BLOG
To dá rozum
To dá rozum
2 700

Plošná alebo adresná podpora vo vzdelávaní?

Návrh zavedenia bezplatných obedov pre deti na základných školách rozprúdil diskusiu o tom, či je vhodnejšia plošná podpora všetkých detí vo vzdelávaní alebo či sú efektívnejšie cielené opatrenia, zamerané na užšie vymedzené skupiny.

Oba typy prístupov majú svoje pre a proti a jediné správne riešenie zrejme neexistuje. Z diskusií k tejto téme je však opäť zrejmé, že nám v školstve zúfalo chýbajú zdroje na pokrytie základných vecí. Okrem samotných zdrojov nám však chýba aj premyslená stratégia sprístupňovania kvalitného vzdelávania pre všetky deti a najmä zhoda na postupnosti krokov, ako tento cieľ dosiahnuť.

Rodič, potras sa!
Právo na bezplatné vzdelávanie v štátnych základných a stredných školách je garantované priamo ústavou a tvorí tiež jeden zo základných princípov výchovy a vzdelávania (1). Napriek tomu, každoročne s príchodom septembra rodičia pociťujú nezanedbateľný nápor na rodinný rozpočet spájajúci sa s nástupom ich detí do školy. Mnohé položky, ktoré musia rodičia na začiatku školského roka deťom zabezpečiť, nie sú žiadnym nadštandardom, ale spájajú sa priamo s povinnými aktivitami v rámci vzdelávania (2). Patria sem výdavky na odev (prezuvky, špecifické oblečenie na niektoré predmety – napríklad telesná výchova, či pracovný odev v prípade stredných odborných škôl), na pomôcky (zošity, perá, ceruzky, pomôcky na výtvarnú výchovu, v prípade stredných odborných škôl aj pomôcky na odborné predmety a odbornú prax) a výdavky na učebnice a pracovné zošity (najmä jazykové).

Časť rodičov detí, študujúcich na stredných školách, musí uhrádzať aj výdavky na cestovné. Stredoškoláci sa tiež nezaobídu bez študentského a v niektorých prípadoch aj zdravotného preukazu. Nemalé položky predstavujú aj platby za niektoré nepovinné aktivity, ako je napríklad stravovanie v školskej jedálni, navštevovanie školského klubu detí, účasť na krúžkoch, výletoch, školských a mimoškolských akciách. Ak sa stredná škola dieťaťa nenachádza v blízkosti bydliska, pridávajú sa poplatky za internát. A takmer na každej základnej a strednej škole sa „dobrovoľne – nasilu“ vyberajú príspevky do triedneho fondu či do rodičovského združenia, ktoré sa nezriedka pohybujú v desiatkach eur. Celkovo tak „bezplatné“ vzdelávanie jedného dieťaťa na základnej či strednej škole môže rodinu stáť rádovo niekoľko sto eur ročne.

Vzdelanie ako pridrahý luxus
Veľká časť rodín sa s výdavkami na vzdelávanie dokáže s väčšími či menšími ťažkosťami vysporiadať. No pre niektoré z nich to predstavuje vážny problém, ktorý môže viesť až k predčasnému ukončeniu vzdelávania ich detí po absolvovaní povinnej školskej dochádzky. Na základe názorov riaditeľov základných škôl, získaných v rámci reprezentatívneho prieskumu projektu To dá rozum v roku 2018 (3), finančné náklady na vzdelávanie predstavujú tretiu najväčšiu prekážku úspešného prechodu ich žiakov na stredné školy. V prípade riaditeľov špeciálnych základných škôl sa táto prekážka dostala dokonca na druhé miesto. To predstavuje obrovský problém aj z dôvodu, že dosiahnutie minimálne stredoškolského vzdelania je v súčasnosti už nevyhnutnou podmienkou na získanie perspektívnejšieho a lepšie plateného zamestnania.

