Denník N

Kauza Cervanová – vymyslené miesto vraždy + doteraz nezverejnený kľúčový dôkaz

Podľa oficiálnej verzie (zdroj: rozsudok KS 2004, s. 89) mali Cervanovú odsúdení Nitrania odviezť do Kráľovej pri Senci, kde ju mali hodiť do termálneho jazierka a utopiť. Následne ju mali preniesť do riečky Čierna Voda, pričom v tejto riečke mala obeť plávať cca 2 km až po miesto nálezu, kde bola dňa 14. 7. 1976 nájdená. Čo ale na to hovoria výpovede, dôkazy a zdravý rozum?

Výpoveď hrádzového strážnika

Ide o výpoveď hrádzového strážnika Jána Košíka zo dňa 15. 7. 1976 (levočský archív), ktorý v dňoch 12. až 13. júla 1976 vykonával kontrolu toku, pričom išlo o úsek, ktorý by musela mŕtvola Cervanovej preplávať, ak bola utopená v jazierku a následne hodená do riečky Čierna Voda. Čo teda vo svojej výpovedi uviedol?

– ako jasne vidieť,  svedok Košík v dňoch 12. až 13. 7. 1976 nielenže nevidel plávať mŕtvolu, alebo odevné zvršky, ale nevidel ani žiadnu zachytenú mŕtvolu

JUDr. A. Böhm v zverejnenom odvolaní z roku 2004, na s. 11 v súvislosti s utajenou výpoveďou svedka Košíka, uvádza: „V archívnych spisoch sa tiež nachádza výpoveď svedka Jána Košíka, ktorý bol zamestnaný ako hrádzový strážnik v n.p. Povodie Dunaja, a ktorý mal za povinnosť na úseku, na ktorom bolo nájdené telo poškodenej, dva krát do týždňa kontrolovať stav hrádzí a kamenných prepadov na rieke Čierna voda. Podľa výpovede tohto svedka, kontroly prevádzal osobne obchôdzkou pozdĺž toku. Svedok dňa 12.7.1976 (t.j. v pondelok 3 dni po údajnej vražde) osobne vykonal kontrolu toku rieky Čierna voda od km 21 po km 30, t.j. až za obcou Kraľovany pri Senci a počas tejto kontroly nevidel žiadnu mŕtvolu na tomto úseku a ani nevidel plávať vo vode žiadne odevné zvyšky. Hrádzový kontrolór teda 2 a pol dňa pred nájdením mŕtvoly skontroloval celý úsek rieky Čierna voda, na ktorom mala údajne mŕtvola plávať, avšak vo vode nenašiel absolútne nič (výpoveď svedka Jána Košíka zo dňa 15.7.1976, krabica 128, strana č. 105). Táto jeho výpoveď plne korešponduje so závermi znaleckého posudku, v ktorom znalec ustálil, že podľa hniloby mŕtvoly táto mohla byť mŕtva vo vode 2 maximálne 3 dni. V prípade svedka Košíka ide teda o svedka, ktorý ustálený skutkový dej (zavraždenie poškodenej v piatok dňa 9.7.1976) vyvracia, resp. spochybňuje, pričom táto výpoveď, keďže je v prospech obžalovaných, opätovne nebola priložená do súdneho spisu.“.

Výpoveď pracovníka povodia Dunaja

Ide o výpoveď pracovníka Františka Bučka zo dňa 16. 7. 1976 (kanický archív):

– ako jasne vidieť, pracovník vzhľadom na štuple vylúčil možnosť splavovania mŕtvoly a súčasne konštatuje, že pri splavovaní by mŕtvola musela byť dotlčená od kamenia (aj MUDr. Fiala vo svojom znaleckom posudku na s. 51 uvádza, že kamenisté dno a pohyb mŕtvoly, zvyšujú predpoklad porušenia integrity povrchu jej tela)

– pri pitve sa však našlo len niekoľko výronov (viď zápisnicu o súdnej pitve)

– tu si treba všimnúť aj zmienku o chemickom rozbore vody

– o tom, že mŕtvola mala splavovať cca 2 km sa píše v obžalobe:

