Denník N

Sťahovanie z kože

Pohľad a spodné prúdy

 

*

 

Aj nebo má pery

tam, kde stále

 

Na ceste k sebe

sťahujeme sa z kože.

 

Trpeli by sme

pre všetko nemenné.

 

Keby zostával

každý vlas na hlave

 

a obidve ruky

naveky v sebe.

 

Keby kríž neukázal,

ako na dvere

 

a v dlani nedýchal

smiech.

 

*

 

Večnosť je jagavá,

prsty zas farebné.

 

Prichádzaš

pre svoje umenie.

 

Korienky ošetrujú

tón v tóne

 

Na veľa, čo si pletieš,

rozmrazia odpoveď.

 

*

 

Odpúšťaš láske:

Vždy je jej zajtra viac.

 

Na cite, hĺbke a sebe

pri Tebe naberám.

 

Všetko to vydrží

ako dobrá pena na žemľovke.

 

Môžeme pohladiť

obrazy najtmavšie

 

*

 

Neviem,

kde presne si.

Niekde v mojom srdci

určite.

 

Túžime

po rukách na moste

so srdcom Tam

a fyzicky ešte tu.

 

Kým pridáš svoju nehu,

dážď zmýva

nánosy miest

na jedno odpustenie.

 

*

 

Malý vankúš vonia veľmi,

väčší viac….

 

Plnosť

sú ľahké prirovnania

 

na vlastných nohách

si ma upevňuješ.

 

Je rozdiel

dávať alebo rozplynutie.

 

*

 

Teraz najčítanejšie

Eva Sládeková

Už dávnejšie niekto literárne a ešte inak spracoval hľadanie strateného času. V súčasnosti je to tak živá potreba... Ak chceme byť ľudskí alebo dokonca sami sebou, je nutné nájsť si čas, v ktorom sa pravidelnejšie usadíme a budeme sa učiť pustiť všetko z rúk, dopriať aj myšlienkam slobodu plynúť v tom vlastnom kruhu. A takto konečne svoje dýchanie a malé stopy vo svete premeníme na dar, modlitbu a pokoj.