Každému podľa potrieb alebo všetkým rovnako?
Pre rodiny s príjmom pod hranicou životného minima existuje niekoľko nástrojov finančnej podpory. Deti navštevujúce základné školy a prípravný ročník materských škôl majú nárok na dotáciu na školské potreby a na obedy (4). Príspevky sa neposkytujú priamo rodine, ale zriaďovateľovi školy, obci a v niektorých prípadoch občianskemu združeniu. Stredoškoláci môžu požiadať riaditeľa o udelenie štipendia, ktorého výška je odstupňovaná od prospechu. Pri určovaní výšky štipendia sa nezohľadňuje náročnosť školy a odboru (maturitný alebo študijný či učebný), čo podľa viacerých odborníkov môže viesť k cielenému smerovaniu detí z chudobných rodín na nematuritné učebné odbory a na tie školy, ktoré na žiakov nekladú vysoké nároky (2).

Hlavným negatívom súčasného nastavenia adresných príspevkov je však príliš nízko stanovený príjmový strop rodiny. Z nároku na podporu tak vypadávajú mnohé rodiny, nachádzajúce sa v riziku chudoby (napr. domácnosti s jedným rodičom). Ako uvádza riaditeľka strednej odbornej školy, s ktorou sme viedli rozhovor v rámci projektu To dá rozum: „Kritériá sú tvrdé hlavne pre ženy, ktoré zostali samé na výchovu a partner im neprispieva. Musia čakať niekoľko mesiacov, kým vôbec môžu ísť na sociálne. Niektoré rodiny sú na tom finančne naozaj zle, lenže keď raz nesplnia to, čo zákon stanovuje, my im štipendium dať nemôžeme.“ (2) Nevhodne nastavené kritériá podpory môžu tiež viesť k stigmatizácii ich prijímateľov a zosilňovaniu sociálneho napätia, keďže v niektorých regiónoch tvoria časť poberateľov tohto typu podpory deti a rodiny z vylúčených lokalít. Ako ukazujú naše dáta, príspevky sú nezriedka nesprávne vnímané ako „rómske“, a to nielen zo strany rodičov detí, ktorí nárok na tento typ podpory nemajú, ale aj zo strany niektorých zamestnancov škôl. Ako sa vyjadrila výchovná poradkyňa z jednej zo škôl: „Nie je to fér. A prečo bieli nemajú takisto dostať?“ (2).

Zdroj: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, dostupné na: https://www.upsvr.gov.sk/statistiky/socialne-veci-statistiky.html?page_id=10826; Centrum vedecko-technických informácií, dostupné na: http://www.cvtisr.sk/cvti-sr-vedecka-kniznica/informacie-o-skolstve/stredoskolske-stipendia/aktualne-informacie.html?page_id=9381

Druhý spôsob, ktorým štát prispieva rodinám na zníženie výdavkov spojených so vzdelávaním, sú plošné príspevky pre všetky deti. Okrem základného normatívneho príspevku, ktorý je prideľovaný všetkým školám na každého žiaka, sa od roku 2016 poskytuje príspevok na školu v prírode pre prvý stupeň základných škôl a príspevok na lyžiarsky kurz pre druhý stupeň základných škôl a stredné školy (5). Štát taktiež financuje vzdelávacie poukazy pre žiakov základných a stredných škôl, ktoré sú určené na podporu záujmového vzdelávania detí. Medzi opatrenia plošnej podpory je možné zahrnúť aj dotáciu vlakovej dopravy pre študentov, ktorú však pri dochádzaní do školy môže využívať iba istá časť žiakov, a pri ktorej nie je doposiaľ známa presná finančná kalkulácia jej dopadov na štátny rozpočet. Tá je naopak jasná pri nedávno ohlásenom opatrení, ktorým sú bezplatné obedy pre všetkých žiakov základných škôl a posledného ročníka materských škôl, a ktoré má stáť približne 117 miliónov eur ročne.

