu si v nich hral ty a ako tieto projekty dopadli?
Už v prvom ročníku na vysokej škole v Londýne sme spolu s pár Slovákmi, čo tam začali študovať (Maťo Ferianc – elektrické inžinierstvo, Dano Zvara – programovanie, Filip Stollár – programovanie, Alžbetka Dlhá – Business a IT) začali pracovať na projekte. Vymysleli sme vrchnák na PET fľašu, ktorý umožní monitorovať koľko tekutín vypijete a cez bluetooth sa napojí na smartfón, ktorý obsahuje mnou vytvorený algoritmus založený, ktorý dokáže vypočítať koľko vody máte vypiť na základe vášho pohlavia, výšky, veku a fyzickej aktivity. Vrchnáčik tiež dokázal merať koľko vody ste už vypili. Maťovi sa podarilo vyrobiť prototyp, Dano pracoval na programovacej časti, Filip sa venoval grafike a Betka vytvorila biznis plán a celkovo tomu dala hlavu a pätu. Nakoniec sa nám podarilo uspieť v konkurencii tímov z celej Veľkej Británie v súťaži „CISCO Switch-Up Challenge“. výlet do Kalifornie do centrály spoločnosti CISCO, kde sme videli veľa zaujímavých vecí a dokonca sme sa stretli s predsedom predstavenstva Johnom Chambersom.
Počas štúdia som sa začal venovať aj výskumu. Už v prvom ročníku mi moja prednášajúca matematiky Dr Reiko Tanaka umožnila pracovať na projekte, v ktorom sme pomocou matematických a počítačových výpočtov hľadali optimálnu liečbu ekzému, ktorá by vzhľadom na individuálnu charakteristiku pacienta určila správne dávkovanie liekov, aby sa vyliečil s čo najmenším použitím liekov a v čo najkratšom čase. Na tomto výskume sa stále pracuje a verím, že raz jeho výsledky prinesieme do praxe. Dokonca sme so spolužiakmi vytvorili niekoľko vzdelávacích hier o ekzéme, ktoré si môžete zahrať tu.
Počas školy som stihol ešte stáž v Slovenskom startupe – Exponea. Bola to super skúsenosť s prácou s dátami a ľudom z Exponei som veľmi vďačný za to, že som sa tam mohol niečo naučiť o biznise. Peťo Irikovský, CEO Exponey, ma napríklad hneď v prvý deň v práci zobral na stretnutie s novým klientom – koľko manažérov by mi niečo takéto umožnilo?
V centrále spoločnosti CISCO spolu s Maťom Feriancom (prvý zľava) a predsedom predstavenstva a dlhoročným riaditeľom spoločnosti CISCO Johnom Chambersom (druhý zprava)
Tiež si strávil leto na Caltechu, čo presne si tam robil?
V druhom ročníku som sa začal viac venovať oblasti syntetickej biológie – jednej z najmladších a pre mňa najdôležitejších a najvzrušujúcejších vedných oblastí. Je to v podstate genetické inžinierstvo na steroidoch. Upravuje živé genetické systémy – zväša baktérie – tak, aby vykonávali rôzne ľudstvu prospešné činnosti. Táto oblasť ma úplne uchvátila, pretože nie je len o práci v laboratóriu, ale matematické modelovanie je v nej úplne kľúčové. Začal som teda kontaktovať najlepších svetových odborníkov v tejto oblasti s otázkou, či by mi neumožnili počas leta robiť výskum v ich laboratóriách. Prvá bola profesorka z MIT, ktorá ma chcela prijať, no práve odchádzala na materskú dovolenku. Druhým bol profesor z MIT, ktorý nemal miesto v laboratóriu. Do tretice všetko dobré: Profesor Richard Murray z Kalifornského Technologického Inštitútu (Caltech), ktorý je jednou z najväčších osobností v oblasti kontrolného inžinierstva (samojazdiace auto ktoré prešlo 70 km v púšti postavili pod jeho vedením už v roku 2004) a syntetickej biológie mi zaslal 75-stranový dokument – návrh financovania projektu výskumu syntetických buniek pre americké ministerstvo obrany. Povedal, aby som si ho prečítal, dal mu vedieť, či by som chcel na takejto téme pracovať a ak áno, aby som si pripravil špecifický plán a návrh výskumu. Že ak bude dosť dobrý, tak ma prijme na letnú stáž. Môj návrh bol vraj veľmi dobrý a tak sa mi podarilo po druhom ročníku získať stáž na Caltechu, na jednej z najlepších svetových inžinierskych a technologických univerzít, kde napríklad pracovali aj Albert Einstein a Richard Feynman. Podobne ako Imperial College alebo ako MIT je Caltech zameraný najmä na inžinierstvo a prírodné vedy, v prípade Imperialu je to však ešte aj medicína a biznis. Keď ste spolu s ľuďmi z rôznych odborov, z rôznych vedných odvetví, ale ste špecificky zameraný na praktický výskum a vývoj, môžete sa dostať do danej problematiky hlbšie a zároveň získať pomoc od kolegov, ktorí majú expertízu v iných oblastiach.
