Denník N

Na prahu zmien – keď nič nedáva zmysel

Na počiatku osídlenia Nového sveta stála viera, že lepší život sa skrýva za obzorom. A tak stačí rozhodnúť sa pre zmenu a zanechať Starý svet…

Iste, nie je to také jednoduché. Aj samotné presídlenie zo Starého do Nového sveta a osídlenie nového územia, trvalo nejaký čas. A preto každá zmena je proces, ktorý má začiatok a koniec. A nestane sa hneď. Dôležité však je, že zmenu predchádzala nespokojnosť a tá sa stala podnetom pre zmenu. Túžba posunúť sa ďalej, zmeniť svoj život k lepšiemu. To všetko viedlo ľudí k tomu, aby zanechali Starý svet a otvorili sa pre niečo nové. A tak jedného dňa zanechali to, čo už nefungovalo.

 

Zrelosť

Takéto rozhodnutie vyžaduje zrelosť. Človek ktorý je nezrelý, bude stále meniť svoje rozhodnutie. Okrem toho, keď nastane ťažká chvíľa, nebude vedieť prečo stáť a bojovať za svoje rozhodnutie.

To neznamená, že zmena nie je možná. Je možná, ale vďaka zrelosti je v živote prítomná istá kontinuita. Zrelosť vyžaduje, aby človek vedel kto je a kam kráča. A podľa toho robil svoje rozhodnutia (zmysel). A aby v prípade že zablúdi (urobí zlé rozhodnutie), jeho život pokračoval. Celým životom sa musí ako niť tiahnuť skutočnosť, že človek žije svoj život a nenechá sa unášať životom…

Zmena je dôležitá a potrebná, ale náročná. To čo pomáha ju uskutočniť, je zmysel. Ak vieme prečo, potom nájdeme silu zmenu uskutočniť. A nájdeme odpoveď na otázku ako. No bez zmyslu, sme len lístím vo vetre. A tak nevieme, kam nás vietor zaveje. Práve preto mnohí ľudia dnes majú pocit, že nežijú svoj život a žijú v úzkosti. Stratili kontrolu nad svojím životom.

Zrelosť sa z dnešného životného štýlu vytráca. Ostala len zmena, akoby sama osebe bola cestou k naplneniu a receptom na šťastie.

 

Niečo sa končí…

Každá zmena má svoj proces. Niečo končí a niečo sa začína. Ale také jednoduché to nie je. Je rozdiel či v práci dostanete výpoveď, alebo sa rozhodnete odísť. V obidvoch prípadoch nastal koniec a predsa za iných okolností.

Ak ste sa rozhodli pre zmenu, zrejme už máte tušenie, kadiaľ povedú Vaše kroky. Ak ste dostali výpoveď, vôbec nemusí byť jasné ako ďalej. A preto medzi koncom a začiatkom je obdobie, ktoré je viac či menej poznačené neistotou. To staré hoci nefungovalo, predsa len bolo istotou, v dobrom aj v zlom. Vedeli sme, čo čakať. Ale to nové, ešte len rodiace, je celé zahalené neistotou.

Ak ste dali výpoveď a rozhodli ste sa pre niečo nové, potom to nové je zahalené neistotou. Možno až čas ukáže, v čom je lepšie. Ak ste dostali výpoveď, potom sa pripája aj neistota, čo ďalej… Ostať pracovať v rovnakej oblasti, hoci pre inú firmu? Zmena povolania? A keď zmena povolania, tak čo je to to nové?

 

…a niečo začína

Človek ktorý sa rozhodol pre zmenu, je v lepšej pozícií než človek, ktorý sa ocitol v situácií ktorá vyžaduje zmenu. Ak ste sa rozhodli pre zmenu, potom môžete podniknúť kroky, ktoré uľahčia samotný proces zmeny. Ak ste dostali výpoveď, potom zmena nastala a či s ňou súhlasíte alebo nie, musíte ju prijať ako fakt a premyslieť si, čo ďalej. Ten čo sa rozhodol odísť, je v lepšej situácií, pretože dozrel v rozhodnutie a dokonca získal priestor pripraviť sa na zmenu. Ten čo musí odísť, často má na začiatku problém prekonať situáciu, ktorá nastala, zmieriť sa s ňou, pochopiť čo sa stalo, poučiť sa, utriediť si myšlienky… Aj preto je lepšie žiť svoj život, než sa nechať unášať životom… Robiť plánované rozhodnutia a nerobiť ich ako dôsledok zmien…