 

Zdroj: Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR, dostupné na: https://www.minedu.sk/vzdelavacie-poukazy/ , https://www.minedu.sk/prispevok-na-skolu-v-prirode-svp/https://www.minedu.sk/prispevok-na-lyziarsky-kurz-lk/

Základným nedostatkom opatrení plošnej podpory je ich vysoká finančná náročnosť a skutočnosť, že podpora je poskytnutá aj tým rodinám, ktoré ju nepotrebujú. Na druhej strane však tento typ opatrení nevyčleňuje a nestigmatizuje žiadnu skupinu detí, ako je to v prípade adresnejšej formy podpory, a má v sebe potenciál prispievať sociálnej súdržnosti. Ako súčasť komplexnejších programov boli niektoré z opatrení plošnej podpory úspešne zavedené vo viacerých krajinách (ako napríklad bezplatné obedy vo Fínsku, Švédsku či Estónsku).

Jedno správne riešenie neexistuje
Dilema, či sú vhodnejšie adresné alebo plošné opatrenia je do istej miery umelá a neexistuje na ňu jediná správna odpoveď. Napriek atraktivite univerzálnej podpory a zabezpečenia čo najvyššieho štandardu pre všetky deti, sa vzhľadom na obmedzené zdroje verejných financií v realite vždy bude jednať o kombináciu oboch typov politík. Otázka teda skôr znie, aké by malo byť nastavenie a najmä načasovanie zavádzania rôznych mechanizmov podpory tak, aby žiadna skupina detí nebola systematicky vylúčená z možnosti získať vyššie vzdelanie. A aké náklady sme ako spoločnosť ochotní pri dosahovaní tohto cieľa niesť. Zodpovedné hľadanie odpovedí na tieto otázky by však predpokladalo, že rozhodnutia o štátnom rozpočte a o podporných opatreniach v školstve budú realizované na základe relevantných dát a nie (prinajlepšom) na základe prieskumov verejnej mienky. A zároveň, že budú súčasťou premyslenej stratégie skvalitňovania školstva a sprístupňovania vzdelávania pre všetky deti, ktorá nám zúfalo chýba. Pretože rizikom financovania “nadstavby” (napríklad v podobe obedov pre všetkých) pri zle vymeraných či dokonca chýbajúcich “základoch” (napríklad v podobe dostatočnej podpory pre rodiny s najnižšími príjmami pri prechode na stredné školy, či v podobe dostatočného počtu asistentov učiteľa) je, že pri relatívne vysokých nákladoch neprinesie žiaden alebo len malý efekt. Teda okrem zastavenia poklesu preferencií ich predkladateľov.

Miroslava Hapalová
analytička projektu To dá rozum

Blog je súčasťou projektu, ktorý je podporený z Európskeho sociálneho fondu prostredníctvom programu Efektívna verejná správa.

Zdroje:
(1) Zákon č. 248/2008 Zb. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, paragraf 3, písm. a) a b)
(2) To dá rozum (2017). Výstupy z predbežnej analýzy rozhovorov s rôznymi aktérmi vo vzdelávaní, realizované v rámci kvalitatívneho výskumu problémov slovenské školstva (nepublikovaný materiál).
(3) To dá rozum (nepublikovaná správa). Výstupy z reprezentatívneho prieskumu na materských, základných a stredných školách (vrátane špeciálnych škôl), realizovaného v rámci výskumu problémov slovenského školstva v roku 2018.
(4) Zákon č. 544/2010 Z. z. o dotáciách v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, paragraf 4
(5) Zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení, paragraf 4ab a 4ac

 

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Aj priestor pre blogerov Denníka N vznikol vďaka vám. Predplaťte si nás a podporte našu snahu o kvalitnú žurnalistiku.

Pridajte sa k predplatiteľom

Dnes na DenníkN.sk

TO DÁ ROZUM je projekt o výskume a odbornej diskusii v oblasti školstva na Slovensku. Identifikuje najväčšie problémy vo vzdelávaní, definuje novú víziu ako ucelenú zmenu školstva od predškolskej cez vysoké školy až po celoživotné vzdelávanie a nastaví kroky, ktorými bude možné víziu dosiahnuť. Blog je súčasťou projektu, ktorý je podporený z Európskeho sociálneho fondu prostredníctvom programu Efektívna verejná správa. Viac informácii o podpore nájdete tu >>> http://mesa10.org/projects/opevstdr/

Blogy

|