V tejto súvislosti je dôležité zacitovať aj z odvolania JUDr. A. Böhma z roku 2004, ktorý na s. 5 – 6 uvádza: „Avšak najdôležitejšia časť znaleckého posudku sa týka otázok č. 8 a 9, v ktorých mal znalec posúdiť, či stav tela nájdenej mŕtvoly, charakter, rozsah a lokalita jej poranení zodpovedá možnosti jej opakovaného znásilnenia, násilného konania voči jej osobe, resp. či zodpovedá bežným pohybom tela mŕtvoly v koryte rieky s kamenným dnom, ktorým sa 5 mŕtvola mala plaviť cca 2 km. Na tieto otázky znalec odpovedá úplne jednoznačne. Pitvou zistené dva krvné výroky veľkosti 1,5 a 2 cm nachádzajúce sa na vnútornej ploche hornej tretiny ľavého stehna a na zadnej ploche pravého ramena, je možné zo súdnoznaleckého hľadiska hodnotiť ako výrony malého rozsahu, a ako výrony bežné, vzniknuté akoukoľvek inou náhodnou činnosťou, ktoré navyše nie sú charakteristické pre konkrétny úrazový dej, a ktoré jednoznačne nemali súvis s príčinou smrti a ani ostatnými skutočnosťami, ktoré sú znalcom posudzované. Navyše podľa znalca je takmer s istotou vylúčené, aby zistené krvné výrony na tele mŕtvoly vznikli násilnou aktivitou viacerých páchateľov a je jednoznačne vylúčené, aby zistené krvné výrony boli jediné znaky násilia po opakovanom násilnom znásilnení. Keďže na tele mŕtvoly sa nenašli žiadne iné nálezy, podľa znalca je takmer s istotou vylúčené, aby menovaná bola znásilnená spôsobom ako sa uvádza vo výrokoch súdu a prokuratúry, a ako o tom vypovedali niektorí obvinení a svedkyňa. Pokiaľ ide o pohyb mŕtvoly v koryte rieky, podľa znalca pitevný nález nepotvrdzuje plávanie tela v koryte rieky s kamenistým dnom na trase asi 2 km a zachytenie mŕtvoly na skalách vzhľadom na to, že je možné predpokladať, že by boli na takto dlhej trase vznikli na mŕtvole poškodenia integrity jej povrchu tela. Navyše vzhľadom na to, že mŕtvola bola nájdená v polohe na chrbte, čo nezodpovedá stavu hniloby (v počiatočnom štádiu hniloby mŕtvola pláva v polohe chrbtom hore), je veľmi pravdepodobné, že miestom utopenia, alebo miestom kde sa mŕtvola dostala do rieky Čierna voda, bolo práve miesto jej nálezu. Pripomíname, že tento záver znalca je o to pravdepodobnejší, že v blízkosti nálezu tela mŕtvoly boli nájdené osobné veci mŕtvej osoby.“.

V zverejnenom dodatku k odvolaniu z roku 2004, JUDr. Böhm k nájdenému záznamu nstržm. Rožnovského, ktorý vošiel do styku s pracovníkom Bučkom, píše na s. 1-2, toto: „Podľa tohto úradného záznamu bolo zistené, že na rieke Čierna voda od úseku Hate pri Novej dedinke k miestu nájdenia mŕtvoly sú rôzne štuple (kamenné výčnelky v koryte rieky), takže sa, vzhľadom na charakter toku rieky, vylúčila možnosť splavovania mŕtvoly, a v prípade, že by aj splavovanie bolo možné, mŕtvola by musela byť celá dotlčená od kamenia. Tento dodatočne zistený dôkaz, ktorý zakladám do súdneho spisu, plne korešponduje so závermi znaleckého posudku, ktoré bližšie rozoberám na strane 5 odvôvodnenia odvolania  zo dňa 14.7.2004.“.

Miesto nájdenia Cervanovej vecí

V zverejnenom rozsudku KS z r. 2004, sa na s. 65 uvádza výpoveď svedka VINCENTA TANKA: „uviedol, že dňa 11. 7. 1976 našiel na smetisku pri moste rieky Čierna Voda… väčšiu čiernu kabelu… Keď dňa 14. 7. 1976 bola nájdená mŕtva žena, matka vzala túto tašku a išla ju zahodiť do lesíka, do vody mŕtveho ramena. Uviedol, že v taške ani v jej blízkosti neboli žiadne nohavice alebo rifle. 24. 8. 1982… doplnil výpoveď v tom smere, že… Tašku mali doma asi 3 dni a potom ju odniesli na MNV. Zhodne vypovedal aj na hlavnom pojednávaní 16. 1. 2003.“.

Fotografia z roku 1976 z kanického archívu, s jasne vyznačeným miestom nájdenia mŕtvoly a miestom nájdenia jej vecí:

– ako jasne vidieť, Cervanovej veci sa našli v blízkosti nálezu mŕtvoly

Ako sa mali veci na smetisko podľa oficiálnej verzie dostať? Na s. 54 obžaloby sa uvádza:

Tu vyskakuje hneď niekoľko absurdít:

Čo je to za absolútny nezmysel, aby sa páchateľ so spolupáchateľom vracali na druhý deň po vražde z Nitry do Kráľovej pri Senci na miesto v relatívnej blízkosti miesta činu – k rieke Čierna Voda s cieľom vyhodiť na smetisko, ktoré je na viditeľnom mieste, corpus delicti a uľahčiť tak stotožnenie mŕtvoly, zanechať po sebe dôležité stopy a vziať na seba obrovské riziko, že by boli pri tom videní?

