Denník N

Mýty o psychických poruchách: Naše konanie nedáva zmysel. Ani liečba

Pablo Picasso, Girl before a mirror, Foto: www.pablopicasso.org

Navonok pôsobíme iracionálne, pre vonkajších pozorovateľov sme nepochopiteľní, čudní, nepríjemní. A nevyliečiteľní. Tak načo sa vôbec snažiť?

Medzi ďalšie mýty o hraničnej poruche patrí iracionalita (predošlé som zhrnula v tomto článku). Pre vonkajšieho pozorovateľa sa totiž môžu naše slová a činy zdať nepochopiteľné. V skutočnosti tomu tak nie je.

Predstavme si nasledovnú (čisto fiktívnu) situáciu z rozprávky Snehulienka a sedem trpaslíkov. Snehulienka sa o trpaslíkov stará; varí im, zastiela postieľky a chystá na dobrú noc. Jedného dňa sa však zahryzne do jedovatého jablka a zaspí. Zrazu sa o trpaslíkov nemá kto postarať.

Na zmenu reaguje každý inak

Nastala veľká zmena. Trpaslíci na ňu reagujú rôzne. Každý z nich je totiž odlišným jedincom. Jeden neustále kýcha, ďalší sa durdí, tretí zjedol všetku múdrosť sveta. A potom je tu Plačko, ktorý sa nevie z náhlym odchodom Snehulienky zmieriť.

Stále narieka, nechápe ako ich Snehulienka mohla opustiť. Zvyšní trpaslíci len neveriacky krútia hlavami. Jeho správanie sa im zdá iracionálne.

Snehulienka nás predsa neopustila, zjedla otrávené jablko!

Plačko im rozumie, no nevie si pomôcť. Náreky neutíchajú.

Ako pochopiť trpaslíkove správanie? Nuž, my, ľudia s HPO sme si v živote prešli rôznymi skúsenosťami. Sme traumatizovaní a na základe tejto traumy reagujeme a konáme. Možno Plačko zažil odmietnutie, ktoré ho poznačilo. Možno len zdedil akýsi plačúci gén po svojich rodičoch. Možností je veľa.

Zvonku sa preto jeho správanie javí iracionálne, no pre Plačka je reakcia absolútne prirodzená.

Stephen Armstrong, Mother & Son, Foto: www.beniceorleavethanks.com

Nepochopiteľné správanie sa nemusí obmedziť len na nariekanie. Radíme sem sebapoškodzovanie či rôzne závislosti. Jedinec s HPO tým totiž uvoľní vnútorný tlak a zmierni myšlienkový chaos. On činnosť v danom momente vidí logicky.

Pociťujem bolesť, od ktorej potrebujem úľavu, hovorí si.

Samozrejme, je dôležité pracovať na tom, aby každý z nás vedel zo svojimi emóciami naložiť konštruktívnym spôsobom, a teda sebapoškodzovaniu zamedziť.

Pozn.: Keď hovorím o hraničnej poruche, mnohí z vás sa s ňou môžete čiastočne stotožniť. Hovoríte si:

Ani ja neviem kto presne som. Tiež mám problém s identitou. Moje emócie kolíšu neustále.

A iné. Dôležité si je v tomto prípade uvedomiť jedno: Ľudia s HPO sa vo svojich pocitoch neodlišujú od ostatných, ich pocity sú rovnaké ako tie vaše. Odlišná je len intenzita emócií. Naše emócie sú extrémne negatívne alebo pozitívne. Žiaden šedý priemer. Práve preto máme problém s každodenným fungovaním. Dokáže nás rozhodiť takmer čokoľvek.

Ak by ste chceli pochopiť človeka s HPO či iným psychickým problémom, čeknite môj nový príbehovník. Platformu Instagramu som sa rozhodla od dnešného dňa využiť na rozprávanie vlastného príbehu prostredníctvom obrázkov a krátkych videí v angličtine a neskôr aj v slovenčine.

Nikdy sa nevyliečim!

