Rant bez obalu
Takmer niet dňa, kedy by som nielen na Facebooku nezakopol o obrázky alebo rovno celé články o plastoch, igelitkách a inom sajrajte v oceánoch, pri rekreačných strediskách, v lesoch, kde si len pomyslíte.
Relatívne rýchlo chytila internet aj reálny svet panika, aj keď by som dodal, že nie úplne neopodstatnená.
Zdroj: Bratislavské Noviny (online)
Disclaimer: Na tento článok neboli použité žiadne obalové materiály, je teda eco-friendly :D
Na web aj na knižný trh sa vyrojili celé haldy materiálu o tom, ako žiť buď takmer alebo totálne bez odpadu. Zopár asi veľmi nudiacich sa ľudkov sa vybralo vykompenzovať si nedostatok lepenia samolepiek z detstva tým, že ocapili údajne zbytočné obaly v potravinách. Tu sa len v krátkosti zastavím.
Áno, na jednej strane je pravda, že plastov a obalov je strašne veľa, niekedy zbytočne. Avšak balenia majú vo väčšine prípadov svoj zmysel, či už z hygienických alebo iných praktických dôvodov (napr. ochrana pri prevoze, keďže veľká čast výrobkov akéhokoľvek druhu cestuje), nie sú tam len na to, aby ste sa pri ich odstraňovaní mohli environmentálne nasrdiť.
Každopádne, zámerom tohto článku nie je riešiť opodstatnenosť určitého množstva obalu alebo iného materiálu na výrobkoch. Zaráža ma, ako málo textov alebo komentárov k nim zmieňuje nasledovné aspekty, na ktoré by som rád upozornil.
Rieši sa množstvo odpadu, miestami nedostatok alebo malá kapacita odpadkových košov, politika niektorých firiem či podnikov vzhľadom na životné prostredie a podobne. Občas sa nejaký vynálezca vyšvihne na oči verejnosti geniálnym objavom gadgetu, ktorý dokáže odpad eliminovať alebo spracovať. Pekné. Milé.
Skúsme sa zamyslieť nad takou “trivialitou”, ako sa odpad dostal do oceána, do trávy v lese a na podobné miesta, kde nemá čo hľadať?
Prvý psychický obranný reflex zvádza dosť veľkú časť ľudí zvaliť vinu za daný stav na externú príčinu, hocičo, len aby sa nemuseli pozrieť na seba.
Prázdne plastové fľaše sa do vody nedostali samé od seba. Špaky a krabičky od džúsov, prípadne zmeska z fast foodu sa asi nezhmotnili len tak zo vzduchu, ani ich tam neteleportovali zlovoľné korporácie.
Hodil ich tam niekto so závažnou vedomostnou medzerou. Konkrétne nevedel, na čo slúži kôš, ako sa používa. Možno mu kedysi dávno doma nevysvetlili, že ak je smetiak plný alebo nie je hneď pol metra opodiaľ, vôbec z človeka neubudne, ak si svoj sajrajt kúsok ponesie, hoc aj zopár zastávok, a vyhodí ho do najbližšej nádoby na to určenej.
Nájdu sa aj takí, ktorým je miesto, kam hodia obal alebo zvyšok niečoho, úplne egal. Chrum, chrum, j** na zem. Však mesto alebo dedina sa postará, veď ju platím, nééé? Doma zazdieľam pohoršený status s vykuchanou veľrybou so žalúdkom plným odpadu, aby som si doplnil morálny kredit.
Mohol by som takto pokračovať do aleluja aj ďalej. Keď som sa nedávno vracal z Dúbravky do Petržalky s medzizastávkou v meste, kde som potreboval niečo vybaviť, najmä na úseku cca po Juventu som v duchu pípal a preklínal pokrytectvo ľudí. Medzi podvalmi trate sa váľalo také množstvo bordelu, že som si miestami pripadal ako pri prejazde menšieho slumu.
Opäť, akoby som počul z pléna “no, to sú tie koše, mesto na nás dlabe, na občanov”. Daný názor vám neberiem, ale čo takto nabudúce, keď dopijete džúsik, si podržať krabičku a pri prvej príležitosti ju umiestniť, kam patrí, aby ju bolo možné efektívne zlikvidovať?
Ide o banalitu, o ktorej by som práve teraz ani nemal písať. Zjavne je však ľahšie klepať do klávesnice pohoršené statusy, ako speje ľudstvo k záhube, lebo plasty, obaly alebo igelitky, ako sa na moment zastaviť, použiť mozog a zahodiť odpadok do koša a nie mimo neho.
Nie ten získa Nobelovku, kto vynájde superefektívnu čističku oceánov alebo stroj na recyklovanie hocičoho, ale ten, komu sa konečne podarí ľuďom do makovíc vtĺcť, že životnému prostrediu prospeje aj prkotinka, akú som opísal so sarkastickým podtónom vyššie.
Do “bezodpadového hnutia” (lepšie označenie mi nenapadlo, aj keď viem, že nejde o koordinovanú skupinu alebo súbor ľudí, ale skôr o nadšených jednotlivcov) nemám v úmysle si kopnúť. V zásade ide o dobrú vec, a kto má čas a energiu sa zaoberať tým, kde zoženie daný tovar “bez obalu” a ďalšie praktické aspekty, nech si ide za svojím ideálom. S pokojným svedomím vám dokonca viem odporučiť napríklad tieto tituly, určite v nich nájdete aj pre vás vhodné a praktické rady:
Zdroj: Martinus (Kuchyňa bez odpadu) / Zerowastelife.cz (Domácnost bez odpadu)
Nech sa ale lidičken neoháňajú ekológiou, kým nezvládnu zahodiť smeti do košov.
Rant over.
