Ako sme omylom dostali eurofondy a nakoniec všetko platili zo svojho

Prológ

V máji 2017 Róbert Fico na tlačovej konferencii oznámil, že z eurofondov podporia rozvoj občianskej spoločnosti sumou 15 miliónov Eur. Mimovládne organizácie sa mohli uchádzať o taký balík peňazí, aký doteraz ešte nikdy nevideli. Keďže som tiež predseda jedného OZ, spozornel som.

Vo vypísanej výzve som medzi oprávnenými aktivitami našiel „prehĺbenie informovanosti a informovaného rozhodovania občanov v témach, ktoré sa ich týkajú“. Na to by sme snáď vzdelávanie spotrebiteľov o finančnej gramotnosti mohli našiť, no nie? Navyše som počul, že eurofondové zúfalstvo atakuje strop, a tak sa snažia podporiť každý projekt, ktorý má aspoň trochu hlavu a pätu. Miera čerpania 4,5 % v polovici programového obdobia je veľký prúser, výzvy meškajú a často krát nečerpajú ani tí, ktorým eurofondy schvália, lebo schvaľovanie trvá pridlho a pre žiadateľov už často celý projekt nie je aktuálny.

Aj ten Fico vyzeral pri tom líškaní sa mimovládkam nejako zúfalo, tak som si aj napriek skepse mojej kolegyne povedal, vyskúšame, uvidíme. „Snažíme sa trafiť do jednej vety z celej strany popisu oprávnených aktivít, to nám nedajú“, hovorí mi.

Intermezzo

V októbri 2017 Róbert Fico oznamuje, aký je nadšený zo záujmu mimovládok, a preto zvyšuje objem peňazí na dvojnásobok. Pobavilo ma to, lebo len nedávno mi kolegyňa volala, že v našej výzve sú žiadosti za dva krát toľko peňazí ako je alokácia výzvy. „Určite nám to nedajú“.

A dali nám to. Niekedy počas hromženia Fica na mimovládky a pána z 5th Avenue, ktorí sa pokúšajú o prevrat, sme kompletizovali podklady k podpísaniu zmluvy na Semináre pre spotrebiteľov so zameraním na finančnú gramotnosť.

Začiatok projektu bol júl 2018 a od septembra sme mali robiť semináre. V júli sme teda zamestnali ľudí, tak ako kázal projekt. Tu sa musím pristaviť pri nastavení výzvy. Tá vyžadovala, aby sme pre potreby projektu zamestnali ľudí a lektorov, z ktorých miezd sa následne vypočítajú takzvané paušálne výdavky (40 %), ktoré môžeme použiť na to, čo skutočne potrebujeme – prenájom miestností, marketing a ostatné náklady na semináre.

Okrem toho, že takéto nastavenie logicky vedie k tomu, že vymýšľate pozície, bez ktorých by ste sa možno aj zaobišli a pridávate do projektu aj veci, do ktorých sa vám veľmi nechce (inak veľmi efektívne vynaložené prostriedky … a tá transparentnosť!), efektom pre štát je, že im do rozpočtu pritečie naspäť nemalá časť prostriedkov vo forme odvodov a dane z príjmu. Jedným dychom musím dodať, že o eurofondoch inak veľa neviem, takže možno to celé má predsa len nejaký skrytý zmysel.

V júli sme teda mali zamestnaných ľudí na TPP a požiadali sme si o prvú zálohovú platbu.

Epilóg

V posledný deň lehoty na poslanie peňazí nás na základe interného auditu pozvali na pracovné stretnutie k nastaveniu a implementácii projektu s tým, že platbu pošlú až po stretnutí. Stretol sa s nami priamo riaditeľ odboru, ktorý si aj so svojimi kolegami vypočul, ako si predstavujeme realizáciu projektu.

„Toho sme sa obávali“, povedal nám. Pri internom audite prišli na to, že náš projekt by bol zrejme v rozpore s pravidlami o štátnej pomoci, navyše aj súlad s výzvou je diskutabilný. „Ak je to tak, prečo ste na to neprišli pri hodnotení projektu?“. „Áno, máte pravdu, hodnotiteľov vášho projektu budeme musieť vyradiť z databázy“.

Eurofondy nám teda pridelili omylom. Nechali nás podpísať zmluvu, zamestnať ľudí a po dvoch mesiacoch nám povedali “prepáčte, ale nepôjde to“. Náklady na zamestnancov nám nepreplatia, stratený čas ani nerátam. Spôsobená škoda spoľahlivo zhltla všetky prostriedky, ktoré sme na našu činnosť dostali z 2 % dane, a tak sme museli činnosť nášho združenia minimálne dočasne pozastaviť.

A čo myslíte, od koho sa očakáva, že pošle odstúpenie od zmluvy? Od nás. Vivat eurofondy.

Autor je predseda OZ Spotrebiteľské právne centrum