Dilema nevyliečiteľnosti psychických porúch je náročná na uchopenie. Pokúsim sa vám v krátkosti objasniť svoje stanovisko.

Keď hovoríme o psychických poruchách a ich liečiteľnosti v angličtine, používame slovné spojenie „recover from a mental illness“. Sloveso „recover from“ máme tendenciu prekladať ako „uzdravieť sa, vyliečiť (z istej choroby)“. To však nie je úplne presné.

Toto sloveso má totiž inú konotáciu. Anglické výkladové slovníky hovoria o zlepšení stavu či nadobudnutí nových síl (1a, 1b). To má od vyliečenia ďaleko.

Banksy, Girl with balloon, Foto: www.pierodominici.nova100.ilsole24ore.com/

Záver je jasný: V slovenčine nemáme bežné a verejne zaužívané pomenovanie pre stabilizovaný stav jedinca s psychickou poruchou. V odborných medicínskych knihách sa stretávame s pomenovaním remisia. Tento výraz však bežná populácia nepozná.

Dá sa hraničná porucha eliminovať?

Donedávna sa výskumy na tému emočnej nestability bežne nevykonávali. Hraničná porucha je totiž vcelku nová diagnóza. Za starých čias končili istí ľudia s HPO onálepkovaní hystériou, neskôr schizofréniou. Väčšinu však nevedeli zaradiť. V súčasnosti poznáme spôsoby akými potláčať príznaky HPO.

Pozitívnejšie výsledky hlásajú, že po dvoch rokoch dosiahne remisiu 35% pacientov, po štyroch 49%, po šiestich rokoch 69% (2). Zároveň sa podľa štúdie symptómy HPO nezvyknú častokrát vracať. Menej sľubné výskumy hovoria, že viac ako polovica pacientov spĺňa kritériá HPO aj po siedmich rokoch (3).

Tak či onak, jedinci s HPO sa s pribúdajúcim vekom cítia lepšie. Na tom sa zhodnú všetky výskumy o emočnej nestabilite. No je správne hovoriť o vyliečení? Význam slova „vyliečenie“ predsa samo o sebe indikuje nenávratnosť poruchy.

No HPO sa – ako výskumy potvrdzujú – vrátiť môže, i keď to nie je časté.

Foto: www.medium.com

Preto je podľa môjho názoru správne hovoriť po slovensky o remisii. (Po anglicky sa môže podľa môjho názoru použiť pomenovanie „recover from“ aj odbornejšie „remission“).

Vyliečenie v tomto prípade považujem za nepresné a zavádzajúce pomenovanie.

Hraničná porucha či rakovina mysle

Ak sa ma ľudia pýtajú: „Dá sa HPO vyliečiť?“, som skeptická. Mám pocit akoby HPO fungovala na podobnom princípe ako rakovina.

Zistenie je šokom. V istých prípadoch viete, že prognóza je pozitívna a liečba môže mať úspech. Musíte si však prejsť niekoľkoročnou chemoterapiou s nepríjemnými vedľajšími účinkami. Táto liečba bolí, no je to vaša jediná možnosť.

A tak pokračujete, nevzdávate sa, bojujete. Do posledného dychu.

Viac o ♦mojom dýchaní a živote s HPO tu♦

Ak chcete vedieť aký film HPO zobrazuje najpresnejšie a pochopiť ako môže vyzerať iracionálne správanie u človeka s HPO, sledujte ukážku ↓

Pokračovanie nabudúce

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Klára Kusá

Klára Kusá

Som človek, druh kultúrno-umelecký, dve nohy, dve ruky, vlasov tak akurát, myšlienok priveľa, racionality primálo. Cieľom môjho blogu je šírenie osvety v oblasti duševného zdravia. Svoje ťažkosti sa zároveň snažím ukazovať vo svetle pozitívnom, svetle inakosti a daru. Občas si odskočím aj do kultúrno-umeleckých vôd či tém, ktoré sa ma bytostne dotýkajú.