Denník N

Prečo je Bike sharing prelomový projekt

Roky počúvame o tom, ako Bratislava nie je vhodná na cyklistickú dopravu.

Písal sa rok 1965. V Amsterdame spustili prvý zdokumentovaný systém zdieľaných bicyklov. Miestne hnutie namaľovalo na bielo 50 bicyklov a nezamknuté ich voľne rozmiestnili v meste.

Odvtedy prešlo viac ako 50 rokov a vo svete je v prevádzke približne 1600 systémov s celkovým počtom viac ako 18 miliónov zdieľaných bicyklov! Od piatku 7. septembra sa sem zaradila aj Bratislava so svojím projektom Slovnaft BAjk.

Ako to funguje

Systém zdieľaných bicyklov prešiel za tie dlhé roky obrovským posunom. Bicykle už obsahujú najmodernejšie hardvérové aj softvérové vychytávky. Úplnou samozrejmosťou je najmä robustná konštrukcia odolná voči vandalizmu. Skutky a diely sú konštruované tak, že do ničoho iného nepasujú. Skrátka, ukradnúť sedadlo alebo riadidlá nemá žiaden zmsel. Systém bike sharingu vďaka online dostupnosti a GPS lokalizácii v dnešnej dobe efektívne pomáha aj prevádzkovateľovi. Keďže ľudia jazdia doobeda do práce jedným smerom a poobede domov druhým smerom, je potrebné bicykle z času na čas presunúť na dodávkach. Aby niekde nechýbali a na inom mieste zase nebol nadbytok.

Keď sme už v roku 2012 navrhovali takýto systém pre Bratislavu, skúšal som zdieľané bicykle od Viedne cez Londýn až po Peking. Všetky tieto mestá sa niečím odlišujú, či je to spôsob platby alebo konštrukcia dokovacích staníc. V mnohých mestách už dnes dokonca prevádzkujú bike sharing bez tzv. dokovacích staníc, teda bicykel môžete nechať kdekoľvek alebo si ho odkiaľkoľvek zobrať. Samozrejme, každá lokálna modifikácia má svoje výhody aj nevýhody.

Prečo je bike sharing vo svete taký úspešný

Nárast počtu bike-sharingových systémov a počtu zdieľaných bicyklov vo svete

Dôvodov, prečo v posledných rokoch tak enormne narástla popularita zdieľaných bicyklov, je viacero. Najčastejšie sa bike sharing skloňuje ako alternatíva voči individuálnej automobilovej doprave a prepchatým cestám. Zdieľané bicykle dokonca vhodne dopĺňajú aj verejnú dopravu, pretože sa môžete odviezť odkiaľkoľvek kamkoľvek a nijako nie ste limitovaní existujúcou sieťou liniek MHD.

Väčšina programov zdieľania bicyklov funguje ako cenovo dostupná verejná doprava na krátke vzdialenosti. Využívať ich môžu domáci obyvatelia aj turisti.

Bicykle neprodukú škodlivé výfukové plyny, nie sú hlučné a šetria parkovacie miesta. Nuž a v neposlednom rade, preprava bicyklom má pozitívny vplyv aj na zdravie.

Prvý funkčnú schému zdieľaných bicyklov s názvom Biele bicykle spustila v Bratislave v roku 2012 Cyklokoalícia. Je to komunitný projekt bez dokovacích staníc.

Naozaj nie je Bratislava vhodné pre bicykle?

Od 7. septembra mestský systém zdieľania bicyklov funguje už aj v Bratislave. Ide o verejno-súkromné partnerstvo hlavného mesta a spoločnosti Slovnaft. Slovnaft BAjk v prvej fáze pozostáva zo 70 staníc a 550 bicyklov, ktoré nájdete najmä v Starom meste, Petržalke, Ružinove a Novom Meste. V budúcnosti by sa v uliciach hlavného mesta malo nachádzať až 900 bicyklov.

Dosť často počúvame v Bratislave námietky, že naše mesto pre cyklistickú dopravu nie je vhodné a že bike sharing je síce fajn, ale chýbajú nám cyklotrasy a jazdenie na bicykli je teda nebezpečné. Áno aj nie.

V prvom rade treba povedať, že za posledných 8 rokov sa v meste počet cyklistov znásobil. Už to nie sú len ojedinelí nadšenci, ale podiel cyklistickej dopravy sa už odrazil od nuly a smeruje k čísliu 5 percent. Raz darmo, bicykel je v Bratislave najrýchlejší dopravný prostriedok na krátke vzdialenosti.

Áno, cyklotrás (a hlavne tých bezpečných) máme v meste naozaj málo. Ale, čím viac ľudí bude jazdiť na bicykli, tým bude potreba ich výstavby oprávnenejšia. Aj z tohto dôvodu treba systém Slovnaft BAjk určite privítať. Napokon, inak to nebolo ani s automobilovo dopravou. Najprv boli autá, až potom nové cesty a diaľnice.

System bike-sharingu určite Bratislavu nespasí ani nie je liekom na kolabujúcu dopravou. Je to však ďalší diel patriaci do alternatív voči dopravným zápcham. Na konci dňa môžeme mať menej dopravných kolón, čistejší vzduch a tichšie životné prostredie.

(Autor bol v rokoch 2011-2014 poradcom primátora Bratislavy a dlhodobo sa venuje alternatívnym spôsobom dopravy)

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Michal Feik

Michal Feik

Ovplyvniť môžeme aj zdanlivo nemožné. Venujem sa marketingu, zdravým potravinám, ekologickej doprave a mestskému rozvoju.