 

Čas na zmenu

Začať niečo nové, vyžaduje zanechať to staré. Niekedy to znamená zmeniť firmu, profesiu, mesto, vzťah… Tie zmeny môžu byť naozaj veľmi výrazné. Netreba však zabúdať na to, že to „vonkajšie“ nemusí byť to, čo treba zmeniť. A v dnešnej dobe je dosť často potrebné zmeniť práve to „vnútorné“ – nás samotných. Aj preto je dôležité, aby človek robil zrelé rozhodnutia. A vedel rozlíšiť, či je potrebná vonkajšia, alebo vnútorná zmena. Čo z toho, že zmeníme firmu, ak aj naďalej budeme robiť prácu, ktorá nás nebaví? Zrelosť nás paradoxne môže viesť k ďalšej situácií – možno zmena je naozaj potrebná, ale nie je pre ňu vhodné obdobie. Čo z toho, že dáte v práci výpoveď, ak vaša manželka je na materskej a Vy ste týmto krokom prišli o príjem, ktorý jediný Vám umožňoval ako tak prejsť týmto obdobím. Kto povedal, že zmena je jednoduchá a bezbolestná? Niekedy nie je pre zmenu vhodný čas a treba počkať a vízia zmeny ostáva akoby na horizonte. Ešte chvíľu potrvá, než sa ju podarí uskutočniť. Ale už by sa nemala stratiť z dohľadu.

 

Nebáť sa zmeny

Najťažšie na zmene, je zanechať to staré. Vtedy pomáha obzrieť sa za svojím životom. Náš život je procesom neustálych zmien. Bez ohľadu na vek. Za ten čas čo sme na svete, sme prekonali mnohé ťažké okamihy. No napriek zmenám, náš život pokračoval. Prečo by to zrazu malo byť inak? Možno nevidíme svetlo na konci tunela, ale to je len dočasný stav. A nakoniec. Nie okolnosti, ale človek sám je nositeľom toho, čo mu pomáha dosiahnuť šťastie a spokojnosť. A tým prvkom je identita. Odpoveď na otázku kto som a kam kráčam. Ak viem kto som, potom ma možno okolnosti donútia na nejaký čas prijať prácu, ktorá nie je mojím povolaním, ale nijako neovplyvnia to, kto som. A ani moju spokojnosť. Tá predsa súvisí s tým, kto som, nie s funkciou ktorú mám.

Keď sme sa rozhodli pre zmenu, potom sme našli zmysel a je len otázkou času, kedy sa nám podarí dotiahnuť ju do konca.

 

Cesta znovuzrodenia

Prežívanie zmeny nám komplikuje aj to, ako vnímame koniec. Koniec často vnímame ako smrť. Ako niečo definitívne a deštruktívne. Ako niečo, po čom už nič nie je. Ale to je chyba. Síce niečo končí, ale zároveň niečo začína. Zabúdame na proces znovuzrodenia. Ten nás nečaká len po smrti, ale aj tu na zemi. Napriek zmene, sme to stále my a tak kráčame ďalej. Náš život pokračuje, aj keď sme prišli o niečo vzácne. Zmena nie je koniec, ale prechod – od starého k novému. To nijako nespochybňuje hodnotu toho, čo sme stratili. Ale dáva víziu.

Keď nastáva zmena, často sa náš život môže podstatne zmeniť. Môžeme prísť o prácu, majetok, o vzťah… Môžeme mať pocit, že z nášho sveta ostali len ruiny…. Ale tak to nie je. Stále sme to my. Aj v takejto situácií je nám oporou naša identita. Ak nezabudneme na to, kto sme a čo je našim poslaním, potom aj keby sa nám zrútil celý svet, tak môžeme začať odznova… Nájsť si novú prácu, miesto na bývanie či opätovať lásku. Identita je ako náš domov. Ak ju berieme so sebou, tak bez ohľadu na to kam prídeme, budeme sa cítiť dobre – pretože ostaneme sami sebou.