Na Caltechu som vyvíjal softvér, ktorý by umožnil jednoduché prepájanie modelov biomolekulárnych systémov v jednoduchých syntetických bunkách. Tiež som pracoval aj v laboratóriu, kde som sa učil pracovať s rôznymi biomolekulárnymi nebunkovými systémami, lipozómami (tukovými membránami tvoriacimi „obaly“ na DNA).
Ak by sa nám podarilo vytvoriť fungujúce syntetické bunky, malo by to nedozerné benefity. Mohli by sme napríklad vytvoriť syntetické bunky špecificky ničiace dané nádorové bunky. Mohli by sme pomocou nich diagnostikovať choroby… a mnoho iných aplikácií. Využitie syntetickej biológie je veľmi všeobecné, od testovania čistoty vody až po záchranu života ľudí. Samozrejme, my inžinieri sa radi hráme, preto už existujú aj menej konvenčné aplikácie. Predstavte si napríklad syr vyrobený z bunkových kultúr z… vášho podpazušia, či z vašich chodidiel. Babka vám možno hovorila, že „ste to, čo jete.“ Nuž, teraz snáď môžeme povedať, že „jete to, čo ste.“
Purifikované plazmidy obsahujúce dva rôzne biomolekulárne obvody v laboratóriu Prof. Murraya na Caltechu.
Povedal si, že je dôležité aby sme viac vracali domov. Čo máme robiť, aby sme sa priblížili zahraničiu v tejto oblasti?
Nebudem hovoriť, čo majú robiť iní, poviem za seba. Vo voľnom čase a zadarmo sa snažím pomáhať cez neziskovú organizáciu zahraničných slovenských a českých študentov Unimak slovenským a českým stredoškolákom s prijímacími procesmi na kvalitné zahraničné univerzity. Robíme to, lebo vidieť svet vonku má zmysel, najmä ak tam človek môže získať kvalitné vzdelanie. Tým však nechcem povedať, že na Slovensku sa to nedá. Koniec koncov máme mimoriadne šikovných ľudí v rôznych oblastiach, ktorí vyštudovali slovenské univerzity.
Mrzí ma však, že tu nie je veľmi veľký záujem o inžinierstvo a o prírodné vedy. Keď som na Slovensku, tak chodím prednášať na stredné školy – o bioinžinierstve, o syntetickej biológii, či o štúdiu v zahraničí. Sú školy kde sa pri mojej otázke „kto chce ísť študovať inžinierstvo?“ zdvihnú tri ruky z päťdesiatich. A z toho jeden študent na otázku „a aký inžiniersky odbor odbor chceš študovať?“ odpovie: „To je jedno, ja chcem byť promovaný inžinier.“ Inžinierstvo je úžasná tvorivá disciplína! Inžinieri by mali využívať vedecké poznatky na vytváranie riešení na praktické problémy s ktorými sa ľudia stretávajú. Od stavby mostov, cez hľadanie nových liekov na rakovniu, až o lepšie spracovávanie odpadu. A z tejto tvorby môžeme mať obrovskú radosť – podobne ako umelci.
