Prečo je bikesharing veľkým skokom pre naše mesto
Cyklodoprava je veľkou mestskou témou už niekoľko rokov. Viaceré občianske združenia tlačia na to, aby sa rozvíjala rýchlejšie. To je úplne legitímne, je to ich agenda a je prirodzené, že sú často nespokojní. Chcem však k tomu povedať pár vecí z pohľadu mesta a z môjho pohľadu primátora a politika.
S cyklodopravou je to podobné, ako s väčšinou mestských tém: zeleňou, dopravou, výstavbou. Čokoľvek urobíte, zainteresovaným sa to bude zdať málo a zvyšok ľudí to nebude zaujímať. Za môjho pôsobenia sa skokovo zvýšil rozpočet mesta na cyklo projekty. Otvorili sme 30 km nových cyklociest, ďalšie sú v rôznom stave prípravy, cyklotrasy budujú aj mestské časti, opravili sme v spolupráci s ministerstvom životného prostredia povrchy na dunajských hrádzach a cesty v lesoparku. Niektoré cyklotrasy nám zamietol dopravný inšpektorát a na jednom mieste sme museli pristúpiť k úprave cyklotrasy na priestor so zmiešaným pohybom. A napokon, po rokoch plánov, rečí, vízií a koncepcií bez hmatateľného výsledku sme spustili bikesharing, ktorý si Bratislavčania zjavne užívajú a jeho úspech prekvapil aj najväčších optimistov.
Práve bikesharing považujem za skokovú zmenu v našom meste. Tento projekt môže naozaj dostať mnoho váhajúcich ľudí na bicykle a spolu s rozmachom nových dopravných prostriedkov, ako sú elektrobajky a elektrické kolobežky, môže odštartovať úplne novú éru mobility v Bratislave. Pre každú víziu, koncepciu, plán a zámer je podstatné, aby jej ľudia rozumeli, aby s ňou boli stotožnení a aby ju chceli. Pred 10 rokmi bolo bicyklovanie v meste doslova o život. Dnes si už šoféri na cyklistov pomaly zvykajú, vďaka veľkému množstvu opravených ciest ani v úsekoch bez cyklotrás nehrozí na každom metri, že sa cyklista zabije na výtlku. A napokon, keď budú cyklisti v uliciach pribúdať, budú sa mestu a mestským častiam oveľa jednoduchšie robiť aj radikálnejšie kroky pri preferencii cyklistov napríklad na úkor ciest alebo parkovacích miest.
Bez týchto postupných krokov by nič z toho nebolo možné, pretože ak ešte donedávna na bicykli v Bratislave jazdilo necelé percento ľudí, nikto súdny by nepresadzoval riešenia, ktoré ďalších 99% ľudí výrazne obmedzí. Dnes sa tento pomer pomaly mení, počet cyklistov stúpa a ja očakávam, že k budovaniu cyklotrás budú otvorenejší aj majitelia pozemkov, cez ktoré plánované cyklotrasy majú prechádzať. Pretože reálne, práve toto je dnes v tejto téme náš najväčší problém: nekonečná úradná mašinéria povolení, stanovísk a súhlasov spojených s výkupom a výmenou pozemkov, kde napríklad na 100 metrovej cyklotrase treba vysporiadať 200 rôznych majiteľov.
Verím, že popularita bikesharingu a bicyklov všeobecne bude v Bratislave ďalej stúpať, systém sa bude rozširovať a rozširovať sa tak bude aj ďalšia cykloinfraštruktúra. Pre dobrý život v našom meste je to kľúčové.