Denník N

Nová cesta

Nová cesta je metafora, subjektívnou výpoveďou o tom, čo vnímam v tejto dobe ako najviac zjavné, vypuklé a čo rozkladá našu spoločnosť. Rovnako i o tom, či je možné, aby sa to zmenilo. Spomína sa aj informačný boom(pretlak) typický pre našu spoločnosť. Ku koncu upozorňujem na niečo , na čo by sme nemali zabúdať.

Zdroj fotky: Pixabay.com

Tento môj subjektívny počin možno vyznie pateticky miestami, ba ako klišé, no pokúsim sa zosumarizovať isté postrehy. V súčasnej post-faktuálnej dobe je internet zaplnený množstvom dezinformačných webov a rovnako i na sociálnych sieťach. Kto mal možnosť nahliadnuť “ za oponou“, by mohol byť z toho priam zdesený.

Prečo?

Akoby to pripomínalo časy, kedy tiež ľudia strácali miestami zdravý úsudok a odstup. Časy, kedy boli Židia obviňovaní za všetko zlo na svete, vôbec nezmizli. Vracajú sa a spolu s nimi a rozdúchavanie nenávisti voči ďalším skupinám obyvateľstva( LGBTI, Rómovia, moslimovia, imigranti) taktiež.

Problém nie je samozrejme v tom, že by boli dezinformačné média vždy plné klamstiev.

Mnohokrát obsahujú polopravdy, kde však pomer pravdy a klamstiev je značne nerovnomerný v prospech klamstiev.

Pôsobia predovšetkým na city a emócie, aby ľudia dostali strach.

Dôsledky

Dôsledky bývajú časom fatálne. Nárast nenávisti, strachu a nedôvery voči ľuďom. Útočenie na každého, kto je za zotrvanie v EÚ a v NATO, na každého, kto rešpektuje rozmanitosť a pestrosť medzi ľuďmi, na každého, kto hľadá možnosti, ako sa skôr spájať a za zachovanie mieru.

Kŕmenie sa týmto druhom médií podľa môjho názoru nemá dobrý vplyv na psychiku.

Sú schopní sa vám vyhrážať, zosmiešňovať. Dôsledkom strachu býva aj zúženie chápania rôznych súvislostí, pretože strach zatemňuje schopnosť úsudku a spájania súvislostí do správneho kontextu. Takí ľudia si dokonca často pletú slobodu prejavu s anarchiou.

Nevnímajú, že šíria často nenávistné príspevky často porušujúce normy komunity na sociálnych sieťach.

Naopak. Berú to ako svoje právo a skutočnosť a ak ich majú nahlásené a odstránené, vnímajú to ako cenzúru.

Nová cesta

Existuje cesta, ako presvedčiť týchto ľudí, že veci sú omnoho komplexnejšie a zložitejšie? Možno áno, otázkou je:

Aká?

Skôr mám zatiaľ opačnú skúsenosť z rôznych diskusií. A je úplne irelevantné, či idete na to kultivovaným spôsobom alebo britkejším prejavom, keď ich upozorníte na to, že šíria nenávistné veci.Vytriezviete z určitého druhu idealizmu a prebúdzate sa do trpkej reality, kde nenávisť, paranoja a nadávanie iným do udavačov- je na každodennej báze.

Predsa však verím, že existuje cesta, ako z toho von, vyžaduje si však koordinované úsilie mnohých skupín, osvetu a zlepšovanie mnohých oblastí(školstva, zdravotníctva atď.). Som toho názoru, že dôsledkom nárastu extrémizmu je vyššia miera korupcie a zlá úroveň v mnohých oblastiach, arogancia mnohých politikov, ktorá vytvorila u istej časti obyvateľstva zúfalstvo a rozhorčenie. Rozhorčenie, ktoré je samozrejme oprávnené.

Horšie však je, že sa ich rozhorčenia chytili také osoby a hnutia, ktoré podnecujú k nenávisti a buď priamo, či nepriamo(rafinovane) podnecujú k potláčaniu základných ľudských práv a slobôd, poskytujú veľmi zjednodušené, populistické riešenia.

V takejto atmosfére sa začínajú vytrácať postupne isté morálne zábrany a tak je možné vidieť potom zvolávanie po vešaní „vlastizradcov“ a každého, kto s nimi nesúhlasí.

