Ako sa rozísť…

Nemáme presné štatistiky o ktoré by sme sa mohli oprieť. A predsa sa zdá ako zrejmé, že dnes vstupujeme do manželstva neskôr ako v minulosti. A keďže vstupujeme do manželstva neskôr, obdobie pred manželstvom sme zaplnili viacerými vzťahmi. Niektorí celou sériou vzťahov. Je dnes vzácne naraziť na niekoho, kto prakticky prvý vážny vzťah dokázal premeniť na manželstvo. A vo vzťahoch pritom dokážeme zájsť ďalej, než bolo kedysi bežné… To, čo je pre dnešnú tému dôležité, je nárast počtu vzťahov a ich hlbšie prežívanie. A následne ich rozpad. Narástol počet vzťahov a následne aj rozchodov. A preto dozrel čas porozprávať sa o rozchádzaní… Pretože rozchádzame sa často a často si pri tom ubližujeme…

Súčasná diskusia

Ak si do prehliadača zadáte slovo rozchod a prelúskate sa množstvom článkov ktoré na Vás vychrlí, získate pocit že téma rozchodu sa v spoločnosti rieši primárne v dvoch rovinách. Tou prvou sú znaky toho, že vzťah skončil. A tou druhou, ako to prežiť bez „bolesti“.

Čo sa týka prvej roviny. Ak dáme bokom násilie, ktoré je v rozpore so samotnou podstatou vzťahu, tak neexistujú znaky. Neexistuje zoznam, kde štyri znaky znamenajú koniec a tri je to ok. A sú problémy, cez ktoré je možné prejsť a pre niekoho sú dôvodom k odchodu. Ak budete dostatočne dlho hľadať, určite nájdete niekoho kto Vám odsúhlasí Váš dôvod, nech by bol akýkoľvek. A tak, nakoniec je to na Vás, to rozhodnutie je vo Vašich rukách…

Čo sa týka druhej roviny. Rozchod nie je niečím, čo treba zažiť. Nikdy to nebude móda a nebude to „in“. A vždy bude bolieť. Bolesť upriamuje našu pozornosť na zranenie. A zranenie volá po uzdravení. Bolesť je znakom uzdravovania, je prejavom hojenia rany. Zranenie musí prebolieť, aby mohlo byť uzdravené. Bez uzdravenia zranenia, si toto zranenie ponesieme zo sebou, bude komplikovať naše vzťahy, bude nám kaziť prežívanie vzťahov a môže ich aj zničiť. Niečo ako bezbolestné riešenie neexistuje…

Oveľa menej sa hovorí o tom, ako kríze vo vzťahu predchádzať, ako spolu prekonať problém. Rozchod je už takou bodkou, je smrťou vzťahu. Chýba tiež diskusia o tom, ako si vybrať partnera. Kedy je ten správny čas pre vzťah. A v kontexte dnešnej témy, chýba aj diskusia o tom, ako sa rozísť…

Problém rozchádzania

Ako sa rozísť. Je to dôležitá téma, narazil som na ňu len pod jedným článkom. Ľudí to evidentne trápi a nie je im jedno ako…Po pravde, nie som rád ak sa ľudia rozchádzajú. Ale dochádza k tomu a tak v snahe pomôcť, rozmýšľal som nad témou ako sa rozísť…

Vzťah nie je výmenným obchodom, ani kontraktom… Pre niektorých asi áno, ale človek nie je predmet a neočakáva áno s malými písmenkami pod čiarou…Vo všetkom čo robíme a prežívame, rezonuje človek ako osoba. A preto ľudský, osobný a humánny by mal byť aj spôsob, ako sa rozísť…

Málokedy sa stane, že obidvaja dospejú k rozhodnutiu pre koniec v rovnakom okamihu. Je to vzácne, ale v drvivej väčšine to tak nie je. Takmer vždy jeden dospeje k rozhodnutiu a ten druhý, ešte o tom nevie. Ten ktorý dospel k rozhodnutiu, je na tom lepšie. Ak nejde o sebecké rozhodnutie a dozrelo v ňom, potom je na to vnútorne pripravený. Ešte nevie, čo všetko to bude obnášať a bude to aj bolieť. Ale je ďalej, než jeho partner.

Ten druhý väčšinou skĺzne do šoku. Toto nečakal. Nepochybne bude chcieť bojovať. A je to prirodzené. On predsa k tomuto rozhodnutiu nedospel a má dôvody, prečo chce zostať. Ak ten prvý bude na tom trvať, bude musieť dospieť k tomu, že nastal koniec a až potom sa začne s tým všetkým vyrovnávať.

Hovorí sa, že pre budovanie vzťahu sú potrební dvaja a pre jeho rozvrátenie stačí jeden. Za istých okolností aj pre záchranu môže stačiť jeden, ale to je na inú debatu…

Rozchod bolí

Rozchod je náročný proces. Kto povedal, že to bude jednoduché? Určite niekto z „lifestyle“ magazínov…Bez ohľadu na to, ako dlho vzťah trval, tí dvaja niečo spolu prežili. A je tam veľa pekných okamihov a spomienok…

Oháňať sa vecami v kontexte vzťahu je necitlivé. Ale aj pri niektorých veciach nie sme ochotní nechať ich „odísť“, pretože máme k nim vzťah. Je tam množstvo emócií, spomienok, zážitkov… Vzťah sa vždy nesie v duchu toho, čo tí dvaja spolu prežili, preto rozchod nie je ľahký a bolí.

