Denník N

Mladí umelci by mali uvažovať o etike svojho konania, hovorí Radim Labuda

Slovenský umelec pôsobiaci prevažne v Prahe sa v posledných rokoch venuje umeleckej ne-činnosti ako „a post-practice artist“ čiže „umelec v post-praxi“.

Radim Labuda sa venuje inštalácii, politickému umeniu, zvukovým inštaláciám a videoartu. Približne od roku 2012 sa venuje umeleckej ne-činnosti ako „a post-practice artist“ čiže „umelec v post-praxi“. Jeho aktuálna umelecká ne-prax zahŕňa mnohé činnosti, napríklad varenie veganských polievok, improvizované performatívne prednášky v duchu „nízkej teórie“ na pomedzí šamanstva, filozofie, antropológie, evolučnej biológie a ekológie, kurátorstvo v oblasti súčasnej hudby, ako aj mnoho ďalších činností. 27. septembra bude hosťom PechaKucha Night Bratislava, ktorá je zameraná na úlohu kultúrnych inštitúcií v súčasnosti.

 

Tri veci, ktoré ťa inšpirujú?

Mám pocit, že čím som starší, tým viac mám tendenciu vnímať celky, nie jednotlivosti, takže je mi ťažko menovať. Stále ma baví rozširovať si obzory napríklad vo filozofii, antropológii, evolučnej a teoretickej biológii. Je toho viac, než človek stihne za život stihnúť.

Čo je podľa teba dôležité pre dobré fungovanie kultúrnej inštitúcie?

Najlepšie je vedomie všetkých zúčastnených, že ťaháme za jedno lano a jedným smerom.

Aké by malo byť jej ideálne vedenie?

Motivujúce.

Máš nejakú obľúbenú inštitúciu?

Samozrejme, je to moja domovská inštitúcia, klub Punctum v Prahe. Sme svojpomocná neformálna kultúrna komunita a pôsobíme na hlavne na poli menšinových experimentálnych žánrov súčasnej hudby, organizujeme a hosťujeme koncerty, vysielame internetové rádio, pripravujeme prednášky o dejinách hudby a vydávame kazety. Robíme aj mnoho iných vecí, napríklad premietania alebo cvičenie jógy. Sme neplatení dobrovoľníci a pohromade nás stále drží hlavne priateľstvo.

Aký projekt alebo umelec ťa naposledy nadchol? 

Ako som už naznačil, v poslednej dobe sledujem intenzívnejšie hudbu, než výtvarné umenie. Učarovala mi napríklad hudba poľskho dua Akpatok Ensemble alebo projektu Becoming Animal. Ich koncerty boli obrovským zážitkom.

Keby si mohol spolupracovať s kýmkoľvek, kto by to bol?

Nemám preferenciu a neviem si na nikoho spomenúť. Ako „kurátor“ hudby by som určite  pár hudobníčkam a hudobníkom veľmi rád usporiadal koncert, ale momentálne si iný druh spolupráce neviem predstaviť.

Čo považuješ za najdôležitejšie, čo so sa naučil pri svojej práci?

Veriť svojim schopnostiam, nestrácať zmysel pre humor a nebrať nič nikdy osobne.

Rada, ktorá ti najviac pomohla?

Neprepadajte panike. Čiň čo chceš. Faster but slower. Pár ďalších by som si spomenul.

Máš nejaké odporúčania, ako je možné presadiť zmeny a inovácie?

Naozaj sa necítim byť kompetentný niečo odporúčať, ale zo svojej pozície akurát môžem povedať, že dôležité je nadšenie.

Ako si udržať optimizmus a vieru v možnosť zmeny?

Na to odpoveď nemám. Citoval by som Gramsciho: pesimizmus mysle, optimizmus vôle.

Čo je podľa teba dôležité naučiť mladých umelcov? 

Predovšetkým kritické myslenie. Uvažovať o etike svojho konania. Variť a robiť remeselné práce. Pokoru. Ustúpiť vo svojom diele do pozadia.

Čo máš rad na Bratislave?

V Bratislave už nežijem takmer dve desaťročia, tak poznám Bratislavu už iba málo. Mám rád Fugu a A4.

 

Radim vystúpi počas PechaKucha Night Bratislava Vol. 41 Inštitucionálne zmeny, pripravenej v spolupráci s Getheho inštitútom Bratislava. Podujatie sa koná s podporou Ars Bratislavensis a Bratislavského samosprávneho kraja. Viac informácií nájdete na www.pechakucha.sk.

Pripravila Michaela Kučová. Foto: Deana Kolenčíková, archív R. L.

Teraz najčítanejšie

PechaKucha Bratislava

Zaujímavých ľudí z oblasti umenia, architektúry, dizajnu a spoločenského diania predstavujeme na pravidelných PechaKucha Night Bratislava aj na tomto blogu.