V ich jazyku je „vlastizradcom“ ten, komu záleží na stave našej demokracie, kto nemá nenávisť voči USA, EÚ a NATO a na vyššej kvalite médií.

Pojmy ako „kritické myslenie“ a „mediálna gramotnosť“ sú medzi nimi rovnako vnímané ako negatívne, ako nástroj hrozivej propagandy západu.Je to čierno-biely svet, kde platí iba „buď-alebo“ a tiež „kto nie je s nami, je proti nám.“

Ak nečítaš média, ktoré považujú za pravdivé a nenosíš v sebe ten strach a nenávisť, si pre nich nepriateľ. Nie je to nič nové. Toto už v našej histórií v podstate bolo. Zdá sa, že ľudia majú sklon opakovať staré chyby a nepoučiť sa z histórie. Nemusí ísť pritom vždy o zlých ľudí, ale v záchvate strachu, nenávisti sa časom tak stratia, že by boli schopní, ak by to spoločenská atmosféra dovoľovala, zabíjať či ubližovať ľuďom inej farby pleti, náboženstva a LGBTI ľuďom.

Skvelým čítaním na túto tému je esej Umberta Eca: Večný fašizmus, ktorú môžem odporučiť, dá sa nájsť na internete.

Nová cesta nemusí byť  vždy konfrontačná, hoci nie vždy sa dá tomu vyhnúť.

Nová cesta nemôže byť postavená podľa mňa iba na kritike mnohých javov a skutočností, lež musí ísť o budovanierozvíjanie kladných hodnôt, aj keď to znie dosť všeobecne.

Spájať sa s ľuďmi, o ktorých vieme s istotou, že zdieľajú s nami podobné hodnoty. Hoci je náročné často hľadať spoločné.

Vnímať to, čo nás rozdeľuje, je omnoho ľahšie. Niekto je neveriaci, niekto kresťan, niekto moslim, ďalší buddhista, niekto viac konzervatívne založený a iný zasa viac liberálne. Všetky tieto rôznosti vytvárajú žiaľ prirodzene napätie a konfliktné situácie medzi rôznymi svetonázorovými tábormi.

 

Informačný boom

Na tejto ceste je nevyhnutné vedieť, ako zvládať i informačný pretlak. Informácie sa na nás rútia z rôznych strán, viac objektívne i menej, i z tých dezinformačných. Preto sa čoraz viac skloňuje slovo „mediálna gramotnosť“, ide o zručnosť. Nie je samozrejmosť vedieť vyhodnocovať rôzne zdroje. Naučiť sa triediť medzi tými kvalitnými a zavádzajúcimi. Pri tom informačnom pretlaku, často spojenom s nedostatkom voľného času,  sa ľahko stáva, že čokoľvek sa k ľuďom dostáva, nevyhodnocujú, ale berú to hneď ako automaticky pravdivé. Napríklad im stačí, že je to „proti systému“. Nepátrajú ďalej, nekladú si otázky:

Kto je autorom článku?

Z akých zdrojov čerpal?

Sú overené?

Čo sa nám článkom snaží autor povedať?

Čo v ňom prevažuje? Emócie alebo fakty?

Odstup

Vtedy je dobré vytvoriť si odstup, keď pocítime akési vyhorenie a pocit zúfalstva z toho, koľko nenávisti a zla sme vnímali a videli na sociálnych sieťach.

Zastaviť sa a venovať sa záľubám, nezabúdať sa rozvíjať, nové zručnosti, schopnosti.

S humorom je taktiež život omnoho ľahší, aj keď nemusíme mať nijako ustlané na ružiach.

Celé je to o tom, nedovoliť, aby sme zhrubli úplne a nestali sa vyslovene cynickými.

Život je príliš krátky na to, aby sme sa trápili a nechali sa pohltiť nenávisťou.

 

Nabudúce napíšem, akým záľubám sa venujem a aké knihy rád čítam.

 

Teraz najčítanejšie

Ján Lazík

Som človek, ktorému nie je jedno, čo sa deje okolo nás a vo svete. Zaujímam sa o psychológiu, sociológiu, filozofiu, cudzie jazyky, fenomén hate speech, ľudské práva. Bavia ma zaujímavé seriály, filmy.