Denník N

Školské cvičenie z rasizmu

Ak v boji proti rasizmu nepomôže hanba za Kotlebu, ani obviňovanie školského systému je niečo v čom by vzdelávanie mohlo pomôcť?

Uplynulý rok sa povedalo a popísalo veľa o zhoršujúcom sa probléme rasizmu v Slovenskej spoločnosti, pričom za príčinu problému mnohí označovali vzdelávací systém. Začali sa organizovať školské výlety do koncentračných táborov a po školách putovalo divadelné predstavenie. Aj keď veľmi oceňujem prácu v tomto smere, niečo málo tomu chýba – skúsenosť z prvej ruky. Vidieť miesta a poznať osudy je iné ako zažiť.

Viac než jedna príčina

Došlo k zjednodušeniu problému na vzdelanostný aspekt – špeciálne ohľadne dejín – nieje však možné celý problém zjednodušiť na tvrdenie o nedostatku informácií o 2. Sv. Vojne. Vyjadrenia časti prvovoličov v zmysle „Budem voliť krajnú pravicu, lebo urobia poriadok“ hovorí viac o nedostatku informácií o aktivitách extrémistických strán, o ich ideologickom pozadí a reálnych politických cieľoch. Problém tkvie čiastočne v informovanosti a angažovanosti voličov o súčasnej situácii, v prípadnom rasizme a v znalosti historického kontextu krajnej pravice. Pokiaľ je takéto rozhodnutie podfarbené príbehom o Slovenskom štáte tradovaným ústnym podaním, vzdelávací systém čelí nečakanému problému – alternatívnej interpretácii dejín – ku ktorej dochádza mimo školy.

Perspektíva alternatívneho výkladu sa líši podľa toho kto ju podáva. „Populárne“ verzie alternatívnej histórie 2. Sv. Vojny sa v 90. rokoch opierali o tradičný rasizmus založený na historickom blude o árijskej rase. V priebehu prvých desiatich rokov nového tisícročia sa časť našich pravicových extrémistov „poopravila“ po preštudovaní Mein Kampf a pasážach venovaným slovanských národom, z čoho vznikli novšie krajne-pravicové rasistické ideológie založené na nadradenosti Slovanských národov. Najmodernejšie krajne-pravicové ideológie sa snažia fungovať bez ľubovolnej rasistickej ideológie (aspoň na povrchu) a často volia apologetiku predstaviteľov HSĽS. Nieje preto v silách pedagógov vyvracať každý blud zvlášť.

Existuje spôsob ako riešiť vplyv výkladu histórie z alternatívnych zdrojov?

Cvičenie učiteľky Elliottovej
Štvrtého apríla 1968 zastrelili amerického pastora a aktivistu Martina Luthera Kinga. Táto udalosť zasiahla aj učiteľku v malom meste Randall. Jane Elliott sa rozhodla priblížiť svojim žiakom aké to skutočne je byť segregovaný od časti spoločnosti.

V nasledujúcich dňoch sa spýtala svojich žiakov či vedia aké to je to žiť v segregovanej spoločnosti. Žiaci odpovedali, že vedia aké to je. Ich presvedčenie však malo byť otestované v praxi.

Pani Elliott im povedala, že ľudia s modrými očami sú lepší ako ľudia s hnedými očami. Modrookí mali dlhšie prestávky, mali prístup do novej telocvične, sedeli vpredu a bolo im hovorené aby sa hrali len s modrookými. Hnedookí dostali hnedú pásku na ruku, museli sedieť vzadu a nesmeli sa hrať s modrookými. Pani Elliott viac karhala hnedooké deti a keď spravili chybu zdôraznila, že je to pretože majú hnedé oči.

Niekoľko detí sa pýtalo aký je súvis medzi farbou očí a tým ako je kto šikovný. Pani Elliott im povedala, že je vedecky dokázaný súvis medzi melanínom a tým ako sú ľudia šikovný. Tí, ktorých farba očí predurčila byť nadradení sa začali podľa toho aj chovať.

Nasledujúci týždeň im pani učiteľka povedala, že sa mýlila. Na ďalší týždeň boli hnedookí lepší než modrookí a po tomto týždni žiaci spísali svoje zážitky do slohovej práce. Podobná udalosť prebehla na nemeckých školách a neskôr aj u nás – len v tom prípade to nebola len hra ktorá po dvoch týždňoch skončila…

Podstata lekcie z histórie
Výhoda cvičenia pani Elliott spočíva v skúsenosti z prvej ruky, pričom kontext segregovanej spoločnosti v USA v 60. rokoch, alebo segregácie židovských detí v 30. rokoch nehrá rolu. Subjektívnu skúsenosť z podobného zážitku nemôže nahradiť žiadny školský výlet. V kontexte histórie USA ju nemôže „opraviť“ príbeh „rasistického strýka“ o tom ako bolo lepšie za doby otroctva. V našom kontexte ju nemôže opraviť nikto vykresľujúci udalosti 2. Svetovej Vojny, alebo komunizmus u nás v príliš ružových farbách.

Fakt, že v nedávnych rokoch bola u nás uplatnená politika segregovania ma ani nešokuje a ani neprekvapuje. Nieje totiž pravdou, že alternatívne interpretácie histórie sa objavili až v posledných rokoch s nástupom sociálnych médií. Boli tu s nami vždy.

Metóda pani Elliott získala veľkú pozornosť a v spoločnosti ktorá bola koncom 60. rokov na prahu krízy spôsobenej sociálnymi rozdielmi, pomohla vyrovnať sa s napätím. Podobné riešenie by naše školstvo mohlo využiť tiež.

Ref:

Teraz najčítanejšie