Takže určite je potrebné, aby sa študenti viac venovali matematike. Myslím, že je úplne kľúčová pre všetky oblasti života. Niekedy si totiž v médiách, dokonca aj v tých mienkotvorných, prečítam o nejakej novej štúdii, napríklad v sociálnych vedách. Niekedy sú to také zvláštne zistenia, tak si otvorím originálnu štúdiu – a zistím, že sa reálne výsledky líšia od toho, čo napíše novinár, hlavne vzhľadom na štatistické chyby a odchýlky. A viac sa pýtajme otázku „prečo?“ Aký má zmysel to, čo robím? Komu to pomôže?
Prečo sa venuješ takémuto dobrovoľníctvu v Unimaku vo svojom voľnom čase? Mohol by si ho predsa tráviť aj inak-
Vo všeobecnosti verím, že každý by mal niečím „bezplatne“ prispievať do spoločnosti. Kto má peniaze tak môže dávať peniaze. Ja som študent a peniaze nemám – tak dávam čas. Všetci by sme niečo mali dobrovoľne obetovať aby cítil spolupatričnosť s inými. Dôležité je však robiť to dobrovoľne a slobodne, bez nejakého donútenia druhými, či štátom. Takto sa môžeme zodpovedne stavať k slobode, pretože je krásna. A myslím, že je to súčasťou našich západných, antických, židovských a kresťanských hodnôt.
Ako môžeš stíhať učenie, robenie výskumu a venovať sa aj startupu?
Človek dokáže stihnúť oveľa viac vecí, ak si správne rozvrhne čas. Na Imperiali mám profesora, ktorý rozbehol niekoľko startupov, keďže vymyslel pokročilé stenty do ciev (stent – umožňuje priechodnosť ciev). Je to zároveň jeden z najväčších expertov na mechaniku tekutín v lymfatickom systéme. Popri tom učí, robí výskum, hrá na medzinárodnej úrovni frisbee a hrá na basgitaru.
Ako si rozvrhuješ čas Ty?
Tiež si myslím, že sa venujem mnohým veciam, od výskumu, cez zastupovanie všetkých študentov bioinžinierstva v katedrových a fakultných výboroch, až po organizáciu študentských súťaží – hackatonov v Londýne.
Väčšinou sa snažím počas školského roka vstávať o pol piatej ráno. Prečítam si Bibliu pomodlím sa, rozcvičím sa, vypijem kávu a idem sa približne hodinu – hodinu a pol učiť, či už matematiku, programovanie, alebo čítam nové štúdie z oblasti syntetickej biológie. Získam tým výhodu oproti ostatným. V tom čase totiž celý svet spí a nikto vás nebude otravovať. Potom idem do posilňovne a následne do školy. Cesta mi do školy trvá asi 40 minút. Väčšinou telefonujem s rodičmi a blízkymi, počúvam podcast a v metre čítam učebnice. Keď večer prídem zo školy tak varím, učím sa ,vybavujem emaily a idem spať. Treba si vedieť roztriediť povinnosti aby sme to všetko stíhali.
Čo by si chcel robiť na Slovensku ak sa vrátiš?
Chcel by som sa venovať výskumu a následne ho prepojiť s biznisom. Je dôležité rozšíriť všetko čo vymyslíme ďalej. Chcel by som to robiť v oblasti inovatívnych diagnostických prostriedkov alebo terapií voči chorobám. Verím, že sa mi na Slovensku podarí niečo takéto rozbehnúť, ale predtým chcem ešte získať v zahraničí skúsenosti.
Ako je na tom veda a výskum na Slovensku podľa teba?
Slováci sú veľmi húževnatí a tí najlepší sa nemajú problém uplatniť na medzinárodnej úrovni. Tu ale nie je optimálne nastavený systém, aby tu veda a výskum mohli dobre fungovať. Budem úprimný, nerozumiem tomu, prečo máme na Slovensku 31 univerzít a vysokých škôl. Takúto hustotu univerzít nemajú nikde. Sme malá krajina a mali by sme sa sústrediť na excelenciu. Podporujme tých kvalitných a dajme im viac peňazí, vytvorme im prostriedky.
