Čo dokáže konkurencia medzi poisťovňami
Čoraz častejšie sa stretávam s tým, že marketingové posolstvo je komunikované formou dlhšieho článku v printových, či online médiách. Osobne sa mi tento prístup páči oveľa viac než blikajúce obrázky a heslá.
Napríklad v čase vrcholiacich prestupov medzi zdravotnými poisťovňami (termín je do konca septembra) sa zjavil platený článok Platí najviac a míňa na seba najmenej na SME. Ten, kto veľa platí a málo míňa, je štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa. Napriek nejednoznačnému nadpisu článok na niekoľkých číslach radostne ukazuje, ako má VŠZP vyššie výdavky na poistenca a nižšie výdavky na prevádzku, ako „Zdravotná poisťovňa 1“ a „Zdravotná poisťovňa 2“.
Analytik vo mne sa hneď začne škriabať na brade a premýšľať, či vysoké výdavky na poistenca sú skutočne takou pozitívnou správou. Bez bližších informácií o kvalite poskytovanej zdravotnej starostlivosti nevieme povedať, či je toto číslo dané filantropickým naladením voči svojim poistencom, alebo je vyšší výdavok na poistenca daný skôr vyšším podielom dôchodcov (čo je riešené prerozdeľovacím mechanizmom medzi poisťovňami), či sú vysoké výdavky priamo spôsobené plytvaním na tety Anky. Rovnako tak v článku nič nie je o nedávnej rekordnej strate 112 miliónov eur, ktorá sa akosi podarila aj napriek promovaným „nižším výdavkom na prevádzku“ ako má „ZP 1“ a „ZP 2“.
Ale aspoň na chvíľu nechajme VŠZP vydýchnuť a nerýpme sa v číslach. Na tom článku je najpodstatnejšie čosi iné. Myslíte, že by sa štátna poisťovňa takto aktívne prezentovala pred klientami číslami, ak by mala monopol, tak ako to kedysi sľubovala Ficova vláda? Aj keď bez jednej nohy a so šedým zákalom na oboch očiach, konkurencia je nepríjemný súper aj na trhu so zdravotným poistením. A predstavme si, ako by zapracovala, ak by poisťovne mohli diferencovať svoje poistné produkty aj viac, ako len formou krabičky celaskónu a reklamnej ľadvinky grátis. Možno sa raz dožijeme aj toho.
Martin Vlachynský