– Ako by mohla táto totálna hlúposť napadnúť vysokoškolsky vzdelaným páchateľom, ktorí boli nadpriemerne inteligentní (napríklad taký Roman Brázda mal mať podľa znaleckého posudku IQ 122)?

– Naozaj išlo o takú náhodu, že by mŕtvola preplávala cca 2 kilometre a zastavila sa akurát pri svojich veciach?

Nenasvedčuje to skôr tomu, že obeť bola utopená v rieke Čierna Voda niekde blízko smetiska a jej veci boli následne na toto smetisko odhodené?

Hydrobiologický rozbor vody

Teraz si v súvislosti s otázkou miesta utopenia posvietime na najsilnejší dôkaz (nedávno nájdený v kanickom archíve, doteraz nezverejnený), ktorý súdy nemali k dispozícii. Ide o jasný dôkaz toho, že mŕtvola bola utopená v rieke Čierna Voda a nie v termálnom jazierku. Najprv si však uvedieme niekoľko dôležitých okolností.

NS ČSFR v r. 1990 prikázal krajskému súdu (KS), na s. 9 rozsudku KS z r. 2004: „… savysporiadať s pochybnosťami o správnom zistení miesta činu.“. V zverejnenom rozsudku NS ČSFR sa na s. 15-16 píše, že:V trestnom spise… chýba dokumentácia a výsledky hydrobiologickej expertízy dvoch vzoriek vody odobraných dňa 16. 7. 1976 rieky Čierna Voda v okolí miesta nálezu mŕtvoly Ľ. CervanovejTento nedostatok akcentujú výsledky hydrobiologického rozboru vzoriek vody odobraných dňa 20. 11. 1981 z termálneho jazierka na katastri obce Kráľová pri Senci,… tým, že sa prekrývajú s pitevným nálezom jednotlivých druhov rozsievok v pečeni a pľúcach zomrelej len sčasti. Tieto súvislosti sú zdrojom úvah, či pitevnému nálezu nezodpovedajú viac hydrobiologické pomery zo vzoriek vody z rieky Čierna Voda, než z termálneho jazierka a tým aj zdrojom pochybností obvinených o správnom zistení miesta činu a objektivity preukazujúcich ho dôkazov… Doplnenie vyšetrovacieho spisu rozborom vzoriek vody odobraných v r. 1976 z  rieky Čierna Voda sa preto javí… dôležité.“. 

V rozsudku KS z r. 2004, sa na s. 8-9 píše, že: V trestnom spise je potrebné zadovážiť výsledok hydrobiologickej expertízy vzoriek vody odobratých z rieky Čierna Voda… Na základe ich zadováženia sa bude potrebné vyporiadať sa s pochybnosťami o správnom zistení miesta činu.“. Na s. 68-69, sa uvádza, že z posudku súd zistil, že z termálneho jazierka boli odobraté vzorky dňa 20. 11. 1981. V tejto súvislosti sa konštatuje, že: Druhové zloženie rozsievok v roku 1976 oproti roku 1981 mohlo byt odlišné/č.l. 1848-1851/. V zmysle pokynov NS ČSFR sa KS pokúsil doplniť dokazovanie zadovážením výsledkov z odberu vody v r. 1976, ktorý sa podľa záznamov o ohliadke miesta činu vykonal… súd zistil, že ani v archíve sa poznatky o tomto odbere nenachádzajú. Z uvedeného dôvodu nebolo možné v tomto smere doplniť dokazovanie.“.

V posudku MUDr. Fialu sa v tejto súvislosti na s. 7 uvádza, že: „z Protokolu o obhliadke miesta nálezu mŕtvoly vyplýva, že úkon riadil dňa 16. 7. 1976 vyšetrovateľ VB por. Šimora a ktorý vykonal také opatrenie, že z rieky Čierna Voda boli odobraté vzorky vody z dvoch miest do 2 litrových fliaš a zaslané na expertízu.“. V tejto súvislosti je zaujímavá výpoveď svedka Šimoru na krajskom súde, kde povedal (s. 80 zverejneného rozsudku KS z r. 2004): Nevedel sa vyjadriť k okolnosti, či boli v roku 1976 brané vzorky vody na rozbor.“.

