Denník N

Začarovaný kruh energetickej chudoby

Takmer každý piaty Slovák spadá do kategórie nízkopríjmovej domácnosti a počas roka sa stretne s problémom energetickej chudoby. Tá dokáže dostať rodinu s nízkym príjmom do veľmi nepríjemnej, každomesačnej slučky. Príčinou je predovšetkým energeticky neefektívne obydlie, vysoké ceny energie a nízky príjmy domácností. Dokážeme však efektívne znížiť počet rodín v začarovanom kruhu energetickej chudoby?

ČO JE ENERGETICKÁ CHUDOBA

Tento pojem znamená neschopnosť domácností vysporiadať sa s prichádzajúcimi účtami za energie, z čoho vyplýva, že domácnosť nemá možnosti ani prostriedky, ako udržať doma teplotné podmienky nevyhnutné pre zdravý život.

Európska komisia využíva definíciu, ktorá hovorí že:

„Energetická chudoba nastáva vtedy, keď má domácnosť problém vykúriť byt na teplotu 18 až 21 °C  za cenu, ktorú so môže finančne dovoliť. Pritom musia byť zachované služby spojené s dodávkou energií, ako dodávka elektriny, doprava, internet.“

Hlavné dôvody sú predovšetkým: nedostatočný príjem domácností, neefektívny spôsob vykurovania, nedostatočná tepelná izolácia objektu a vysoké ceny energií.

ZAČAROVANÝ KRUH

Tento fakt, dostáva rodiny v energetickej chudobe do nepríjemnej slučky z ktorej sa dá veľmi ťažko dostať. Domácnosti s nízkym príjmom majú často vyššie účty za energie než stredná trieda. Je to spôsobené predovšetkým nedostatočnou energetickou efektívnosťou ich domu. Bez zateplenia im teplo z domu uniká a ich tepelné zdroje sú zastaralé a neefektívne. Na základe tohto je ich dopyt po energiách oveľa väčší ako u suseda s rovnakým no energeticky efektívnym domom. Ich nízke mesačné príjmy musia pokrývať vysoké náklady na energie. To sa zase premieta do neschopnosti si ušetriť či investovať do (aspoň) zateplenia objektu. Tým sa dostávame opäť k domu, ktorý je stále energeticky neefektívny.

PODIEL CIEN ENERGIÍ K PRÍJMOM DOMÁCNOSTI V EÚ

Správa Európskej komisie z konca roku 2016 popisuje ceny energií a nákladov na energie v Európe. Veľa z nás sa bežne stretáva s informáciou, že ceny energií sú najvyššie v Dánsku či v Nemecku a ceny energií na Slovensku sú nižšie než je priemer EÚ. To je pravda, no oveľa reálnejší ukazovateľ je pomer výdajov na energie k príjmom domácností. Ako znázorňuje nasledujúci graf sme v nej úplne poslední. Rozdiel výdajov na energie nízkopríjmových domácností a strednepríjmových je extrémne najvyšší. Priemerný Slovák nechá 14,5 % svojej výplaty na energie. Primerný Estónčan menej ako 5 %. Naše nízkopríjmové obyvateľstvo si musí vyčleniť každý mesiac viac 21,5 % príjmov na účty za energiu.

POĎME TO TEDA VYRIEŠIŤ

Európska komisia vytvorila inštitúciu Európskeho strediska pre monitorovanie energetickej chudoby, ktorá sa týmto problémom zaoberá. Pripravuje štatistiky a radí zákonodarcom ako na to.

Je nutné však systematicky pomáhať nízkopríjmovým domácnostiam so zlepšením ich domov a znížením ich dopytu po množstve energií. Dobre a správne mierenými dotačnými programami ich štát dokáže vytiahnuť z tej začarovanej slučky. Nezníži im to len účty za energiu, no pomôže im to zabezpečiť zdravé a nákladovo efektívne bývanie. Nám ostatným to pomôže bojovať so zbytočnými skleníkovými plynmi a so smogov (Viac o téme smogu som napísal tu). Energeticky efektívne budovy by totiž mali byť v záujme spoločnosti, nie len ambicióznych a rozumných investorov. Najčastejšie ohrozenými energetickou chudobou sú predovšetkým ľudia v dôchodkovom veku, ktorí žijú v nedostatočne zateplených domov a nemajú dostatok peňazí na zateplenie alebo presťahovanie.

Ceny energií rásť pravdepodobne stále budú. Mali by sme preto chcieť bývať v energeticky efektívnych domoch a ak bude štát alebo samospráva budovať nájomné byty, mali by sme ich chcieť s čo najnižšími nákladmi na energie. Pomôžeme nie len sebe ale aj prírode.

Teraz najčítanejšie

Richard Paksi

Som vyštudovaný stavebný inžinier. Venujem sa podpore energetickej efektívnosti a udržateľnosti budov na Slovensku a v EÚ. Pôsobím v platforme Budovy pre budúcnosť.