Je tu tiež veľmi prebyrokratizovaný systém. To čo sa dá v zahraničí veľmi jednoducho vybaviť u nás trvá veľmi dlho a musíme vypĺňať veľmi veľa zbytočných papierov. Okrem toho má každý významnejší profesor na tieto veci svoju administratívnu asistentku.
Tiež si myslím, že zapojenie súkromného sektora je kľúčové. Pozrite sa na rebríček tých najlepších svetových univerzít a tiež výskumných ústavov (v syntetickej biológii napríklad J Craig Venter Institute). Sú to súkromné inštitúcie. Myslím, že nám tu chýba naozaj kvalitná súkromná univerzita, ktorá by mala väčšiu autonómiu od akýchkoľvek politických tlakov. Caltech, Stanford, Harvard, Yale… všetko sú to súkromné univerzity.
Myslíš si, že vedci a celkovo ľudia odchádzajú do zahraničia kvôli lepším podmienkam?
Myslím, že sú to tie podmienky, ale aj určitá váha, ktorú spoločnosť prikladá vede a výskumu. Nie sú to len peniaze, ale aj sloboda tvorivosti. Je tu veľa systémových problémov. Napríklad na Imperiali si tykám s množstvom profesorov a chodím s nimi na kávu. Tu má každý na dverách napísaný titul – aj ten bakalársky. U žiadneho profesora v School of Bioengienering som to nevidel – jednoduché meno stačí. Tituly pred menom a za menom nehovoria nič o tom, akými sme ľuďmi.
Môj supervízor zo Stanfordu, Drew Endy, dokonca nemá vlastnú kanceláriu – sedí v kancelárii so svojimi doktorandmi! Jeho kancelária slúži ako univerzálna mítingová miestnosť, kľúče od nej si môže zobrať ktokoľvek z laboratória. A to je jedným zo zakladateľov syntetickej biológie, na stole má ďakovné listy od amerických ministrov a hovorí sa, že pravidelne chodí na večeru s Larrym Page-om, spolumajiteľom Google a Alaphabet. Keď som sa ho pýtal, že či ho mám volať „Drew“ alebo „Profesor Endy“, tak sa na mňa pozeral ako keby som sa ho pýtal, že či býva na Marse. Je to jednoducho Drew.
Profesor Murray u ktorého som pracoval na Caltechu je členom poradného zboru amerického ministerstva obrany pre inovácie. V tomto výbore je aj Eric Schmidt (bývalý šéf Google) a Jeff Bezos (najbohatší človek na planéte) a mnohými ďalšími. Po týždni toho, že som ho oslovoval pán profesor Murry mi povedal : „prosím ťa už s tým prestaň, ja som pre Teba Richard, žiaden profesor“. Vzťah medzi študentmi a učiteľmi je v zahraničí na úplne inej úrovni. Tak ako si my vážime učiteľov aj oni si vážia nás. Je to o tej úcte a dôvere. Nepovyšujme sa jeden nad druhého.
Fotografia z okna Imperial College London, pri vzácnej príležitosti, keď bola londýnska štvrť South Kenisngton pod snehom
Prečo sú podľa teba Slováci šikovní?
Ak na Slovensku stredoškolák nemá možnosť, ako robiť experimenty na chémii a napriek tomu prekoná určitú úroveň a predsa len sa dostane k vede na rovnakú úroveň ako zahraniční študenti, je jasné že musel prekonať oveľa väčšie prekážky a teda musí mať vnútorný „drive“.
Dám príklad: Medzinárodnú olympiádu z astronómie a astrofyziky robí každý rok na Slovensku asi 20 ľudí a 5 z nich postúpi na medzinárodné kolo. V roku 2015 sme sa umiestnili, ako najlepšia krajina v Európe a minulý rok jeden chalan skončil 3. najlepší na svete! Takže robí to 20 ľudí, z nich sa dostane 5 (25%) na medzinárodné kolo a sme najlepší v Európe! V Iráne to v prvom kole robí 100 000 ľudí, z nich vyberú 5000 a následne top 20. Majú polročné školenia od univerzitných profesorov a vyberú najlepších 5. My v podstate nemáme žiadnu prípravu a máme podobné výsledky s krajinami ako Irán. A to preto, že sme húževnatí.
Aký potenciál má Slovenská mládež?