V Kaniciach sa nedávno našiel utajený znalecký posudok KÚ VB Praha, zo dňa 21. 12. 1977, v ktorom sa okrem iného vyhodnotilo aj biologické osídlenie vzoriek vody odobraných dňa 16. 7. 1976 v mieste nálezu mŕtvoly v rieke Čierna Voda, z hľadiska výskytu rozsievok a vo vzťahu k nálezu rozsievok pri pitve:

– Ako zo záveru posudku jasne vyplýva, miesto utopenia je totožné s miestom nálezu mŕtvoly, nakoľko sa vo vzorkách vody z miesta nálezu obete preukázala prítomnosť všetkých, v pitevnom protokole zmienených rodov rozsievok (Nietzschia, Cyclotella a Fragilaria).

Pre porovnanie je potrebné sa pozrieť aj na hydrobiologický posudok vzoriek vody odobranej z termálneho jazierka dňa 20. 11. 1981, vypracovaný znalkyňou RNDr. M. Holobradou:

– Tu si treba všimnúť, že prekrytie výsledkov vzoriek vody z termálneho jazierka z r. 1981 s pitevným nálezom jednotlivých rodov rozsievok bolo len čiastočné: pitva preukázala prítomnosť troch rodov rozsievok (Cyclotella, Fragillaria a Nitzschia), pričom rozbor vody z jazierka preukázal len prítomnosť jedného rodu (Nitzschia).

– Ďalej je potrebné si všimnúť, že znalkyňa konštatuje, že kvantitatívne zastúpenie rozsievok sa počas roka výrazne mení – v chladnejších mesiacoch (tieto vzorky boli odobraté v novembri) býva počet rozsievok vo vode väčší, v teplejších mesiacoch sa vyskytuje len malý počet rozsievok.  Obeť bola utopená v júli, čiže vtedy musel byť počet rozsievok v termálnom jazierku ešte menší, ako sa zistilo pri tomto rozbore!  Tiež je potrebné uviesť, že znalec MUDr. Fiala uvádza na s. 36 súdnoznaleckého posudku, že „vyšetrovať vodu z jazierka s veľkým časovým odstupom nemalo žiadny význam.“.

ČO HOVORÍ OBŽALOBA K PITVE A K POSUDKU RNDR. HOLOBRADEJ

V zverejnenej obžalobe sa na s. 53 uvádzajú zistenia znalcov ohľadom pitvy, kde prokurátor tvrdí, že: „Znalci súdnou pitvou… zistili, že príčinou smrti Ľudmily Cervanovej bolo udusenie utopením… V pľúcach vo väčšom množstve a ojedinele aj v pečeni sa zistila prítomnosť rozsievok typu Cyclotella, Fragilaria, Nitschia. Tento nález dokazuje, že Ľudmila Cervanová v čase, kedy sa dostala do jazierka, žila.“.  Tu je potrebné uviesť, čo presne píšu znalci v zverejnenej Zápisnici o súdnej pitve v tejto súvislosti, na s. 3: „I. Príčinou smrti Ľudmily Cervanovej bolo udusenie utopením… III. V pľúcach vo väčšom množstve, a v pečeni ojedinele,… bola zistená prítomnosť rozsievok typu Cyclotella, Fragilaria a Nitschia. Tento nález svedčí o tom, že vdychovaná voda za života, ktorá obsahovala rozsievky, sa dostala do krvného obehu a tým do pľúc a do pečene, teda Ľudmila Cervanová sa utopila za živa.“. Na s. 4 Zápisnice sa uvádza v bode V, že „… Ľudmila Cervanová mohla byť mŕtva vo vode asi 4-5 dní.“.

– Je teda jasne vidieť, že v Zápisnici znalci hovoria, že obeť sa utopila za živa, a teda nikde neuvádzajú, že Cervanová žila v čase, keď sa dostala do jazierka.

Na s. 55 obžaloby sa prokurátor vyjadruje k znaleckému posudku  RNDr. Holobradej z roku 1981, takto: Znalecký posudok z odboru hydrobiológie… preukazuje, že vo vode termálneho jazierka v Kráľovej pri Senci sa z rozsievok, ktoré boli zistené pri súdnej pitve v mŕtvole Ľ. Cervanovej, v súčasnosti nachádzajú rozsievky typu Nitschia a Cyclotella.“. Tu je potrebné porovnať toto vyjadrenie s tým, čo skutočne uviedla znalkyňa vo svojom posudku, na s. 3: „Z troch rodov rozsievok  – Cyclotella, Fragillaria a Nitzschia  – ktoré boli pri pitve zistené v pľúcach a pečeni mŕtvej Ľ. Cervanovej, sa v sledovaných vzorkách pravidelne vyskytovali len zástupcovia rodu Nitzschia. Rozsievky Cyclotella som vo vode nezistila. Vo veľmi malom počte sa Cyclotella nachádzala vo výluhu z dnového sedimentu… Rozsievky rodu Fragillaria neboli zistené.“.

