Denník N

Strana nesplnených sľubov

O strane, ktorá je nie len veľkou strakou slovenskej politiky, ale ešte (opakovane) balamúti vlastných voličov.

Tým, čím sú pre progresívne a liberálne strany letné festivaly, sú pre strany prostonárodné rôzne dedinské slávnosti – v letnom období sú to hlavne rozmanité súťaže vo varení a pití – najlepšie čohokoľvek.

Jedna z takých udalostí prebehla aj na konci júla, neďaleko Trnavy. Okrem občanov obce si ju nenechali ujsť ani miestne pobočky SNS a Kotleba – ĽS NS. A tiež ich poslanci. Teda tí, ktorí v tom čase ešte nedovolenkovali pri mori či („dúfajme“) už na skolaudovaných chatách. Kým kotlebovci sa sústredili na varenie a dekadentnú konzumáciu alkoholu – ich poslanec Drobný aj na okúňavú diskusiu s torzom občanov, ktorí ho spoznali – SNS akciu poňala ako možnosť osloviť a prípadne získať si ďalších voličov. Povedzme aj tým, že im hrdo, odborne a slušne rozdávali Volebný program pre silný štát 2016 – 2020.

Vízia slovenského „národného“ štátu

Päťdesiatka strán kriedového papiera, ktorý sa po prečítaní už nedá nijako efektívne použiť, ponúkal okrem úvodných slov predsedu Danka, dvanásť programových okruhov a celkovo 46 programových priorít. Takto ambiciózna bola strana, ktorá nakoniec vo svojich radoch nenašla ani jedného politika, ktorý by bol schopný (ochotný) zastávať post ministra vo vláde Roberta Fica alebo Petra Pellegriniho.

Keďže sa, podľa slov predsedu, v čase kríz a straty identity „mnohí Európania … spoliehajú na Slovensko, ktoré je ešte stále ich zdravým srdcom“, národniari Slovensku a Európe ponúkli ich „víziu silného a moderného štátu“, ktorý je možné vybudovať iba „rozvážnou, odbornou a slušnou vlasteneckou politikou.“ Nuž. Pozrime sa, čo z toho sa podarilo zrealizovať.

Program, ktorý SNS ponúkala vo voľbách 2016, bol zameraný výrazne na štát. Každá z oblastí sa obsahovala rozmanité ekvivalenty štátu: národný, celistvý, zvrchovaný, sociálny, zdravý, vzdelaný, efektívny, bezpečný, kultúrny a pod. Strana sľubovala reálne i nereálne ba zavše až bizarné riešenia a postupy, ako to dosiahnuť. Voličov ubezpečovala, že príjme ústavný zákon o národných záujmoch slovenského národa, národný program ochrany suverenity Slovenska, iba jednu zdravotnú poisťovňu, nové územnosprávne členenie štátu, zdanenie monopolov a z neho financovanie športu, osobitnú daň pre obchodné reťazce, zákaz výstavby mešít, a že bude iniciovať dôslednú reformu EÚ. Výsledok?

Sľuby sa sľubujú

Všetky strany, ktoré dnes tvoria vládnu koalíciu, pri príležitosti podpisu prvého, ale aj ich druhého a nakoniec tiež recyklovaného tretieho programového vyhlásenia vlády pyšne deklarovali, že dokument obsahuje viac než 90 % z ich programových priorít. Paradoxne v situácii, keď koalíciu tvorili tak ideovo a hodnotovo odlišné subjekty Smer-SD, SNS a Most-Híd.

Keďže v prípade, že sa budú voľby konať v riadnom termíne t.j. v marci 2020, na jeseň začne de facto posledný rok ako-tak fungujúcej vlády a možnosti plnenia oných 90 % priorít, ktoré mali byť zakomponované vo vládnom programe, je až zarážajúce, čo z hrdého a odborného programu v skutočnosti presadili „slušní“ národniari. Zo 46 programových priorít dokázali k dnešnému dňu (aj po zažmúrení oboch očí) zrealizovať leda 7 bodov t.j. asi 15 %. Optimista povie, že je to skoro dvojnásobok percent, ktoré získala vo voľbách. Lenže?

V realite je to absolútne fiasko. Debakel. Deka. Hoc reštaurovaná, aj pod vedením „kapitána“ Danka, Slovenská národná strana opätovne dokázala starú pravdu, že nik nedá občanom to, čo im národniari dokážu sľúbiť.

 

Waterloo národniarov

Hrdo, odborne a slušne – motto volebnej kampane – odhalilo, že „cisár“ je vskutku nahý. Vidieť to predovšetkým v rezortoch, ktoré strana vo vláde spravuje. Prednostne pri porovnaní volebných sľubov so súčasnou politickou realitou. Odhliadnuc od skutočnosti, že sa SNS hrdí ochranou národných záujmov – čo chcela presadiť v podobe ústavného zákona – v programe úplne ignorovala oblasť pôdohospodárstva. Ministerstvo však spravuje podnes. A zlyhania v jeho spravovaní idú aj na zodpovednosť strany, napriek tomu, že ministerka do strany vstúpila len prednedávnom.

Určite to bude „kvôli Sorosovi“, že sú to najmä rezorty spravované Slovenskou národnou stranou, v ktorých sa prejavujú najväčšie dôkazy nekompetentnosti a plytvania verejných zdrojov. Pozrime sa teda, ako SNS (ne)splnila to, to hrdo sľubovala pred voľbami 2016.

V programe pre „vzdelaný štát“ sľúbila, že zlepší spoločenské postavenie učiteľov a školských zamestnancov, že zavedie jednoduchý a hlavne spravodlivý systém financovania školstva, že podporí špičkovú univerzitnú vedu a tiež aplikovaný výskum, a že zdanením nadnárodných monopolov zabezpečí lepšiu podporu športu. Nehovoriac o jednotlivinách, ako zvýšenie gramotnosti žiakov, zavedenie povinnej školskej dochádzky do 18 roku života a zrušenie nekvalitných vysokých škôl. Výsledok za 30 mesiacov? Nula splnených sľubov. Waterloo.

O bezpečnom štáte sa v programe SNS hovorí skoro na každej strane. Takže by sa očakávalo, že rezort obrany bude top prioritou, výstavnou skriňou a národniari budú nekompromisní v plnení vlastných sľubov. Stranícka kasa je, zdá sa, pre národniarov dôležitejšia než predvolebné sľuby a ideály. Navzdory tomu, že voličom sľúbila plnú obranyschopnosť Slovenskej republiky a prijatie novej obrannej a bezpečnostnej stratégie, väčšiu a tiež profesionálnejšie vybavenú armádu, alebo revitalizáciu slovenského obranného priemyslu, výsledkom ich činnosti sú podozrivé tendre a cudzie základne podkopávajúce dôveryhodnosť a integritu štátu. Waterloo.

 

Fakt, že nová obranná koncepcia nebola dodnes prijatá a to prednostne kvôli parlamentným obštrukciám predsedu Danka (viď aj hlasovanie o zaradení bodu na aktuálnom rokovaní NR SR), že veda a školstvo kolabujú kvôli politickým nominantom SNS a armáda je symbolom predraženej a nefunkčnej hračky, podčiarkuje, že SNS je stranou nesplnených sľubov.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Jozef Lenč

Jozef Lenč

(1979) politológ, vysokoškolský pedagóg, spoluautor publikácie Mladí migranti v slovenskej spoločnosti (http://www.akademickyrepozitar.sk/sk/repozitar/mladi-migranti.pdf) a autor knihy Náboženstvo v politike a pozícia náboženských politických strán.