Bolesť je úmerná dĺžke a hĺbke vzťahu. Ak niekto zanecháva za sebou zlomené srdcia, už si tú bolesť nemusí uvedomovať. Ak niekoho ten druhý zradil, hoci len raz, jeho city môžu byť otupené. Ale nič čo neprebolelo, nebolo uzdravené a tlačíme to pred sebou ako náklad.

Práve cesta, ktorou tí dvaja prešli, blízkosť, slová, dotyky, okamihy… kladú dôraz na to, aby rozchod mal určitú formu a obsah…

Je dôležité kde a ako

Slová o konci by nemali zaznieť niekde kde je veľa ľudí. K zraneniu (z rozchodu) by sa mohlo pridať aj zahanbenie (pred druhými). Nemali by zaznieť ani niekde vonku. Ten druhý môže reagovať rôzne, ale najskôr sa bude chcieť niekam utiahnuť, na miesto kde bude mať pocit bezpečia. Cestovať cez celé mesto so slzami v očiach nie je nič príjemné.

Po tom všetkom, dozvedieť sa to inak ako slovami a z úst toho druhého, by bolo zvláštne. K stretnutiu dvoch bytostí, aj keď sa ich cesty rozchádzajú rozhovor patrí. V tejto chvíli neriešime vzťah s násilníkom, kde vyhľadať pomoc, prípadne ukončiť vzťah s dôrazom na bezpečnosť je prioritou…

Zvláštne by bolo dozvedieť sa to od niekoho iného. Ak také rozhodnutie padlo, ten druhý by ho mal vedieť ako prvý, teda hneď po Vás…

Čo je dôležité

Za mlákou pred časom urobili výskum, podľa ktorého ľudia uprednostňujú presnosť a jasnosť situácie. Jednoducho chcú poznať pravdu a nemajú radi zahováranie. Ak ste sa rozhodli s niekým rozísť, nechoďte okolo horúcej kaše a povedzte to priamo. A pravdivo povedzte prečo.

Ak ten druhý niečo urobil a nemal, alebo neurobil a mal… ak sa dozvie prečo, môže na sebe pracovať, môže to zmeniť a tak nabudúce byť lepšie pripravený na vzťah. Môže a nemusí to pochopiť a prijať. To už je na ňom. Môže a nemusí to zmeniť – možno niekto iný by s tým nemal problém. Prejavom lásky však je, povedať mu pravdu… A ak dôvod nie je na jeho strane, aj vtedy by mal poznať pravdu. Tak či tak sa bude musieť vyrovnať so stratou, ale nebude obviňovať seba.

Ak neviete svoje dôvody zdôvodniť, alebo sú nejasné, musíte byť pripravení na to, že neostane pri jednom rozhovore. Ten druhý predsa vie, prečo ten vzťah dával zmysel a vy len viete, že chcete skončiť. Pocity a emócie sú dosť prchavé. Samotný pocit pre rozhodnutie nestačí. Mohli by ste urobiť zlé rozhodnutie…

Trávili ste spolu veľa času a teraz po rozhovore, ak nejaký bol, ten druhý akoby neexistoval. Nedvíha telefón, zatajuje sa, vyhýba sa… Nikto nepovedal, že rozchádzanie sa je jednoduché. Ale určité komunikačné kanály by mali byť k dispozícií. Hlavne na začiatku. Pre odpútanie sa, je určitý odstup potrebný, priam nevyhnutný. Ale impulz by nemal prísť od toho, kto sa chcel rozísť, pre toho ten druhý vlastne už „neexistuje“. Povedať tomu druhému, že je koniec a prestať s ním komunikovať, je opäť v duchu „rýchleho“ a „bezbolestného“ riešenia. Ale pre toho kto ostal sám, je šokom a je to dosť necitlivé.

Skôr než bude neskoro

Zničiť niečo pekné, je jednoduchšie ako niečo vybudovať. Treba si to dobre premyslieť. Rozchod nie je jednoduchý. Aj preto si treba dva krát premyslieť s kým do vzťahu.

Možno je to dobou a mediálnym obrazom, možno nám chýba trpezlivosť a vytrvalosť, ale často utekáme pri prvých ťažkostiach. Utiecť je ľahšie než zostať a bojovať. Ale ani utekať sa nedá donekonečna. Je prirodzené, že vzťah prechádza aj turbulentným obdobím, že niekedy milovať bolí a vyžaduje veľa obety. To všetko je tak vzdialené falošným predstavám o láske, ktorými nás kŕmia médiá… Zredukovali sme vzťah na to pekné a hneď za tým je odchod. Ale problém je často možné prekonať a to pekné sa vráti… Nikto nás neučí ako o vzťah bojovať a ak už nebude iná cesta, ako sa slušne rozísť.

.

Ako som začal, aj skončím. Prajem ľudom, aby mali pekné vzťahy a aby dokázali problémy riešiť skôr, než prerastú v krízu a aby dokázali prekonať aj krízu. Vyhľadať pomoc a podporu dnes už nie je žiadne „tabu“. Rozchod nikomu neprajem. Ak sa tak stane, nech je v tom kus ľudskosti…

Tomáš Hupka

 Zdroj fotografie:

www.pinterest.co.uk