Denník N

O drobnostiach, hlúpostiach a HPO

A tiež o tom, prečo by si mali hraničiari menej domýšľať a viac preháňať Laru po džungli.

Ako už viete, hraničiarske emócie sú ako na hojdačke, extrémne, premenlivé viac než aprílové počasie a najmä len v dvoch medziach – biela-čierna. Sú ľahko „rozhoditeľné“. Dokážu sa meniť z minúty na minútu, sú nestabilné. Rozhodiť ich dokáže každá blbosť, drobnosť, nepodstatnosť,… A najkrajšie je, keď občas nálada prejde z tej bielej do čiernej/naopak a ani my sami nevieme, prečo sa tak vlastne udialo.

Všetko ale vnímame nadmieru citlivo. Občas sa s nami nedá poriadne rozprávať, lebo na všetko reagujeme podráždene, popudlivo a spoločníka v dialógu by sme najradšej zožrali. Moja mama si myslela do mojej dvadsiatky, že som v puberte:)

Všetko dokáže byť okej, kým sa na nás niekto krivo nepozrie (alebo sa zle vyspíme, alebo sa Slnko dostane do konjunkcie s Uránom alebo bohviečo) a zas je všetko v tej čiernej sfére. Popravde, je to dosť obmedzujúce. Byť emocionálne stabilný musí byť super. A ešte flegmatik! Všetko máte v- na háku, nič vás nerozhodí. Ach.

Emocionálnu stabilitu obklopujú rôzne faktory, ktoré do nej narážajú a ak sú podstatné, rozhodia ju. Napríklad vám umrie milované morča, veď kto by sa potom necítil blbo? Ale to, že kamarát práve usilovne drví na PC Zaklínača* a neodpovie vám na Messengeri, nie je ničím, za čo by ste ho mali do krvi znenávidieť.
* To bol čisto príklad… ešte vám odporúčam aj hru Tomb Raider.:)

A teraz: emoc. nestabilitu takisto obklopujú rôzne faktory. A i keď sú to totálne hlúposti, trebárs kamarát drví na PC Mirror’s Edge** a neodpovie vám deň-dva na správu, lebo si ju proste nevšimne, takýto tvor, nestabilný, si začne domýšľať. A bude mu blbo.
** Aj to bol len príklad, ale čo takto ísť do cosplaya Faith Connors, hlavnej hrdinky?

Tým nechcem povedať, že hraničiari si domýšľajú viac než iní, len toľko, že ich to dokáže položiť viac než druhých. A okrem toho aj ohromná hromada ďalších vecí, povedzme, že rozbijú pohár a už sú najhorší na svete, pretože urobili niečo zlé. Obmedzené vnímanie im nedokáže povedať, že okrem rozbíjania pohárov robia bohovské cosplaye a vedia spievať lepšie než Mercury, v tej chvíli to nevidia. Proste keď je niečo čierne, tak je to len a len také a naopak.

Taký hraničiar si teda práve dodomýšľal, že kamoš ho už nemá rád, lebo je taký a tamtaký (on, nie kamarát) a už je to pomaly na samovraždu, lebo došiel o všetkých priateľov, nik na svete ho nemá rád a vôbec. Fňuk. Pravdaže, s obľubou sa začína ľutovať a celá táto príšerná somarina ho dostáva do stavu „som Mr./Ms. Lonely, nik ma nechce, všetci ma okašlali“. A pritom ten známy len práve hrá na mobile Lara Croft GO a premýšľa, prečo mu ten had už 20. raz odhryzol hlavu, keď všetko nastavil tak, aby ho Lara zastrelila.

Aj vy by ste chceli vedieť, prečo je to tak? Teraz mám na mysli skutočne toho hada. Ako maniak do TR by som vám to veľmi rada vysvetlila… ale o tomto ten článok byť nemá, preto sa uvidíme nabudúce. A čo takto zatiaľ zahrať si Shadow of the Tomb Raider, najnovší diel? Aspoň nebude čas na sebaľútosť…

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Sonya Merchier

Sonya Merchier

Nielen tombraiderovská cosplayerka, stále dúfajúca "spisovateľka", pôvodne pravidelná návštevníčka psychiatrie, so zmyslom pre humor, depresívna i hypomanická, divná a náladová.