Na s. 65 prokurátor v obžalobe ďalej píše, že: „Miesto nálezu jej mŕtvoly i obsah rozsievok v jej vnútorných orgánoch nasvedčuje tomu, že bola utopená v termálnom jazierku v Kráľovej pri Senci, teda na mieste, ktoré spontánne označili obžalovaní Roman Brázda, Miloš Kocúr a Milan Andrašík i svedkyňa Viera Vozárová.“.

Takže to, že sa obeť našla v potoku Čierna Voda a obsah rozsievok v jej vnútorných orgánoch má podľa obžaloby nasvedčovať tomu, že obeť bola utopená v jazierku Kráľová pri Senci! Pritom v skutočnosti, ako sme videli, sa vo vzorkách vody z potoka Čierna Voda, odobraných v roku 1976, preukázala prítomnosť všetkých, v pitevnom protokole zmienených rodov rozsievok (Nitzschia, Cyclotella a Fragilaria), ako to preukázal utajený protokol KÚ VB zo dňa 21. 12. 1977, na rozdiel od posudku vzoriek vody odobranej z termálneho jazierka dňa 20. 11. 1981.

Kocúrove vysvetlenie jazierka

Ako sa teda dostalo jazierko do hry? Ak to bolo celé vykonštruované, prečo by si to vyšetrovatelia komplikovali tým, že vyfabrikujú ďalšie miesto činu? Táto otázka je síce nadbytočná, nakoľko, ako sme videli – dôkazy, výpovede a zdravý rozum hovoria jasne v prospech toho, že mŕtvola bola utopená niekde v blízkosti miesta nálezu, teda v riečke Čierna Voda, no aj napriek tomu sa pozrime, ako vysvetľuje jazierko Kocúr vo svojej záverečnej reči pred KS, na s. 6: „Keď som mal popísať miesto vraždy, uviedol som jazerá pri Senci. Tak som si to zapamätal z počutia. Oni z toho urobili termálne jazierko v Kráľovej pri Senci. Dostal som otázku: „Lenže mŕtvola bola nájdená v potoku Čierna Voda, tak ste ju museli prenášať.“. Tak som povedal vyšetrovateľom, že sme ju prenášali. Mne to vtedy už bolo jedno aký nezmysel poviem. Neveril som, že tieto výmysly niekto zhltne. To som ale nevedel, čo sa stane. Pôvodné vzorky vody odobraté z potoka Čierna Voda, ktoré dokazovali, že mŕtvola bola utopená v tomto potoku zmizli. Nikdy by som sa nedozvedel, že tie vzorky sedeli s miestom nálezu mŕtvoly, keby mi to nepovedal môj bývalý vyšetrovateľ Gerbel pri uzatváraní spisov. On sa vlastne preriekol. Na HP pred týmto senátom pripustil, že je možné, že so mnou o vzorkách hovoril. /č. 1. 56/. Prečo museli tie vzorky zmiznúť? Preto, aby sa mohlo neskôr tvrdiť, že vyšetrovatelia sa o mieste utopenia dozvedeli až odo mňa.“.

Záver

V súvislosti s vraždou boli Nitrania odsúdení len na základe doznávajúcich výpovedí a usvedčujúcej výpovede Zimákovej (viď rozsudok KS z r. 2004 a rozsudok NS SR z r. 2006), pričom v týchto výpovediach sa uvádza ako miesto vraždy termálne jazierko v Kráľovej pri Senci. Ale ako sme videli, rozbor vody z roku 1976 ukázal, že miesto nálezu obete (rieka Čierna Voda) je identické s miestom jej utopenia, čomu nasvedčujú aj výpovede svedkov Košíka a Bučka z roku 1976, ako aj fakt, že obeť bola nájdená v blízkosti svojich vecí. Je teda zrejmé, že miesto vraždy, uvedené v oficiálnej verzii je vymyslené. Toto celé nahráva tvrdeniu, že výpovede, v ktorých sa uvádza ako miesto vraždy termálne jazierko, boli falošné a vynútené.

Pozri aj moje ďalšie blogy o kauze Cervanová:

všetky moje blogy

Teraz najčítanejšie

Martin Fűzy

Blogy o kauze Cervanová z pohľadu nezainteresovaného občana.