Denník N

V objatí dvoch dní

Sundance

Z času na čas rozmýšľame, koľko vecí okolo nás je nutných, ktoré už môžeme odložiť, čoho sa môžeme zbaviť. Máme pri sebe roky tzv. príručné knihy. U mňa je to jedna v anglickej verzii aj v českej od autorky, ktorej vyšla vôbec prvá kniha v angličtine (ešte stredovek – Julian of Norwich). Potom mám poruke rozhovor Luigiho Accattoliho s Jacquesom Dupontom OCart, biografické čriepky Henriho Nouwena Vnútorný hlas lásky a Tolleho Silu prítomného okamihu. A, samozrejme, žalmy – najkrajšiu poéziu.

Neviem ako Vy ostatní, ale aj moji bývalí žiaci, ktorých týmto srdečne pozdravujem, to už odo mňa počuli – niet krajšieho nábytku ako knihy alebo kvety. Ale niektoré knihy som, veru, jednoznačne vyhodila (strachu z takéhoto konania ma zbavil Freud s jeho vlastnou o da Vincim – veľkorysý pán).

Práve som sa dala na čítanie celého Bytí a čas (Oikoymenh). Moja knižnica znesie aj uznávané veľdiela. Heidegger si protirečí ako kdekto… Ale dá sa to.

Všetko sa napokon dá, čo sa má dať.

 

*

 

Hľadáme výraz,

nech z vety je zase poézia

 

na Ty

a slnko, prameň a studňa

 

si ma vylistuješ k nohám,

aby som sa uvidela.

 

*

 

Neklopeš na bránu,

nateraz som si zavrela.

 

Patríme niekde medzi.

Až vonku sa to pomenuje: Hviezda.

 

Máme ruky, aby si im nasypal

prísľub svetlejší ako cesta.

 

*

 

Píšeme opojne.

Hudba má veľkosť

v nás.

 

Má krídla

a strih

v presných očiach.

 

A ešte to,

na čo prišli iní

už vďačne

 

*

 

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Eva Sládeková

Eva Sládeková

Snažím sa mať rada aj poéziu v próze - ten padací most, ktorý si musí každý strážiť sám. Z obľúbených stránok odporúčam aj www.ostium.sk.