Obrovský! Keď dnes vidím motivačné listy stredoškolákov, tak som unesený – decká dnes robia oveľa úchvatnejšie veci ako ja. Máme tu brutálne šikovnú a vzdelanú študentskú elitu, ale potom tu je priemer, ktorý je dosť nízko oproti iným. Tá elita je tu ale napriek systému, nie vďaka nemu. Musíme vytvoriť systém, ktorý bude posúvať dopredu aj tých menej húževnatých.
Čo treba na pozitívnu zmenu?
Veľa pevnej vôle, veľa odvahy, snahy, vytrvalosti a nenechať sa odradiť aj keď to nejaký čas nepôjde, musíme sa snažiť. Ako povedal Bruce Lee: „vezmi to čo je užitočné a zahoď to, čo nie je“. A to najdôležitejšie – nebojme sa my v zahraničí vrátiť domov. Poďme von, načerpajme skúsenosti a vráťme sa.
Kto je tvoj vzor?
Moji rodičia a starí rodičia. Môj otec bol vo väčšine morálnym kompasom a vždy sa s ním radím, čo mám robiť. Moja mama je tá najlepšia osoba na svete. Narodil som sa predčasne v 7. Mesiaci a moja mama mesiac so mnou ležala v nemocnici. Moja stará mama ma priviedla k medicíne (napriek tomu, že mala vyštudovanú len základnú školu!) a starý otec si zase udržal všetky jeho hodnoty napriek všetkým útrapám komunizmu a fašizmu a vždy sa vzorne staral o rodinu. Takže určite moja rodina.
Čo sa týka ostatných, tak je to samozrejme Richard z Caltechu, ktorý mi ukázal, s akou úctou sa k druhým má správať niekto, kto je úplne na inej úrovni a tiež Drew zo Stanfordu, ktorý úplne zmenil moje zmýšľanie o vede ako takej a naučil ma rozmýšľať o jej demokratizácii a dostupnosti pre všetkých. Obdivujem aj Petra Thiela, amerického podnikateľa a zakladateľa PayPalu, či early stage investora do Facebooku, či SpaceX. A on hovorí jedno dôležitú vec: „neboj sa mať opačný názor a neboj sa ho vyjadriť“. Je jeden z mála klasicky liberálnych a konzervatívnych ľudí v Silicon Valley – a nebojí sa to povedať na rovinu. Takéto provokovanie a sloboda v myšlienkach sú mimoriadne dôležité.
Máš sen vybudovať biotechnologickú spoločnosť. Prečo práve na Slovensku?
Mám to tu rád. Mám tu rodinu, blízkych ľudí, priateľov… A ako som spomínal vyššie, Slovensko má veľký potenciál. Už je tu napríklad startup MultiplexD zameraný na diagnostiku rakoviny. Paľovi Čekanovi v ňom veľmi držím palce. Tiež tu máme iných vedcov, ktorí robia mimoriadne zaujímavé veci. Z tých známejších Ján Tkáč, z tých menej známych Ján Danko v Košiciach, kde sa venuje kostným „lepidlám“. Inak máme startupy ako Exponea, Decent, Sli.do, či Sygic. A tiež firmy ako je Eset. Vidíte, máme tu šikovných ľudí. Poďme teda do toho.
Načo si hrdý ako Slovák?
Podľa toho, čo najčastejšie nosím do zahraničia to budú Horalky a naše domáce ovocné destiláty (smiech). Fľašky dobrej jablkovice som už doniesol profesorom na Imperial, Richardovi na Caltech, či Drewovi na Stanford. A všetkým sa to páčilo! Teraz vážnie, jasné, že som hrdý, že som Slovák. Slovensko si prešlo ťažkými historickými obdobiami a teraz sa máme tak dobre ako nikdy. Som hrdý na každý úspech Slovenska, na všetky dobré veci: od hokeja, futbalu, cez prebúdzajúcu sa aktívnu občiansku spoločnosť, až po Vysoké Tatry, Púchov, či Nosice (dedinka, z ktorej pochádzam).
Autori: Silvia Filová, Timotej Vančo, Miroslav Gašpárek
Foto: Silvia Filová, archív Miroslava Gašpáreka
