Denník N

10 000 kusov drevín do Bratislavských ulíc

Prečo Bratislava nemá dosť zelene a ako ju vrátiť späť do mesta.

Je Bratislava mesto s dostatočným množstvom zelene? Na základe prieskumu Green Cities Index, ktorý realizoval holandský cestovateľský blog TravelBird, sa Bratislava z päťdesiatich skúmaných miest sveta umiestnila na treťom mieste. Ak sa však pozrieme na dáta OECD, ktoré pokrývajú až 280 miest, umiestnenie Bratislavy už nie je také lichotivé (113. miesto). Pozrite si tabuľku.

S počtom zelene v Bratislave sa nesmieme uspokojiť.

Rebríček zelenosti je zostavovaný podľa veľkosti plochy zelene, ktorá pripadá na obyvateľa. V Bratislave to je 332,99 m2. Z tejto plochy však približne dve tretiny pokrývajú zalesnené oblasti, akými sú napríklad Malé Karpaty. Značnú plochu taktiež zaberajú vinice, či úžitková pôda. Napriek tomu, že prítomnosť Malých Karpát v blízkosti mesta je pokladom, až vzácnosťou, v samotnom meste nám zeleň chýba. Čo sa napríklad parkov týka, v Bratislave pripadá len 6,86 m2 na obyvateľa. Bratislava potrebuje viac zelene, parkov a stromov priamo v uliciach.

Vysadíme v Bratislave 10 000 nových drevín za 4 roky.

Hlavné mesto má dnes v správe 10 033ks stromov, ktoré sú považované za cestnú zeleň a 2 055ks stromov v parkoch. Tento počet chcem navýšiť o nových 10 000ks stromov a kríkov. Zeleň totiž znamená vyššiu kvalitu života. Stromy nám v lete pomáhajú lepšie znášať horúčavy, vytvárajú tieň a ochladzujú okolie odparovaním vody. Počas dažďov stromy a zelené plochy zase zadržiavajú vodu v okolí a predchádzajú tak záplave ulíc. Stromy a zeleň celkovo pomáhajú čistote ovzdušia v meste.

jednej štúdii vedci umiestnili pred 4 rodinné domy 30 kusov mladých briez. Už za 13 dní namerali v ovzduší na ulici od 52 do 65% menej kovových častíc, ktoré sa tam vyskytujú v dôsledku výfukových plynov. Rozhodnutie vysadiť 10 000 nových drevín je preto pre mňa hlavne rozhodnutím o zdraví nás všetkých, ktorí v tomto meste žijeme a trávime čas.

Obnovíme 3 mestské aleje

Keď v období socializmu Bratislava rástla o novú zástavbu, platil jeden urbanistický vzorec. Ulica mala chodník, potom zelený pás stromov a tak cestu. Keďže sa využívali hlavne dlažby a mačacie hlavy, nebol problém, aby stromy mali dostatok vlahy a hlavne priestor pre korene, keďže im nebránil omnoho pevnejší asfalt. Cesty sa asfaltovali až neskôr, keď dnešné 40-50 ročné stromy už mali pomerne rozvinuté koreňové sústavy. Tam niekde je „koreň“ problému. Ak dnes takýto starý strom vyhynie a na jeho miesto nasadíme nový, už nikdy nevyrastie do takej veľkosti ako jeho predchodca. To je dôvod, prečo sme prišli o mnohé mestské aleje a postupne prichádzame o ďalšie. Napríklad na Šancovej ulici alebo postupne na Trenčianskej.

Stromy na Trenčianskej

Situácia sa dá riešiť komplexnou obnovou zelených pásov.

Znamená to, odstrániť asfalt a vykopať popri ceste koridor. Dnes existujú rôzne riešenia, vďaka plastovým tvárniciam je možné vytvoriť na spodku jamy priestor pre korene a zadržiavanie vody. Následne sa takýto systém prikryje hlinou a vysadia sa nové stromy. Takto je možné obnoviť aleje stromov aj na uliciach, kde sme postupne prišli o väčšinu stromov. Obnoviť by sa takto dala napríklad Šancová, Račianská a iné.

 

 

Lepšia staroslivosť o stromy, ktoré tu už dnes máme.

Základným predpokladom dobrej starostlivosti o stromy a kríky je poznať ich stav a mať dobrú evidenciu. Predstaviť si to môžete ako tabuľku v ktorej má každý strom priradené číslo, údaje o zdravotnom stave, históriu úkonov a harmonogram starostlivosti do budúcna. Magistrát takúto evidenciu nemá. To je dôvod, prečo sa stále dejú výruby stromov, ktoré nie sú nikde ohlásené a sú bez odborného posudku. Musíme preto ako prvý krok spraviť kvalitnú pasportizáciu zelene, ktorá bude dostupná verejnosti online. Následne neumožníme žiadne rezanie stromov bez toho, aby pri nich v systéme figuroval odborný posudok a bol dopredu zverejnený harmonogram prác. Nemôže sa stávať, že jedného dňa prídete z práce domov a pred svojím bytom nájde zrezané stromy, ktoré tam rástli 30 rokov, bez toho, aby to bolo dopredu oznámené a podložené faktami.

Evidencia stromov v San Franciscu, ktorá ja verejne dostupná.

Zriadime mestské záhradníctvo

S cieľom zlepšiť a zefektívniť starostlivosť  o zeleň a stromy, zriadime celomestskú akciovú spoločnosť s možnosťou pristúpenia mestských častí. Hlavným predmetom jej činnosti bude odborná staroslivosť o zeleň. Výsadba a pestovanie zelene, údržba parkovej zelene, orezy stromov, odborné monitorovanie zdravotného stavu drevín, nakladanie s bio odpadmi (kompostovanie bioodpadu a pod.) Predídeme tak neodbornej a nedostatočnej starostlivosti o zeleň, keďže toto mestské záhradníctvo bude zamestnávať alebo spolupracovať s odbornými arboristami.

Viac o našich riešeniach pre zelenšiu Bratislavu nájdete v Pláne Bratislava v kapitole Životné prostredie. Ak chcete, aby sme tieto riešenia presadili, dajte mi hlas v komunálnych voľbách a rovnako volte členov Teamu Vallo do zastupiteľstva. Zeleni sa venuje Jakub Mrva – predseda združenia Naše Karpaty a Katarína Šimončičová – mestská poslankyňa venujúca sa ochrane zelene.

Matúš Vallo, kandidát na primátora Bratislavy.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Matúš Vallo

Matúš Vallo

Som architekt, bratislavský mestský aktivista a kandidát na primátora. Bratislava je môj život. Stojím za iniciatívou Mestské zásahy, ktorá od roku 2008 vygenerovala viac ako 900 projektov na vylepšenie verejného priestoru v 17 slovenských a českých mestách. Som zakladateľom občianskeho združenia My sme mesto, členom správnej rady Starej Tržnice v Bratislave. Posledné dva roky som sa spolu s tímom odborníkov venoval príprave knihy Plán Bratislava – Návod na lepšie mesto, ktorá prichádza s návrhmi konkrétnych riešení pre Bratislavu a ktorá bude slúžiť ako základ môjho volebného programu.