 

Čas pre seba

Hoci koniec nie je smrťou, predsa tu istá podobnosť je. Tak ako smrť prináša ticho a očakávanie čo bude (vzkriesenie), tak aj zmena prináša prázdnotu, kedy nevieme čo bude. Tak veľmi sa prázdnoty bojíme a pritom je dôležitá. Prázdnota vedie k tichu a ticho vedie ku kladeniu otázok a k nachádzaniu odpovedí. Nie je pre nás jednoduché byť v neistote. Ale je to dôležité. Práve v neistote sa rodí niečo nové, niečo čo nie je obmedzené našimi predstavami a čo nám pomáha objaviť nové, často netušené obzory. Za ktorými sa nachádza ten lepší život, ktorý očakávame.

 

Žiť svoj život

Keď život beží podľa našich predstáv, tak sa ním často necháme pohltiť a prestaneme svoj život usmerňovať. Zmena je príležitosťou obnoviť kontakt so sebou samým a znovu rozvíjať svoju identitu. Prechod medzi starým a novým, obdobie neistoty, to nie je niečo, čo treba čím skôr ukončiť ale priestor, ktorý treba využiť. Ak rýchlo nahradíme jednu prácu druhou, možno tým vyriešime status a príjem, ale nie svoju situáciu. A tak onedlho znovu budeme nespokojní. Keď sa nám svet zrúti, tak dostaneme šancu vystavať svet nový, na troskách toho starého. A preto zmena nie je nič negatívne, ani proces ktorý treba urýchliť. Pretože zmysel je dôležitejší, než (momentálna) neistota.

 

Tak ako identita nám pomáha prejsť obdobím zmien, tak aj zmysel nám pomáha v období, kedy sa začne niečo nové. Identita je nám oporou, keď sa rúca náš svet a zmysel (rozvíjanie identity) nám pomáha vytrvať na novej ceste (kedy ešte nevieme, ako to všetko dopadne). Zmena sama o sebe, nevedie k naplneniu. Zmena je len nástrojom. Zmysel je to, vďaka čomu zmena vedie k plnšiemu životu.

Páči sa mi, keď v kontexte človeka sa nehovorí o zmene, ale o premene. V slove zmena totiž rezonuje radikálnosť. Ale aj pre človeka je dôležitá kontinuita, aby zmena bola súčasťou príbehu. Preto je zaujímavé, keď v kontexte človeka sa nehovorí o zmene, ale premene (kontinuita pokračuje, len sa človek o kúsok posunul k lepšiemu ja). Preto je vhodnejšie hovoriť o premene. Je, aj nie je to on. Už nie je kým bol, ale ešte ani nie je tým, kým chce byť, pretože celým životom sa tiahne výzva premieňať sa v lepšieho človeka… Ale predovšetkým, stále je to on. Napriek zmene (premene). Ten starý dobrý človek…

Tomáš Hupka

Článok bol pôvodne zverejnený na blogu .týždňa.

 

William Bridges pôsobí ako psychológ a lektor v Mill Valley. Vo svojich knihách sa primárne venuje medziľudským vzťahom. Vo svojom diele kládol dôraz na pochopenie prechodu ako dôležitého okamihu v procese zmeny a ako psychologického procesu adaptácie na zmenu. Jedna z jeho kníh: Na prahu změn sa stala podkladom pre tento článok…

Zdroj fotografie:

www.theodysseyonline.com

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Tomáš Hupka

Tomáš Hupka

Pred dvoma rokmi sme spolu s manželkou absolvovali kurz Manželské večery, ktorý vytvorili Nicky a Sila Lee. Pracovné podmienky mi neumožňujú rozbehnúť takýto kurz, preto by som rád o vzťahoch aspoň písal. Zároveň by som rád nadviazal na obdobie, kedy som o vzťahoch písal blogy na stránke .týždňa... Tom