Ešte dve poznámky k podpore Zuzany Čaputovej
Nezopakujme rovnaké chyby, akých sme sa dopustili pri prezidentských voľbách 2009.
Svoj posledný blog som napísal v reakcii na informáciu, že emeritný arcibiskup v prezidentských voľbách podporuje Zuzanu Čaputovú. Po mimoriadne negatívnych reakciách predstaviteľov slovenského kresťansko-konzervatívneho spektra, konkrétne napr. V. Palka, J. Danišku, A.Ziolkovského či R. Vašečku, sa mi však žiada napísať ešte dve veci:
1. Pozrieť sa na životný príbeh Zuzany Čaputovej s výsledným konštatovaním, že je političkou, ktorá podporuje potraty je neskutočný redukcionizmus. Oveľa viac totiž vypovedá o autoroch výroku, než o Zuzane Čaputovej.
Zuzana Čaputová 16 rokov pracovala v organizácii Via Iuris, ktorá sa dlhodobo zasadzuje za budovanie spravodlivej spoločnosti na Slovensku. Pri kauze pezinskej skládky bola líderkou občianskeho odporu voči skládke za čo získala aj Goldmanovu cenu, ktorá je považovaná za „nobelovu cenu“ v oblasti ochrany životného prostredia.
Stála aj za kampaňou za zrušenie Mečiarových amnestií. Je advokátka a renomovaná právnička, ktorá má za sebou silný príbeh a čistý štít. Dlhodobo sa usiluje o to, aby sa aj bežní občania domohli spravodlivosti.
Áno, takto si predstavujem dobrú kandidátku na prezidenta.
2. Úplne analogické očierňovanie zo strany niektorých predstaviteľov cirkvi a veriacich kresťanov sme zažili už v prípade Ivety Radičovej pri prezidentských voľbách v roku 2009. Výsledkom tohto ťaženia však bolo, žiaľ, len ďalšie víťazstvo Ivana Gašparoviča.
Prosím, neurobme rovnakú chybu. Najmä keď sa vynára toľko zástupcov „alternatívy“. Oveľa férovejšie mi príde povedať, že tu máme troch naozaj dobrých, demokratických kandidátov: Zuzanu Čaputovú, Františka Mikloška a Róberta Mistríka. Každý z nich by bol dobrým a dôstojným prezidentom. Relevantnou otázkou samozrejme je, aké má kto šance na úspech. Ak si však budeme navzájom podkopávať nohy, môže to nakoniec skončiť nedobre pre úplne všetkých.
